tatranský bouldering

Ako bouldrovali Slováci a Česi v roku 2020 (2. časť)

Fero

Kým po minulé roky si človek pri čítaní zápiskov pocestoval po celom svete, v 2020 sme cestu nikdy nemerali ďaleko. Boulderingu sa to však našťastie nijako nedotklo. Ostal rovnako pestrý, to len my sme sa naučili krásu pohybov hľadať o čosi bližšie. Napriek všetkému sa slovom roka nestala korona, ale Tatry. Kým doteraz žili najmä v horolezeckých spomienkach našich (starých) otcov, už teraz je jasné, že sa raz budú rozprávať legendy o bouldrových dolinách. Aj preto máme takú radosť zo silnej generácie „násťročných“, ktorú čoraz častejšie vídavame s matracmi na chrbtoch. Ostaňte zdraví, nech sa zase šťastní a zaprášení stretávame tam, kde to tak milujeme.

  1. Tvoje top 3 bouldre v tomto roku. Vôbec nemusia byť tažké, proste tie, ktoré ťa niečím oslovili alebo mali pre teba hodnotu.
  2. Aký bol tvoj bouldrový rok/čo ťa zaujalo na českej a slovenskej scéne?


LUCIE HROZOVÁ

1.

Napříč Amerikou 8A+, Sklapsko, Česko

Z bouldrů, které se mi povedly a mám radost, zmíním Napříč Amerikou. Ten mi dal hodně psychicky zabrat, protože při prvním přelezu obtížné pasáže, kdy už mi zbýval jen lehký výlez, jsem zavadila nohou o kamarádku a seskočila jsem teda rovnou dolů a šla na boulder znovu. To mi pro změnu ta kamarádka zas nenatočila, protože postavila mobil tak, že spadnul kamerou na zem, takže jsem si ho musela jít vylézt ještě jednou znovu na kameru.

Napříč Amerikou 8A+
Napříč Amerikou 8A+ (foto: Anet Loužecká)

Conquistador 8B, Sklapsko, Česko

Z bouldru, který mě čeká příští rok a z kterého jsem letos neměla radost, je Conquistador, který se mi téměř podařilo vylézt, ale nešťastně jsem si tam natáhla šlachu, tak čekám až zas bude v cajku.

Conquerer 8A+, Sklapsko, Česko

Conquerer 8A+
Conquerer 8A+

2.

Můj bouldrový rok, byl vlastně můj první bouldrový rok. Vzhledem ke dvěma operacím pravého kotníku a dvěma operacemi levého kolene jsem se do bouldru všeobecně nikdy nehrnula. Bála jsem se pádů, a když se ještě přidala operace ramene, tak jsem boulder už ve své hlavě nadobro škrtla. Když mi ale karma letos přidala do vínku ještě problémy s rukama v podobě korpartment syndromu, kdy nelze lézt více než pár kroků, najednou všechny mé předchozí výmluvy vzali vale, zvlášť když byl boulder jediná moje možnost lezení.

Nejprve jsem z toho byla trochu rozčarovaná, nechápala sem jak můžou být dva bouldry, které jsou vedle sebe se stejným číslem, pro mě pocitově tak rozdílné, jeden na flash a druhý ještě nevylezený. Byla jsem taky dost nemile překvapená, že v téměř drtivé většině obtížnějších bouldrů prostě vůbec nedošahuju a také jsem měla pocit, že musím u všeho upravovat klasu, a když jsem tak vylezla letos svoje první 8A+ Divoké vlny, byla to vlastně asi první boulder oblast a jeden z prvních bouldrů, které jsem lezla.

Měla jsem pocit, že musím všem říct, že to je tak za 7C+ maximálně, že to musím hned shodit a jak je to možný, že to je psané za tolik. Postupem času jsem zjistila, že u spousty dalších bouldrů ta obtížnost v mých očích je tak rozházená a něco někomu sedne a něco ne, že to možná nemá cenu zas tolik řešit, protože bych se asi uřešila k smrti a nebo minimálně k tomu, že mi to pak bere krásu z lezení, když jen pořád u každého bouldru řeším, za kolik to je a nebo není a jestli klasa odpovídá. Každej jsme prostě jinej, máme jiné parametry a nakonec, když nejde o život…

Každopádně děkuju karmě za to, že jsem díky problémům s rukama mohla nahlednout do úžasného bouldroveho světa, který musím říct, mě dost obohatil a přinesl z lezení další pro mě až netušenou krásu.



ONDRO VALENTÍN

1.

Sochár Um 7B (FA), Chtelnica, Slovensko

Megaprevis v Chtelnici je ultimátny profil, ktorý, paradoxne, ako jediná časť kilometrového masívu tvorí menej kvalitná skala. Po olúpaní nepevných chytov sa mi podarilo boulder „ustáliť“ a vznikla parádna „swizzy silovička“. Verím, že poteší aj tých, čo lezú veľa hlavne na preglejke.

Sochár Um 7B
Sochár Um 7B

Karmanténa 7C (NE-FA), Pod Báborskou, Slovensko

Stienka Pod Báborskou v Plaveckom Podhradí je jednou z mála v Malých Karpatoch, kde vás v zime zohreje slniečko. Som rád, že sa mi ju za pomoci Milana a ďalších podarilo minulý rok sprístupniť.

Pod Báborskou
Pod Báborskou

Najlepšou linkou je boulder v jej strede. Pod projektom som sa stretol s Tomášom Greksákom a neprezieravo mu ho ukázal. On ho, samozrejme, s drajvom jemu vlastným rýchlo preliezol. Ja som 4x padol z posledného kroku do madla a už som sa k tomu nevrátil. Viacero ľudí boulder potom skúšalo a preliezlo. A tak, aj keď som musel precmúľať trpkú chuť vyfúknutého FA-čka, som nakoniec rád, že sa mi podarilo pripraviť ďalšiu skvelú linku.

Staré Rytiny 7B (FA), Kamenné, Slovensko

Keby som mal vymenovať bouldre v Karpatoch, pri ktorých som mal pocit z lezenia ako vo Fonte, tak toto je jeden z nich. Kľúčový krok je celkom vysoko a ešte k tomu deadpoint do ďalekej obliny, pod nohami vzduch a pri nedoskočení polety do matracov. Pri udržaní cruxu fakt nadšenie a super pocit, odporúčam.

Staré Rytiny 7B
Práskanie vo švíkoch 6B

2.

Niekedy si tak hovorím, že tento rok už budem iba liezť a trénovať a nie furt toľko prehľadávať lesy, čistiť, kopať a projektovať. No nemôžem si pomôcť. Toto ma baví. Pamätám si, že v knihe Rockstars od Heinza Zaka niekto povedal, že „ešte neprelezený kus skaly má v sebe čosi magické, čo priťahuje.“ A tak som zas ťahal po lesoch krompáč, kefu a pajcer. Výsledkom sú však nové sektory v Plaveckom Podhradí: Pod Báborskou a na Kamennom.

Hlavne Kamenné je ďalším skvelým doplnkom a zatiaľ asi aj najlepším vápencovým boulderingom v Malých Karpatoch. Celú jar sme tu zažívali úžasnú podmienku, keď bola skala super suchá a často svietilo farebné západné slniečko. Vznikli parádne vysoké bouldre a dlhé traverzy v kvalitnom vápenci. Škoda len, že si to moc ľudí nestihlo užiť, keďže v lete skaly zatiekli a sú mokré až doteraz.

Kamenné - Mučírna
Kamenné – Mučírna

Čo sa týka scény, tak som rád, že sa, všetci vieme prečo, stále viacej lezcov začalo aktívne venovať boulderingu v slovenských kopcoch a vzniká kopec nových príležitostí, ako si lezecky užiť našu krásnu krajinu.



IVO CAPKO

Tak teda, čaj na stole, dym a vôňa z obľúbenej vonnej tyčinky tancuje v tichu izby, atmosféru dotvára jemný chill-out nu jazzu. Oukej, tak sadám k písaniu.

Pol dňa som prehraboval fotky na FB, hrabal sa v spomienkach. No, to je tak, keď si chalanisko ani v jeho veku, ani na takmer „staré kolená“ nie je schopný zriadiť a systematicky doplňovať denníček na climb.sk (pozdravujem Braňa) – ako každý správny, nabudený, motivovaný a perspektívny lezec. Cha-cha, asi preto, že sa cítim všelijako inak, len nie ako ten spomínaný ideál dosahujúci výkony a prekonávajúci lezecké méty.

No ale už dosť sarkazmu. Nikdy som toho nejak moc nenaliezol. Teda okrem počtu pokusov, čo vedia tí, čo ma poznajú. Ani tento rok to nebolo ružové. Môj dream job, keď som mohol na skúšku začať robiť to, čo si asi najviac prajem – pretože je to práca spojená s lezením –, zopár dní pred kúpou letenky stopla korona. Potom nebolo zrovna moc práce a tým pádom i peňazí, potom bolo zrazu práce až príliš, a teda nebolo času na lezenie. No, žeby výhovorky? Možno čiastočne áno. Ale aj tak stál ten rok za to.

Sledovať, ako si chalani okolo Tomasa a Cyrila dávali výzvy z Korona Tick Listu a práskali všetko okolo 7C a vyššie – s viac ako neskutočným nadšením a urputnosťou pri čelovkách, i keď nebolo ideálne sucho –, to bola pecka!

A užiť si Singing Rock THT Boulder Blast organizovaný hlavne Aďom a Davidom. No nebíčko! I keď mi teda moc na skale nešlo, ale užil som si všetko nadoraz. Som rád, že som sa mohol zúčastniť a vidieť, ako chalani super nadviazali na Tomasovu prácu spred pár rokov a ako sa myšlienka boulderingu pod krásnymi štítmi stáva súčasťou i tatranského lezeckého života. A potešilo i to, ako omladil tento počin jamesácke rady, i to, ako stále viac ľudí príde s radosťou poskúšať tatranskú žulu. A keď som si popozeral fotky, čo chalani povyvádzali na Baštách, no nádhera, 8A-čka lietali vzduchom! Sledovať Aďa, Cyrila a stavbyvedúceho (Jurko, strašne sa mi táto tvoja prezývka ľúbi), spolu s Filipom a ostatnými tatranskými vlkmi, všetko instantná motivácia!

Pridám ešte zopár mojich malých výletíkov s Tomasom, Ondrom a Miňom na Agpaoe v Plaveckom Podhradí a do Chtelnice. Bolo ich len zopár, ale keď zatrúbite do boja, chlopi z Karpatskej úderky, určite sa tento rok pridám viackrát.

Kamenné - Agpaoa
Kamenné – Agpaoa

Proste výkonmi sa chváliť nemôžem, ale skladám klobúk pred výkonmi a zanietenosťou chalanov.

Ach jo, ja ťuľpas! Až vo mne hrklo… Prepáčte milé boulder-dámy, vy krásne a nežné kvietky bouldristické. Je nezvratným faktom, že vaša prítomnosť zjemní atmosféru pod skalami, a vždy vyženie hladinu (nielen motivácie) vyššie ako obvykle. Bez vás by ten bouldristický svet bol nudné miesto plné dobývania čísel, bohapustých výkonov a drsnej chlapskej sily. Vaša inšpirujúca prítomnosť je „třešničkou“ na tortičke, ktorú tak radi ochutnávame. Nuž ale, prečo to spomínam? Je to smutné, ale ja som tento rok bouldroval hlavne s chlopmi. Tak heš, heš, korona, nech nám znovu vykvitne pod šutrami vaša krása!

A čo sa mi v tom 20-tom aspoň troška podarilo?

No, na Boulder Blaste mi to moc nepadalo, ale jeden krásny pád som si teda užil – pri tanci s Tlustou Baletkou (rozlezový bouldrík okolo 6A). Po tom, ako som ju v tanečnej pozícii chlapsky oblapil pevne okolo pása a nástupového madla, som znenazdajky skončil na chrbte i s madlom na bruchu. Našťastie, obedňajší segedínsky s knedľou bol taký dobrý, že som nedopustil, aby opustil moje útroby. No, to bolo asi prvýkrát v živote, čo som Tlustej baletke pomohol znenazdajky schudnúť a posunúť sa zo 6A určite vyššie.

Po vášnivom tanci s Tlustou baletkou
Po vášnivom tanci s Tlustou baletkou

Ešte samozrejme rád spomínam na moje, už skoro každoročné, „nežné“ láskanie sa s Levitáciou. Neviem, či ju ja vôbec chcem vyliezť, keďže tam už chodím ako na klavír a ništ! Je to snáď jediný boulder na svete, ktorý som si popísal do notesového denníčka krok po kroku a vizualizoval si ho, ale furt mi odoláva… Asi premotivovanosť, alebo ma to naozaj nejak príliš baví.

No a celkom som si užil v sektore Agpaoa v Plaveckom Podhradí. Lezenia i trošku kopkania okolo jednej skalky. Dlho som dobýval krásne 6C, ktoré ale nakoniec pustilo. I pekné 7A s dolezom ako pre kamenára, ktorému sa práca drolí pod rukami. A rozrobené pekné 7B s malými ostrými lištičkami, ktoré mi, k môjmu počudovaniu, celkom sedeli, si doleziem ihneď, ako to pôjde.

Takže asi tak tento rok u mňa. Síce žiaden Rocklands či Buttermilks, ani rekordy či pokorené číselká, ale láska pretrváva a prehlbuje sa. A čo bude, bude. Viem, že mám okolo seba mnoho úžasných ľudí, ktorí keď budú s matracmi vyrážať, aj mne dajú vedieť. A ja budem zase absolut happy v lese pod šutrami!

koláž Ivo Capko bouldering


ŠTĚPÁN STRÁNÍK

1.

Vecchio Leone 8B, Brione, Švajčiarsko a Primitivo Stand 8B, Val Bavona

Skvělý zimní výjezd s bráchou do Švajcu. 8B-éčka Vecchio Leone, Primitivo Stand a Kubalik jsou skvělé lajny!

Vecchio Leone 8B
Vecchio Leone 8B (foto: Vladek Zumr)
Primitivo Stand 8B
Primitivo Stand 8B (foto: Vladek Zumr)

Ohnivák 8B, Sklapsko, Česko a Leda Kost 8B, Holštejn, Česko

Na jaře bylo výborně, zážitek bylo přelezení campusového boulderu Ohnivák na Sklapsku a podzimní silovo-vytrvalostní Leda Kost na Holštějně. Obou boulderů si nesmírně vážím kvůli hodně vysokému standartu.

Ohnivák 8B
Ohnivák 8B
Leda Kost 8B
Leda Kost 8B

2.

Z československé scény mě nejvíce zaujal progres a úspěchy Elišky Adamovský. Vůle, píle a poctivý trénink jde vidět. Určitě má před sebou skvělou budoucnost, hlavně vydržet.



PATRIK FABINGER

Někdy není špatný zabrousit do minulosti a vyhrabat z popela starý zapomenutý kousky. Hned u Strakonic přímo u řeky se nachází stará domácí bouldrová oblástka. Bez nadsázky se dá říct, že bude nejstarší v jižních Čechách. První kousky jsme s Davidem Chudobou tvořili již v roce 90-91. Později přispěl i Míra Kadlec. Středobodem byl asi tento převis, kde jsou v kombinacích slušný laktační procházky…

V té době byl bouldering naprostej nesmysl pro většinu horolezců. Na jihu lezci moc nebyli a když mi staří pardáli tvrdili, že základ je běh a příprava do Tater a ne válení se po zemi, tak jsem jim řekl že na Tatry seru.

Obtížnostně se tu přes 7A+ nedostanete, ale v kombinacích si prdel spaříte spolehlivě.

Strakonice
Strakonice

Tady je taková novější oblástka z okolí Petrovic. Materiál podobný Petrohradu. Lišty, dírky, bradavice… A parádní zvlněná krajina plná remízků a malebných údolíček. To je jeden z nejvyšších bloků v okolí. A parádní hrana co je možná okolo 7A/A+. Kameny mají k 4-5 metrům a obvod až 20 m. Jedny z prvních věcí v okolí dělali už kluci z Aixu cca pred 20 lety. Jezdím sem rád v zimě pro kouzelnou atmosféru a je tu i málo sněhu.

Petrovice

Oblast Česká Kanada a pěkná hrana za 7A, kterou jsem už měl téměř flash. Byl jsem nasranej, že vypadnout z výlezový hrany může jen debil. Bohužel, debilita se zdvojnásobila a výtlak do rajbasu mi dal pokornou lekci. Ale vyšlo to. Krásná věc. Celá oblast se díky Hradečákům rozrůstá a vznikají nové věci. Jen matroš není nejlepší, ale dá se zvyknout.

Česká Kanada

To bych chtěl vylízt. Nádherná věc. Komprese, malý chyty a stupy si namaluj… A o Loučovicích nemá smysl povídat. Díky Michalovi a Petrovi je to srdeční oblast, kde se budeme realizovat i po padesátce.

Loučovice


PETRA KOREŇOVÁ a ŠIMON ZENTKO

1.

Tento rok bol pre mňa lezecky doposiaľ najlepší. Minulú zimu/jar sme objavili Val Bavonu – najkrajšie miesto na konci sveta ešte uchránené pred masami bouldristov. Šimon tam spolu s Giannim a Martinom spravili niekoľko pekných FA (potenciál nekonečný). Šimon preliezol Webbovu Tombu 8B+.

Neverending Story 8B+
Neverending Story 8B+

Koronakrízu sme si užívali v prázdnom Tessine. A keď prišlo horúco, nastali podmienky v Averse. Kým boli hranice zavreté, tak aj Magic Wood bol magický – hlavne prázdny, tak sme využili kľud a pohodu. Šimon preliezol Neverending Story 8B+, ja som preliezla Knalpot 7B+, Exclusive 7B, Blindfish 7B, Red Roses 7A+, Crystalo (určite nie 7C, ako sa píše v sprievodcovi).

V lete sme sa vyhli davom ľudí útekom na „passy“. Objavovali sme Grimsel Pass, Gothard Pass, Susten Pass, Göschenen, Schöllenen, Kandersteg a Blausee. Mne sa splnil sen, pretože som sa konečne dostala na úroveň, že v hociktorej oblasti viem preliezať 7A/7A+ zaradom. Šimonovi sa podarilo preliezť aj niekoľko 8B za jednu session (napr. Grahamove Mother Night v Göschenenschlucht). Mimoriadne krásne výhľady sú z Furka Passu. Dve hodiny poctivého alpského šliapania s matracmi, za odmenu solitérny VIP bouldering vo výške 2 700 m n. m.

A ešte Steingletscher, Šimonovi sa podarilo 5. opakovanie Paradise Lost 8B/B+ (FA Koyamada, potom MacLeod a Graham).

Paradise Lost 8B/B+
Paradise Lost 8B/B+

2.

Nesledujem žiadnu lezeckú scénu. No vidím úplne podrobne, kto čo lezie v Tessine aj v Averse na svetovej úrovni. Ale mňa aj tak viac než prelezy či výkony zaujmú ľudia – ako sa správajú a akí sú v skutočnosti, a nie podľa Instagramu.



MICHAL „FRODO“ DZURECH

1.

Fénixove slzy 7B, Chtelnica, Slovensko

Tento rok pre mňa chtelnická sezóna začala ešte skôr a od začiatku februára som tam býval pravidelne. Hneď ako sa mi podarilo vyliezť Ohnivú čáru, som začal skúšať Fénixove slzy. Nechceli ma pustiť celých 9 mesiacov, stále som padal v rovnakom krok. Ale prišla zima a pri svetle reflektorov sa to podarilo.

Levitácia 7A, Končitá, Slovensko

Levitácia musí padnúť do oka každému, kto sa objaví na Končitej. Už si ani nespomínam, kedy som dal prvý pokus, ale pravdepodobne to bolo tak 4 roky dozadu. Odvtedy som si pri takmer každej návšteve zopakoval kroky v parádnej streche, ale pustiť za hranu ma stále nechcela. Až tento rok, až v jedno pekné májové upršané ráno ma Levitácia za hranu pustila.

135-ka 7B+, Chtelnica, Slovensko

Pri preklopení sa cez hranu obchádzam tretí borhák cesty vpravo… hm, odtiaľto by sa už asi padať nemalo. Toľko pokusov, čo som dal do 135-ky, som nedal asi do žiadneho bouldra. Najhoršie na tom bolo, že úvod (čo je vlastne kľúč) som mal skrokovaný, akoby to bola nejaká šestka, no stále som padal v 6C kroku 135-ky zo stoja. Asi bolo treba počkať na správnu konšteláciu hviezd, teploty, vlhkosti a neviem čoho ešte, ale našťastie som to skúsil v ten správny deň. A samozrejme po tme, lebo inak by to v Chtelnici nemalo tú správnu atmosféru.

2.

Keďže dávam pred umelinou prednosť zahmlenej večernej Chtelnici pri 0°C a svetle ohňa a LED-iek, veľká časť mojich tohtoročných lezeckých dní (cca 200) bola spojená s boulderingom. Dúfam, že sa budúci rok konečne dostanem aj do vysnívaného Fontáča.

Veľmi ma zaujala obrovská kopa roboty, ktorú chalani predviedli v Tatrách. Len ma mrzí, že sa mi nepodarilo ísť si zabouldrovať aj tam.



VENCA „wena“ KUTIL

1.

Chlopiec do bicia 8A, Poľsko

Bomba linie, středem stěnky mírně převislýho šutru, akorát tolik chytů, aby to šlo. Vylezl jsem to už na konci roku 2019, ale musím to sem zařadit. Bouldr je v Polsku a z několika návštěv jsem střihnul tohle video:

Djembe 7C, Bor, Česko

Opět top linie. Krásná vysoká ostrá hrana.

Kometa 7C, Petrohrad, Česko

Petrohradská bomba. Přelez byl zážitek, na kterej dlouho nezapomenu!

2.

Můj bouldrovej rok se dělil na dva kusy s několikaměsíční letní pauzou (vedro). Největší událostí nejenom československýho, ale dokonce světovýho, možná až vesmírnýho, boulderingu je nová řada videí s názvem Boulderpláč, kterou najdeš na mým YT kanále.



EDO HOMOLA

Táto sezóna bola podivná, niečo vzala, iné dala. Jarné výjazdy zrušené. Zákaz vychádzania mimo okres riešim motaním sa po potenciálnych lokalitách na liepanie. Skúsim skaly pod Inoveckou chatou a za štyri dni vypucujem asi 28 liepakov. Oblasť je to maličká, ale problémy sú pohybovo pekné, kamene nízke s dobrým dopadom a vhodné pre lezcov pohybujúcich sa v nižšej obťažnosti.

Teplé leto prežívam čistením kameňov na Končitej a Makite a otváraním si ďalších projektov. Taká Kométka 6C ma v tých teplách potrápila a potreboval som viac zájazdov.

Tento rok som nič hodnotnejšie nepreliezol, o to viac ma potešili nové kúsky a prelezy búchačov, ktorí sa museli viac realizovať na našich kameňoch ako v zahraničí.



MIŠO UHEREK

1.

Dunaj, Slovensko

Tento rok bol pre mňa výnimočný. Väčšinou leziem s lanom a kde-tu si trochu zabouldrujem. Keď sa však pozerám na svoj denníček, zisťujem, že bouldrov mám oproti cestám tento rok asi 50:1 (a to si bouldre do 6A väčšinou nezapisujem). Bol to rok, keď som si na 3 mesiace oddýchol od práce, ale aj rok poznačený koronou, ktorá ma držala blízko Slovenska.

Nebudem teda písať o top prelezoch, ale o top kameňoch. Väčšinou totiž musím bouldrovať dve hodiny v kuse, lebo viac sa mi pri dvoch deťoch podarí málokedy. Takže toto sú moje top 3 kamene, na ktorých som strávil 2 hodiny (niekedy iba 60-90 minút).

Túto lokálnu bouldrovku, kde sa lezie po bielych chytoch v kolmých a previslých profiloch, som tento rok navštívil asi 30-krát. Vstupné som našťastie nemusel platiť, lebo si vyberám kľudné večerné časy tesne pred záverečnou.

Nechodím tam preto, že ma to baví, ale preto, že sa tam za 90 minút viem totálne zničiť a vyliezť 8 rôznych bouldrov nad 7A. Áno, poznám ich naspamäť, ale každý je iný, a preto ma potom bolí celé telo. Číslo 1 udeľujem vďaka pomeru cena/výkon. O 20:00, keď uspím deti, sadám do auta a o 22:00 si už líham zničený do postele.

Píla, Slovensko

Už som sem skoro napísal sektor Patológia na Červenom kameni, ktorá ma úplne šokla pri prvej návšteve. Ale keď som si ju chcel na 60 minút koncom novembra užiť, bola zatečená. Rozhodol som sa preto pre flash párty sektora, ktorý je bližšie pri hrade. Cieľ by sa mi aj podaril, nebyť nečitateľného Škrkátka (ale mohlo to byť aj tým, že to bol už jedenásty boulder). Nádherná poobedná výzva, ktorá ma samého prekvapila.

Varazze, Taliansko

V zahraničí som bouldroval veľa a mám parádne spomienky na niekoľko, pre mňa hodnotných prelezov. Ale v rámci zachovania logiky písania o kameňoch, na ktorých som prežil 2 hodiny, vyhral práve kameň, kde je Cave man a Dittatura democratica (mini sektor nižšie, kus nad potokom).

Bol to posledný kameň, ktorý ukončil moju 3-mesačnú pracovnú pauzu. A aj keď som zažil takmer flash párty, posledné dve 7B som už nejako nevytrval. Napriek tomu, že nešlo o najťažšie kúsky, bolo to asi najintenzívnejších 90 minút tohto roka. Krásne kroky, zúročenie celého pohybového slovníka, čo som počas roka naberal. A úctyhodná rozlúčka s bouldrovým rokom.

Dittatura democratica
Dittatura democratica 7A+

2.

Tento rok bol fakt iný. Najprv som si myslel, že som ani nebouldroval, a pritom som zažíval totálne opojenie pri úderných výjazdoch počas lokálneho dobíjania koronových ticklistov. Asi nebolo v okolí nikdy toľko prelezov…

Nezabudnem ani na parádne stretnutia pri nutnosti spotovania v highballoch v Zillertali, Felbertali a Varazze. Nebyť chalanov, čo sa náhodne ocitli pri mojich sitkách, ktoré ako tak označovali potenciálne miesto dopadu, asi by som sa predčasne vracal domov. Highball, sám, dve sitky + malá ocúnka, 1000 km od domu, 30 minút od auta, signál slabý. No, mal som na nich riadne šťastie!

Boulderingovú scénu moc nesledujem (teda okrem videí Tomasa, Cyrila a Oliho), ale ďakujem všetkým, ktorí sa podieľajú na hľadaní, čistení a propagovaní tohto športu s charakterom. Verím, že aj mne sa podarí stále viac a viac prispievať k tejto spoločnej tvorbe, aj keď teraz tvorím hlavne vo výške s lanom a borhákmi.



MARTINA BURŠÍKOVÁ

1.

135-ka 7B+, Chtelnica, Slovensko

Náročný nástup, perfektné prebratie s prácou tela a potom tá výška, chcelo to odvahu na dolez. Super pocit po preleze. Nie je na prvý pokus, treba sa vyhrať.

Pod 135kou (foto: Miriam Buršíková)

Agent Pes 7A+/B, Mengusovská dolina, Slovensko

Situovaný v base campe, nástup v pohode, ďalšie kroky však na doraz pre nižšie postavy, nasadnutie na nohu a potom skutočne dlhá ruka. Vždy pomôže podporný tím, ktorý nasmeruje a hlavne odspotuje.

Agent Pes 7A+/B
(foto: Miriam Buršíková)

Bleausard 7A+, Mengusovská dolina, Slovensko

Boulder založený na nasadnutí na pätu, ktorá je však neskutočne vysoko. A potom sa už len vytlačiť na nohe. Chce to viac pokusov a veľké odhodlanie.

2.

Celý rok bol ovplyvnený obmedzeniami, no skaly boli našťastie voľné, preto sa indoor a preteky zmenili na outdoor a krásne prelezy (hlavne na Slovensku, ale nie len).

Prvé obmedzenia ma prinútili liezť len v Bratislavskom kraji, a tak sme hľadali niečo rozumné, nadošľap. Nejaké prelezy sa podarili na Perle v Rači a niečo sme objavili na Peknej ceste.

Nasledovali výjazdy na Rozbehy – Cerovú, Pílu, Makitu a do Chtelnice. Zo 6A pomaličky posun k 7A. No nebolo to zadarmo, prsty na rukách a nohách by vedeli rozprávať. Pravdou je, že niekedy to 6A bolo náročnejšie a zaujímavejšie ako 7A.

Leto začalo výjazdom do Rakúska s Tomasom a LA juniorským tímom. Maltatal, Silvretta, Zillertal-Sundergrund. Počasie rôznorodé, ale zážitok z prelezov nezničilo. Za všetky Thor 7A. Partia, podpora a krásne miesta na lezenie.

Zillertal (foto: Peter Jakabovič)

Uprostred leta som bola prvýkrát na THT na Popradskom plese. Zaliezla som si v super partii na prekrásnom mieste. Lokalita a bouldre určite stoja za návrat. Určite viackrát. Prístup k bouldrom síce nadlho, ale vtipy okoloidúcich o bouldriciach na našich chrbtoch povzbudili. A preteky boli ako bonus.

Na jeseň návrat do Chtelnice a na Končitú. Veľká vďaka patrí Tomasovi Greksákovi za výjazdy a starostlivosť, a samozrejme juniorskému tímu LA. Dúfam, že budúci rok bude rovnako rozmanitý.



HONZA „ MAGNUS“ NOVÁK

1.

Pravá peruť 8A FA, Loučovice, Česko

Rozhodně jeden z nejcenějších bouldrů, co jsem vylezl. Zkoušel jsem to už několikrát. Byla to jasná lajna, kterou jsem hned viděl při druhé navštěvě Louček. Hned jsem ji chtěl zkusit, bohužel první návštěvu jsem ji nebyl schopen rozluštit. O pár let později jsem se vrátil a už dokázal rozluštit potřebný PIN a byl docela blizko přelezu. Až letos jsem si udělal čas a vyrazil na tento skvost s Petrem Schwarzem. Zrovna jsem vychytal luxus podmínku a dávam hned na první a druhým opakuju na video. Poté se pouštím do SD, který bylo blizoučko úspěchu. Bohužel, nakonec se nepodařilo. Doufám, že se tam na jaře dostanu a podáří se to propojit.

Pravá peruť 8A
Pravá peruť 8A (foto: Petr Schwarz)

Král medvědů 8A+ FA, Jizerský hory, Česko

Nádherná lajna. Za ni rozhodně vděčím Caldičovi, který tuhle pecku objevil a byl blízko přelezu. Kompresní 5 m medvěd s pěkně vyjebaným výlezem. Hodinku jsem se s nim pral a nakonec ho i ukořistil. Nutno říct, že klasa může bejt za míň. Je to můj styl. Každopádně, díky Caldič za tuto famozní linku.

Král medvědů 8A+
Král medvědů 8A+ (foto: Tomáš Strnad)

Zakázané ovoce 8A/8A+, Teplice, Česko

Rozhodně si cením tohoto prvního opakovaní po dvaceti letech. Petr byl tenkrát jinde, předběhl dost dobu. Převislá pětimetrová hrana, crux je dlouhý nástřel do díry, pak už za odměnu. Jsem moc rád, že byl autor u toho. Navíc, Teplice teprve ukážou svoje skvosty v bouldrech. Těště se.

2.

Letos jsem, bohužel, neměl tolik času na lezení jako dřív. Barák finišuje a ještě jsem si zranil levou nohu, a tak jsem omezen. Nicméně, jsem rád, že jsem mohl potkat legendu Petra Pavloviče s jeho rodinou. Tenhle chlapák byl tenkrát jinde, a přitom jeho skromnost a přístup k lezení je obdivuhodná. Mladí by se mohli hodně co učit.

U Petra Pavloviče (foto: Dominik Roubiček)

Pak si cením opakování jeho bouldrů a FA v Loučovicích, kde se snažím držet jejich klasu.

Loučovice
Loučovice (foto: Petr Schwarz)

Z český scény bych asi vyzdvihnul Štěpána Pochmana. Jsem rád, že se vydal cestou venkovního lezení a né překližky.

U vás bych chtěl pochválit kluky, co tvoří bouldry v Tatrách. Jsem moc rád, že rozvoj boulderingu na Slovensku pokračuje. Kameny a linie vypadají famozně, snad se tam taky konečně podívam. Letos snad už bude více času na cestování a vracení se do formy.

Nakonec určitě největší novinka – můj novej parták na bouldry Max. Už objezdil skoro všechny oblastí v ČR! Rozhodně mi občas pije krev, ale udržuje mně v pohybu a ve formě.

Max (foto: Petr Schwarz)

Závěrem bych vás chtěl pozvat na bouldrwolfsession na Vysočině. Chtěl bych to pojmout jako kluci v Loučovicích. Takže drtiči si moc nezalezou. Nicméně si zalezete dobře na parádní žule a večer v hospodě utužite kolektív. Pokud covid dovolí.



MICHAL MAKUŠA

SPOILER ALERT! Kto neznáša Loučovice alebo lezenie v platniach a po hranách, alebo Čechy, alebo mňa, nech ďalej nečíta.

Po minulé roky som sa snažil aspoň trochu predstierať, že leziem aj kdesi mimo Loučovíc, no tento rok som na to už úplne rezignoval. Príčin bolo viacero a prekvapivo v tom „veľmi neslušné slovo“ vírus nehralo hlavnú úlohu. No nakoniec mi to ani príliš nevadilo – čo je už temer hodné diagnózy.

Sústavne boľavý ľavý „lakeť“, málo času a blížiace sa FBF spôsobili, že prvú tretinu roka som trávil v sektoroch Vyhlídková skála a Bismarck – ťažké tam nie sú pre mňa a ľahké sú platne (takže ruky sú v podstate do počtu). Z lona prírody tak povstala slušná kôpka nových kameňov. A aj samotné FBF prinieslo (okrem skutočne peknej účasti) aj niekoľko noviniek. Milovníci úchylných platničiek určite ocenia bouldre Vol de Mort, Indispozice, Meditativní umakart či Mlčeti zlato. Ale nájde sa tam aj pár silovejších kúskov ako Neviděl jsem, Hyení radost, Právo první noci či topka Vystřízlivění.

Vilém Chejn a jeho Vystřízlivění SD 7C
Vilém Chejn a jeho Vystřízlivění SD 7C, s. Bismarck (foto: Peter Schwarz)

Pri toľkej práci s prípravami má človek niekedy potrebu odreagovať sa. A tak som si pre zmenu odskočil… do Loučovíc. Zmena tam ale nakoniec nejaká bola – po x rokoch tvorenia nových sektorov som bol obzrieť staré bouldre. Nevyšlo to však vždy podľa predstáv, lebo niektoré bolo treba nanovo vyčistiť (kruh sa tak nakoniec uzavrel). Napriek tomu sa mi podarilo pár krásnych kúskov, doporučujem bouldre Faust, Ptačinec, Odrazka, Bambusák, FBF, Baletní přípravka, Julie v nesnázích.

Julie v nesnázích 7A
Krásna „vychcaná“ klasika – Julie v nesnázích 7A, s. Megablok (foto: Peter Schwarz)

Zrazu však utíchol všetok ruch okolo FBF, jeseň som si z pracovných dôvodov ani nevšimol a prišla zima. Našťastie (toto je trochu na facku) máme globálne otepľovanie, takže tá pravá sezóna práve začala.

Už dávnejšie som pokukoval po sektore Pod přehradou, konkrétne po jeho poslednej, tretej časti. A tak, tentokrát s posilou, sme prečistili staré kamene, upratali bordel po „lesných údržbároch“ a v odhalenej krajine ocenili hodnotu „novoobjavených“ kameňov. Šťastím v tomto kôrovcovom nešťastí tak je možnosť temer zimného boulderingu, aktuálne s mierne rozšíreným potenciálom.

Hodné odporúčania sú rozhodne 9V, Batrachomyomachia, 8V, Bohům navzdory, Dej fant, Masters, Loutainebleau, Jupiter a, samozrejme, posledná novinka Hrabě Úchyl.

Majestátny k. 8V s rovnomenným hviezdičkovým boulderom v odhalenej krajine.
Majestátny k. 8V s rovnomenným hviezdičkovým boulderom v odhalenej krajine.

Ak ste to dočítali až sem (takže ľúbite Loučovice, juchú!), vedzte, že tu, na juhu, sa ešte nezhasína, ešte sa tu budú diať veci. Ostaňte nám verní tak, ako sme my verní hľadaniu, čisteniu a ďalšiemu hľadaniu a zase ďalšiemu čisteniu…

A nech už bouldrujete na kvakoch za domom alebo v úchvatných scenériách Fontáča či Rocklands, prajem vám v novom roku hlavne veľa zdravia, minimum zranení a omnoho viac slobody, než sme jej mali v roku uplynulom!



TOMASO GREKSÁK

1.

Každý rok ma chalani z boulder.sk postavia pred takmer nesplniteľnú úlohu – vybrať 3 naj bouldre. Každoročne sa z toho snažím nejako svojsky vyvliecť, tento rok to ale pojmem poctivo. Aj keď vyberať zo 150 zapísaných bouldrov nie je sranda, lebo každý bol v niečom výnimočný. O dvoch som tento rok napísal samostatné články, a preto ich už nebudem znova spomínať (la Faiblesse d´Achilles 7C+ a Ilúzia). Tu sú teda ďalšie 3, ktoré vo mne aj z odstupom času stále rezonujú.

Amélia 7C, Alternatívka, Slovensko

„Večne zatečený boulder, odnikadiaľ do nikam, na zaprášenej Altoške? Si robí srandu, nie?,“ to si si možno práve pomyslel/a, ale daj mi šancu, vysvetliť prečo.

Tento rok bol pre mnohých určite najhorším za pekne dlho. Pre môj projekt CLIMBINGBUS to bol najhorší rok za tých desať, čo funguje. Zrušené výjazdy, vracanie záloh, prepadnuté letenky, storno ubytovania… Celá sezóna bola v podstate koncentrovaná do prvých troch mesiacov, keď som akurát stihol debut na Tenerife a tesne pred uzavretím hraníc aj Leonidio. Napriek tomu to bol ale skvelý rok. Kvôli Amélii.

Dĺžka tehotenstva sa žene určite zdá pridlhá, minimálne kvôli posledným dvom mesiacom, keď idú aj bežné veci akosi ťažšie a únavnejšie. Pre mňa však bolo tých 9 mesiacov málo. Málo, aby som sa pripravil na to, byť otcom. To som si aspoň myslel, keď som Sašu viezol začiatkom apríla s kontrakciami do ružinovskej nemocnice. Za pár hodín bola na svete Amélia. Rodila sa podstatne dlhšie ako o dva dni neskôr linka na Alternatívke na jej počesť.

Ten výber ale nie je len o mene. Roky som domácimi oblasťami mierne pohŕdal a vyhľadával skôr grandióznosť svetových cragov. Narodenie Amélie spolu s pandémiou mi ale vytvorili nový pohľad na domáci potenciál. Prestalo mi záležať, či leziem niečo svetoznáme na exotickom vzdialenom mieste, na dokonalý, vysoký balvan, po ideálnom skalnom materiáli. Do popredia vystúpila krása krokov, čaro bolesti a zápal skúšať niečo aj dlhšie ako deň. Zrazu som bouldroval na nových miestach, aj skúšal nové veci na tých starých.

Z Plaveckého Podhradia sa stala lezecká mekka Záhoria s 5 oblasťami. Alternatívku sme po rokoch vrátili naspäť na bouldrovú mapu znovuprelezením Lady Elois. Amélia preto sedí uprostred môjho jarného Koronténa Ticklistu a čaká, kedy sa po lezeckej horúčke tejto jari do nej zas niekto zavesí.

Stokrát poprvé 8A, Bojková, Slovensko

Tento rok sa zo mňa okrem otca stal aj Záhorák, a tak som aj k záhoráckym oblastiam viac pričuchol. Moja jarná frustrácia zo zavretých hraníc sa asi najviac prejavila práve na Záhorí, kde som sa konečne dostal k starým aj novým projektom, a to nielen v okolí Plaveckého Podhradia.

Rozlúsknuť sitstart po odkopaní nástupu Tenkrát poprvé na Bojkovej bol jeden z veľkých záhoráckych projektov. Je to jeden z tých bouldrov, ktorý si ma v podstate našiel. Je totiž šitý presne na mňa. Byť nižší, vyšší, mať kratšie ruky alebo nižší prah bolesti, tak nemám šancu.

Nikdy som moc nemal hlavu na ťažké prvoprelezy, myslím také tie, ktoré na začiatku vyzerajú úplne nereálne. Je to totiž vždy vabank. Hodiny a dni skúšania bez prísľubu úspechu. Ale tento rok sa nebolo kam ponáhľať a do projektov „za domom“ sa púšťa výrazne ľahšie.

Párkrát som sa tam bol teda posadiť hneď skraja jarného lockdownu. Ťažké bouldre na zlepenci v Karpatoch sa vyznačujú vysokou mierou utrpenia. Občas kvôli bolesti, občas kvôli strachu. V Stokrát poprvé si užiješ bolesti až-až, či už ide o zapeklitý nástup cez boľavú, plytkú dvojprstovú dierku, alebo záver po hlbších ostrých jedno a dvojprstových dierach a rašpľových oblinách.

Prelezu predchádzalo štandardné zúfalstvo po dobrom pokuse, v ktorom som padol v podstate v poslednom kroku. Tak to mám asi rád. Tento rok sa mi to dialo pravidelne a človek by povedal, že za ten čas by som už mohol byť psychicky odolnejší a prelezy tak ľahko nepúšťať. Keď sa mi znova podarilo nastúpiť, mal som už našťastie toľko chochmesu, že už som to zbytočne nedramatizoval.

Na Bojkovú som na jar nakoniec zavítal ešte raz. Zostal tam totiž ešte nevylezený priamy smer. Další masochizmus s nasadaním na kamienky vysoko pri páse a poskakovaním do jedno a dvojprstových dierok. Nazval som ho Nová éra a nastrelil 7C+. Sitstart bude totiž asi prvý boulder ťažší ako 8A na Záhorí. Už aby to vyschlo…

Cesta do neba 7C+, Chtelnica, Slovensko

Pri treťom bouldri som sa dlho rozhodoval, či vyberiem niektorý z tenerifských skvostov, ale nakoniec prevážila silnejšia emócia. Strach a s ním spojený opojný pocit z prežitia. Dramatizujem, ale no a čo. Chtelnica mi tento rok poskytla presne tú dávku vzduchu pod riťou, pre ktorú som si chodieval na veľké žulové vajíčka do Buttermilks.

Či už to bola samotná Vibračná plutvička, alebo jej ďalšie variácie, ktoré k nej Riči postupne pridával, zážitok bol vždy intenzívny. Technická stienka s neistými krokmi po kamienkoch, ktoré nevyzerajú moc dôveryhodne. Obzvlášť po tom, čo sa ich počet každým pokusom redukuje. Dobrodružstvo pridávajú aj tie 2-3 borháky z vedľajšej cesty, ktoré pri preleze míňam.

Riči otvoril aj krásny higball v sektore Amfík – po ešte neistejších kamienkoch. Keď som si ho tento rok dával druhýkrát v rámci variantu Balet veľkej A´Tuin, skoro sme si pošpinili trenky dvaja – ja aj Braňo, ktorého som povolal na spotting. Nebolo by to také dramatické, keby som si predtým vyčistil výlez. Holt, nebolo by to prvýkrát, čo by som škaredo doplatil na lenivosť.

Strašidelnú sériu uzavrel pre mňa druhý najkrajší higball na Slovensku – Kamínky do hrobu, ktoré prvé preliezol Palino Kratochvíl. Vedľa pridal ďalší vysoký skvost – Peripetia. Pri nej som si skočil z výlezu, a teda viem presne, do koľko človek stihne napočítať, keď skočí zo 6 metrov.

Cesta do neba je ale pre mňa tohtoročná highball topka, pretože aj traverz, ktorým nastupuje, si kľudne dám vždy, keď tam som.

2.

Počin roka je pre mňa jednoznačne Boulderblast na Popradskom plese, ktorý Aďo so Zavakym dotiahli na profesionálnu úroveň. Bol takým tým veľmi potrebným ostrovčekom socializovaného lezenia uprostred mora pandémie.

Chcel by som vyzdvihnúť aj Ondra, Milanka a Sekiho, a zároveň im veľmi poďakovať, že sa vďaka stovkám hodín ich driny zrodili nové oblastičky okolo Plaveckého Podhradia. A že ma nechali sa vyšantiť na panenských líniách a prižmúrili oko nad kadejakými variantmi, čo som si tam povymýšľal.

Čo sa týka samotnej bouldrovej scény, tak u mňa najviac rezonovala perfektná sezóna Cyrila, ktorý sa naozaj nestránil žiadneho typu skaly. Svedomitým tréningom a fanatickým prístupom k logistike poznačenej pandémiou si odliezol podľa mňa svoju najlepšiu sezónu. Jeho cieľavedomosť si beriem ako vzor do vlastného progresu.

Skokani roka sú pre mňa Filip Novotný a Kubo Fábric, ktorí si tento rok siahli na svoje prvé 8A-čka, a aj Mišo Grzyb, ktorý sa tiež od minulého roka posunul na novú úroveň. Medzi babami mi robia obrovskú radosť juniorky Lea Slobodová a Maťa Buršíková, ktorým to ide perfektne na pretekoch aj na skalách.

Špeciálne poďakovanie patrí Pedrovi – ako neúnavnému spoločníkovi na jarných bouldrových eskapádach.



ADAM FIALA

1.

Bořek Stavitel 7C, Rusava, Česko

Rusava byla místem, kde jsem na jaře praktikoval sociální distanc a velmi mě to bavilo. Rusava se může pyšnit asi nejlepším pískem široko daleko a bouldry stojí za to. Bořek byl pro mě nejtěžším kouskem oblasti, možná pro mou slabost v otevřeném úchopu. Číselně těžší Mandragoru jsem vyřídil za chvíli, ale oba to jsou perfektní bouldry. Pak je tu ještě spusta dalších super kousků jako Omar Hakim 7B anebo Starý chuj a mladý cip 7A. A k tomu spoustu nádherných šestek.

Deprese 7C+, Sokolí Vrch, Česko

Bouldering na Sokolím mě na jaře úplně pohltil a to hlavně svou hravostí a technickou náročností. I lehčí bouldry tady dají zabrat a to mě baví. Deprese je můj nejtěžší bouldr roku 2020 (ne číselně) a navíc jsem ji nevylezl, protože jsem si v posledním kroku lehce líznul o matici. Je to nádherná, čistá lajna: Tupý spoďák, hodně špatné nohy a závěrečný skok do hrany. Ještě se na to budu muset vrátit.

Tetrachlorid 7C a spol., Bor, Česko

Tetrachlorid je pro mě jedno z těžších 7C na Boru a měl jsem velikou radost, že jsem ho vylezl. Asi ne úplně nádherná linie, ale krokově naprosto parádní s oblými lištami, dírkami a výšvihem přes hranu. Vymyslel jsem tam spoustu fint, které asi na přelezu nejsou vidět, ale hodně pomohly – to mě hodně bavilo.

Na Boru jsme strávili dva víkendy v květnu za super podmínky s Adamem a bylo to, jak se říká, all time. Další bouldry, ze kterých jsem měl velkou radost, byly Somálský Vědec 7B+, Život Báry 7B+ a Peroxid Vodíku 8A.



ĽUBICA FANDL DRANGOVÁ

1.

Ostrie divých mrazov 5B, Svätý Jur, Slovensko

Krásne miesto na kopci pod borovicou s veľkými koreňmi. V lete nám nahradilo pocit z dovolenky pri Jadrane. Pod stromom sú tri kamene, príjemne hladké, nízke a celé akési kompaktné. Pripomínali mi skôr indoor.

Prvé dve návštevy som bola neúspešná, problematický bol začiatok. Ale keď som videla Lenku K., ako to elegantne nastupuje, uverila som, že toto 5B je zdolateľné. Náročné dvihnutie zadku zo zeme, prsty po lištách a nohy na trenie. A finálne vyhopnutie na kameň, pri ktorom si užijete pocit víťazstva. Bouldrík ocení každý štvorkár, pretože je ľahší, ako sa zdá (Nie je! – pozn. redakcie). Čistá krása!

Ostrie divých mrazov 5B
Ostrie divých mrazov 5B

Šupsajdo 3, Svätý Jur, Slovensko

Skvelý kúsok pre všetkých, ktorí naberajú prvé kontakty s bouldrovaním v prírode. My sme si ho dali hneď po zime, príjemný rozlez. Aj chvíľu musíte podumať, ako na to, aj sa musíte odvážiť odlepiť nohu. A potom to už poznáte – rovno hore!

Šupsajdo, Svätý Jur
Šupsajdo 3

Spoďáková záležitosť 4, Knedla (Pekná cesta), Slovensko

Pandémia nám priniesla aktívne spoznávanie okresu. Les na Peknej ceste má rozprávkový charakter, aj tie bouldre sú ukryté ako poklad. Krásna hladká skala, oblé chyty a pár vydarených krokov, proste príjemný zážitok bouldristu začiatočníka. A o pár krokov ďalej sú Pekné krivky 4 a Úder otvorenou dlaňou 7A, ktoré ponúkajú rovnako meditatívny zážitok.

Úder otvorenou dlaňou 7A
Úder otvorenou dlaňou 7A
Spoďáková záležitosť 4
Spoďáková záležitosť 4

2.

Myslím, že viacerí sme boli nútení objaviť možnosti, ktoré sa nachádzajú v našej bezprostrednej blízkosti. Nám to prinieslo veľa pekného a dobrodružného, aj keď najmä v týchto zimných mesiacoch veľmi chýba Block Dock. Človeka poteší aspoň super profi film o Končitej, ktorý namotivuje spraviť doma pár klikov, aby na jar vybombil štvorky.

Veľmi oceňujem aktivitu Olivera a všetkých developerov, ich plody nás tento rok zachránili. Dexo, díky špeciálne tebe, že vidíš krásu aj v trojkových bouldroch. Máme sa na čo tešiť!



LUKÁŠ KOPOREC

1.

Bál divožienok 7B, Kolárka (Limbach), Slovensko

Pred mojou prvou návštevou Kolárky pár rokov dozadu som bol plný elánu a nadšenia. Nový balvan pár minút od domu (presne pol hodinu z obývačky), parádička! A sú tam aj nejaké 6A-čka, parádička! O pár hodín odchádzam spod bouldra, síce s odpálenou šľachou v zápästí, ale zato som nič nevyliezol.

Na Kolárku chodím už pár rokov, vyliezol som si tu svoje prvé 7A – Dlhoprstí. Pre dlhoprstých a silnoprstých je lezenie na Kolárke, ako by povedal Tomaso, prechádzka. Ale ja nie som ani silný, ani silnoprstý a Ape index mam 0. Aspoňže som dosť tvrdohlavý a tento rok som sprojektoval predĺženie Dlhoprstých – Bál divožienok.

Bál divožienok 7B
Bál divožienok 7B

Jump in Fire 6C, Makita, Slovensko

Za bouldrami som nikdy moc necestoval, to sa dá vytušiť už z toho, aký som bol nadšený, keď Oli objavil Kolárku. Ale už nejaký čas som sa dušoval, že aspoň Fontáč by bolo treba – to je ako s cestou do Mekky. Navyše som nikdy neliezol na piesku. Do toho však prišla korona, zavreté hranice a všetko okolo.

No nejaký ten piesok sa nám roztrúsil aj na Slovensku. Mierim teda na Makitu a zoznamujem sa so sektorom Zbrojnica. Ako vyslúžilému volejbalistovi mi padol do oka boulder Jump in Fire. To je taký boulder, že naskakuješ z ničoho a máš sa chytiť ni(e)čoho a potom sa tam bez stupov v štyroch metroch vyškriabať cez zamachované a zablatené oblinky. Keď som to preliezol, asi tam zostalo trochu viac blatka, ako tam bolo predtým.

Milan-Messner 6B+, Bojková, Slovensko

Na Bojkovú sa vždy teším a musím poďakovať chalanom „ze Záhorá“, že ju priviedli na svetlo sveta. Milan-Messner je ten typ bouldra, ktorý sa Ti predáva vidinou pohodičkového prelezu, už keď si čítaš popis v sprievodcovi: „zo sedu previsnutou hranou, kde pod vrcholom zmiznú chyty.“

Milan-Messner 6B+
Milan-Messner 6B+

2.

Tento rok som toho veľa nenabouldroval. Našťastie aj ďalšie aktivity sa točili hlavne okolo lezenia, turistiky, bajku alebo iných outdoor aktivít. Po x rokoch som sa vrátil do tatranských stien (díky, Števo), s chalanmi z Block Dock sme rozbiehali youtube kanál Beta Friday (sledujte, lajkujte, komentujte), pričuchol som si aj k stavačskému remeslu, čo bol už dlho môj sen. V letnej korona pauze som si stihol spraviť v Prahe kurz na trénera lezenia (ešte raz díky, Pipo) a pritom spoznať kopec super ľudí. Ďakujem mojej Ľubke za všetko, čo sme spolu tento rok zažili, a za jej obetavosť a trpezlivosť.

Z našej scény ma zaujal hlavne jarný korona tick list závod Tomasa s Cyrilom. Pre mňa super inšpiratívna záležitosť, a tým pádom viem, že mám v karpatských lesoch projekty na ďalšie tri životy. Neskutočná pre mňa bola aj bouldrová žatva Peťa Kurica a Kuba Fábrica na Boulderblaste v Tatrách. Silní sú to chlapci.

Pri čítaní svetových noviniek ma vždy zaujmú správy o tom, ako nejaký štyridsiatnik alebo päťdesiatnik preliezol svoj 15-ročný projekt za 8B. Lebo darmo, mladí sú stále silnejší, ale ja nemladnem a za chvíľu budem mať bližšie práve k týmto pánom. Takže toto mi dáva motiváciu, že jedného pekného dňa na dôchodku si snáď dajaké to 8A vyleziem aj ja.



PAVEL DUNDÁČEK

Pár lidí už mi řeklo, že nejsem zrovna nejmladší. Možná opravdu nejsem, někdy se tak dokonce i cítím, ale i přesto si rád hraji a vůbec se za to nestydím. V letošním roce jsem si jezdil hrát především po lokálních hřištích a ani mi nevadilo, že jsem si tam hrál většinou sám.

Pána prstenů jsem nikdy nemusel. To se ale změnilo při setkání s Arwen. Ta mě při další návštěvě seznámila s velmi zajímavou Galadriel. A po pár dalších návštěvách strávených v jejich příjemné společnosti jsem měl to štěstí a možná bych mohl říct i čest vychutnat si Návrat krále.

Jako nemladý si při hraní velice rád sednu a pokud si mohu i lehnout, jsem maximálně spokojený. Když je ale té maximální spokojenosti už příliš, přestávám být spokojený. Nemálo času jsem takto polehával ve společnosti, kterou mi dělali Kilián a Ishmael. Opravdu dlouhou dobu mi trvalo, než jsem konečně pochopil, cože se mi to vlastně od samého začátku snaží říct a z nespokojenosti se stala opět spokojenost.

Nikdy mě nebavilo brzké vstávání do práce a s přibývajícími lety se tato nechuť ještě zhoršila. Když ale dostanu svolení od rodinky a mohu si jet hrát, nemám s brzkým vstáváním žádný problém. A velmi často se mi stává, že večer nemůžu vzrušením usnout. Některé hry, jako třeba Jeskynní perla ( boulder 7C, oblasť Moravský kras – pozn. redakcie) anebo Hvězdice (boulder 7C, oblasť Bor – pozn. redakcie) jsou při východu slunce o to krásnější.

Šlapání do kopce a převisy mně nikdy nevadily. Jako člověk v letech ale možná změním názor. Zvlášť, když mám, a to jen po dvou hodinách hraní, pocit, jako kdyby mě přejel parní válec, a navíc vím, že tuto anabázi budu muset absolvovat minimálně ještě jednou. Co bych ale neudělal a zvlášť v mém věku pro Láskyplné objetí (boulder 7C+, oblasť Sklapsko – pozn. redakcie).

Pestrost a intenzita pohybů, pestrost a intenzita pocitů, pestrost a intenzita prožitku – to je, oč tu běží…

Jaro, léto, podzim, zima – na bouldrech je vždycky príma.



DÁVID „ZAVAKY“ ZÁVACKÝ

1.

Old Master 8A+, Nízke Tatry, Slovensko

Zapínam svoj denníček na climb.sk a idem zaloviť v spomienkach a pocitoch.

Top boulder roku 2020 je pre mňa FA Old Master 8A+. Zažil som s ním toho najviac. Za čísielkom 8 sa neskrývajú silné nazhybované paže ani orgazmus po mesiacoch tréningu. A-plusko je tam preto, lebo boulder je super nekomerčný, mierne lokálny a po piatich návštevách zaslúžený.

Každý, kto liezol na Kameni Mudrcov, pozná to madielko na sit starte do traverzu Starého Muža. Old Master je zdvihnutie sedacích svalov z oného chytu a ďalej abstraktná kombinácia silovej kompresie po „kreditkách“ kolmo hore pilierom. Najťažší krok je pod mantlom. Pri neúspešných pokusoch sa mi z toho tlaku chcelo grcať. Som domáci, nikde inde by som sa do podobného projektu asi nepustil. Napriek tomu sa našiel jeden nadšenec z Námestova, ktorý to po mne zopakoval na tretiu návštevu.

Old Master 8A+
Old Master 8A+

Mašina SD 8A, Mengusovská dolina, Slovensko

Druhý boulder, v ktorom som toho zažil najviac, je asi SD Mašina 8A. Pred tromi rokmi som objavil sektor Bašty v Mengusovskej doline a Mašina zo stoja (jednokrokové 7C) bola jedným z prvých projektov.

Keď po hodine šliapania prekleniete prah Satanej dolinky a ocitnete sa na tom snovom námestíčku s bielymi, priam mramorovými kameňmi v sochárskej kompozícii na zelenej tráve, ktoré sú strážené ozrutnou Zadnou Baštou priamo nad vami, pochopíte všetko. Je to iný svet, akoby ste prešli bránou na inú planétu. Chuť liezť je tam trojnásobná, nedá sa to porovnať s lezením na žule dolu pri plese.

Ak jeden krok Mašiny je 7C a podarí sa raz z 20 pokusov, tak 4 až 5 krokov zo sedu pridá mega veľa. Topový chyt je vtedy blízko a predsa závratne ďaleko. Kameň je akoby vysekaný sochárom, ktorý vymeral chyty aj skúpe stupy tak, aby výhodu nemal ani dlhý, ani bystrozraký. Chodil som naňho tri roky a až teraz som mal suchých -5 °C, prsty ako z ocele a vytrvalú mrštnosť kamzíka.

Mašina SD 8A
Mašina SD 8A

Sound of silence 8A, Vysoké Tatry, Slovensko

Sound of silence 8A je definovaný stand start jedného bouldra na objavenom kameni v jednej doline v Tatrách. Zastupuje sladkú vôňu života v pokoji a v súlade s tým, čo človek nevie ovplyvniť. Nie je to pre mňa ani tak boulder, ako miesto. Miesto v mojom živote, v mojom svete. Kameň leží tam, kde sa formovala moja mladosť, môj vnútorný emočný svet. A vrátil som sa k nemu nie preto, aby som ho zrušil, ale pochopil, naplnil.

Mimo tejto poézie – a pre športovcov – stojí za zmienku, že je to kompresný problém s veľmi ťažkou pravou pätou a jemnými krokmi v sile. Žula je dobrá, zrno len vo výlezovom mantli, profil aj materiál mi pripomína kameň v Zillergrunde, kde sa nachádza Agent Orange, alebo Incubator v Ginzlingu.

Sound of silence 8A
Sound of silence 8A

2.

Moja sezóna bola asi tá najlepšia, akú som kedy mal. Boh sa o mňa stará, pozná moje plusy a mínusy a dáva mi silu a balans. Snažil som sa liezť, len keď som liezol, a zvyšok vypúšťať. Znamená to stále menej snívať o lezení a žiť ním. Čím viac ma život bil, tým viac som ho žil. To je návod do pekla, už dávno to nerobím. Je ťažké počúvať signály zvonku, keď sme nastavení len na svoj svet-sfet. Signály a volania sú pravdivé, ak ich ignorujeme a ešte pritvrdíme, odbáčame a míňame sa; aj keď si to nikto neprizná.

Tento rok bol v boulderingu najlepší preto, lebo som vôbec netrénoval, neriešil, nesníval. Strašne som si ho užil a chválim za to Stvoriteľa, no na všetko je čas.

Na slovenskej scéne som sledoval všetko a logicky najviac asi to, čo sa dialo v Tatrách (keďže som bol nejako v strede toho celého). Asi je vhodná chvíľa aj teraz tu poďakovať ľuďom, s ktorými som sa zdieľal, pomáhali mne aj ja im a prispievali hojnou mierou. Peťovi Gašiakovi a Marekovi Kultanovi za možno tretinu bouldrov na Popradskom plese. Okrem nich jednoznačne J. Fides, Kuko, Miloš a Kika Nemí, V. Ferčák, A. Capko, M. Kandrík, J. Adam. Isto vás bolo viac, niekto preliezal, niekto čistil a pomáhal.



LENKA KRIŽANOVÁ

Založila som si lezecký denník. A to je milá vec. Na čo si nespomeniem, to mi pripomenie. Prvý zápis mám z 10. apríla zo Samotára a končili sme Silvestrom na Suchej Líške (a to v lete spím v ponožkách). Svet sa menil, plány sa rušili, my sme s rúškom lozili.

Sme s Ferom bouldroví dobrodruhovia. V pote tváre sme s Mišom hľadali kamene a frflali si v extraviláne, s Dexom sme si nad Račou potme rozprávali strašidelné príbehy a s Oliverom a Leom sme sa „vykúpali“ v repelente, a aj tak nás neskutočne doštípali komáre z Harmónie. A v máji som si na Píle zúfala.

Objavili sme nové krkaháje a vrátili sa na staré miesta. Aj do lomu v Plaveckom Podhradí, kde mi zem pripomína Island. A keďže som mala nový denník, chcela som si kvôli nemu zopakovať Tryangel 6A+.

Lebo medveď 6A+, Píla, Slovensko

Máme tu aj pokračovanie môjho obľúbeného seriálu „toto nikdy nevyleziem“. V živote som neliezla niečo, čo sa odborne volá „medvedica“. A Fero, že poď toto! A ja, že nikdy! Keď nás počul Bugi, zdúchol si pospať na bouldermatku. O štyri minúty bolo hotovo.

Baranina 5C, Bratislavská perla, Slovensko

Nuž ale, crème de la crème je bezpochyby Baranina. Nástup je ako Baranáda, ale inak (teraz buďte múdri). Špárou až do obliny, tam som sa musela spustiť do ramien a cez mega oblinu pohľadať nohu, o ktorej sa iba hovorilo, že tam je. A zase sa pritiahnuť a za rohom pokračovať ďalšou špárou až do konca. Neuveriteľne dlhý boulder. Vydretý. Prsty na franforce. Ale v tom slávnom momente som cítila flow. Pokojný dych, pokojná myseľ, slabosť iba v rukách. Moja vstupenka do Karpatského plebsu.

Baranina 5C
Baranina 5C


FERO PAULINY

1.

Život na hrane 6C+, Medvedia skala, Slovensko

Na Medveďke ma vždy prekvapí, že tam nie je plno. Je to presne to miesto, kde by si v previsoch dosýtosti zabouldrovali aj chronickí indooristi. A taký Život na hrane sa dá liezť, aj keď je zvyšok mokrý.

Lepidlo 6C+

Bolo by čo vyberať aj z perfektných liniek v stope (napr. Lepidlo), ale práve „Život“ mal tú ideálnu prelezovú atmosféru. Pascal chytal komárov, Leo čosi milo bľabotal a ostatní tajili dych, aby som vydržal. A ja som vydržal, ale najprv som musel dať pätu vysoko nad hlavu a potom ešte raz. Hrany sú už raz také.

Crichton 6B, Plavecké Podhradie, Slovensko

So záujmom som si prečítal jesennú debatu o tom, koľko línií znesie jeden kameň. Relevantné argumenty mali obe „strany“, najväčšiu radosť som však mal zo samotnej diskusie. Dobre ilustruje, ako lásku k boulderingu prežívame každý inak.

No ale ešte na jar som si sadol pod kameň v Lome a na chvíľu sa zasníval. Prišlo mi ľúto, že z logického nástupu medzi Tryanglom a Pískaj nejde nič doľava do Barovej prostitútky. Prechod za roh pritom ponúka parádne kroky a ak nemáte silovú prevahu, potrápi aj hlavu. Ideálna kombinácia! O to viac, že vždy tak trochu verím, že leziem na žule. Ako by povedal klasik: „Aká krajina, také NÖ.“

Búrkový Obelix 6A+ , Obelisk (Pekná cesta), Slovensko

Vlastne neviem, či za to mohla dlhá chvíľa, zavreté okresy alebo som len chcel urobiť radosť Dexovi, ale v 2020 som prišiel na chuť FA-čkam. Akoby som razom objavil nový bouldering.

Keď „objavujem“, hľadím na balvan inými očami. Snažím sa čo najlepšie pochopiť všetky tie skalné nedokonalostí a dať im flow. A mám rád aj tú neistotu, či to vôbec pôjde (aj keď tuším, že „projektujem“ 5-ku).

Búrkový Obelix 6A+

Obelisk je nedocenený žulový skvost nad Peknou cestou, kde si na svoje prídu mierne pokročilí. No a Búrkový Obelix je čudný boulder, ktorý mi však akosi prirástol k srdcu. Miesto toho, aby sa človek po náročnom zdvihu vybral hore, prelezie za roh a spustí sa do ďalšieho bouldra. Nevídané, ale pre mňa s jahôdkou. Existuje aj video, ale nemám odvahu ho sem zavesiť.

2.

Keď niekedy okolo roku 2009 hrozilo, že zavrú petržalský Boulderoom, bol som zúfalý – do Café Stena sme sa predsa všetci zmestiť nemohli. Tento rok to bolo s indoorom podobné, miesto zúfalstva som však definitívne podľahol čaru outdooru. Ten už pre mňa nie je náhradou, kým sa všetko vráti do normálu, ale prvou voľbou.

Ako editor tejto koncoročnej ankety viem, ako často ľudia spomínali Tatry. Aj som si hovoril, že je to prehnané, aj ma to chvíľu otravovalo. Uvedomil som si však, že vďaka neúnavnej snahe bouldering v našich najvyšších horách už viac nie je underground. Už nie je kratochvíľou pre pár búchačov, ktorí vedia, čo sa kde skrýva. Miesto toho je tu pre všetkých, ktorí neváhajú kráčať s matracmi v ústrety dobrodružstvu. A to je výborná správa!

Som rád, že na svete je prvý slovenský bouldrový „celovečerák“. Napriek tomu, že po dvoch odložených premiérach bolo prvé premietanie v Block Docku veľmi milé, dúfam, že si ho ešte pozriem aj na veľkom plátne.



OLIVER VYSLOUŽIL

1.

Karmanténa 7C, Pod Báborskou, Slovensko

Hoviem si v spomienkach na bouldre, ktoré sú prešpikované atmosférou obdobia alebo miesta, ideálne vzájomným súzvukom oboch. A Karmanténa je pre mňa okrem lokálnej bouldrovej výnimočnosti aj odkazom na etapu života, keď bola šťastná rodinná samota na jarnom slnku obzvlášť silným a vzácnym zážitkom.

Pod Báborskou
Pod Báborskou

Pod Báborskou sme prežili krásnu jar a posledný krok do madla Karmantény pre mňa navždy zostane nezabudnuteľným momentom. Nečakal som vtedy, že ma prsty podržia, tak ako som nečakal, že nám tu bude až tak dobre navzdory globálnej situácii.

Svetlo hviezd v latríne 7C+, Dunaj, Slovensko

Nikdy by som nepovedal, že do svojej „topky“ zaradím aj boulder z tejto prudko lokálnej bouldrovky. V časovo náročnom období mi ale lokál poskytol určitú lezeckú kontinuitu, vďaka čomu som sa mohol zahryznúť aj do bouldrov, ktoré mi sprvoti vôbec nesedeli. Aj keď už mám odbouldrovaných nemálo rokov, stále viem naraziť na výchovné bouldre. Nakoniec, učím sa liezť stále. Naslúcham snahe nachádzať menej silové riešenia.

Prelez Svetla hviezd vo mne vyvolal viaceré otázky, ktoré som zhrnul v krátkom článku. Nech to je, ako má byť, Svetlo vo mne podnietilo kreativitu, vďaka ktorej som boulder zvládol aj napriek silovému deficitu. V slabosti je skrytá sila.

Svetlo hviezd v latríne 7C+
Svetlo hviezd v latríne 7C+

Samaritán 7B, Dunaj 2, Slovensko

Počas roka som preliezol veľa výborných a zábavných problémov v kremencových previsoch Píly a Medveďky, z ktorých mám problém vybrať to najlepšie. Vyriešila to za mňa silná moc okamihu. Sníval som, ako si posledný deň v roku zabouldrujem presne na tomto mieste a za sprievodu zapadajúceho slnka, keď je tam neodolateľné iba byť.

Sen sa mi splnil, ba čo viac, tesne pred príchodom hustej hmly som dokončil Samaritána a postavil som sa na mohutnú provu tvárou v tvár chladivej vlhkej mase, ktorá ma naplno pohltila presne tak, ako čas pohltil starý rok.

2.

Zavrite dvere, lebo bude prievan! Alebo presnejšie: Zatvorte krajinu, aby bol prievan! A oni zavreli. Cez slovenské bouldre sa vtedy prehnal silný víchor, odvial prach a mach, privial nevídanú aktivitu, prvé opakovania po rokoch a množstvo nových bouldrov. Áno, presne taký bol náš bouldrový rok. Ako vývrtka, ktorá sa zaryje do tvrdej korkovej zátky a spriechodní cestu hopsajúcim plamienkom v očiach. Bol to rok plný nádeje.



Zostavili: Oli a Fero. Príspevky prešli redakčnou úpravou.

Prvú časť ste už čítali? Pripomeňte si aj ankety z 2017 – 2019.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *