Aprílové Cresciano

Meteorologický pozitivizmus je čoraz atraktívnejší filozofický smer, ktorý bol vyvinutý počas pohodovej chvíle za krásneho slnečného počasia, aby svojich prívržencov nabíjal nádejou aj za dní poznačených nepriazňou poveternostných podmienok a pomohol im pretrvať daný stav bez psychickej ujmy.

Najlepším spôsobom ako rozdráždiť city pre vnímanie pozitívnych elementov v akejkoľvek izolovanej čakajúcej skupine je samotný proces chladenia piva na okennej parapete alebo naopak, priviesť slivkový destilát pomocou turistického variča na veľmi neštandardnú teplotu.

Je to tak, po piatkovom slnečnom boulderingu opäť cegní, no ostrieľaného meteorologického pozitivistu (ďalej len MP) to nemôže nijako vyviesť z miery. Veď aj tak treba dať dnes ohobľovaným prstom pokoj. Beriem z parapety opršanú plechovicu a idem si naďalej plávať morom kľudu s pravidelnými vlnami zábavy, karty sú už predsa rozdané. V susednej izbe, kde je cirkulácia vzduchu po Klincovom tajomnom úškrne to posledné, čo by ste si priali, sa strieda tromf za tromfom až kým posledné kolo šnapsu nepreruší rozbiehajúca sa karaoke šou v bare na prízemí. Usedáme na čapáka, ktorého hladina sa čoskoro rozochveje vplyvom neatraktívneho spevu triezvej talianky. Zrazu mi bolo ľúto, že stále tak dobre počujem a bohužiaľ, nasledujúcu hodinu sa nikomu nepodarilo priblížiť sa k nej na takú vzdialenosť, aby ju taktne poprosil, či nedá na chvíľku tej technike vydýchnuť.

Nedeľné ráno začína veľmi nádejne, nepočuť už klepotať dažďové kvapky. Ale to len preto, že sneží. Bežnému človeku behom sekundy prebleskne hlavou zúfalý nárek a jasne naformulovaná otázka: „Prečooo?“, no zabehnutý MP si povie: „ Konečne už neprší.“

Premýšľame, kedy si otvoriť pivo, aby vyšlo na celý deň. Nakoniec to spolu s Tomom, Jerrym a kartami veľmi solídne prebojujeme až do večera, kedy sa rozbieha maratón faraónskych súbojov. Víťaz berie kľud, zatiaľ čo porazení klikujú a zhybujú. Z restday-u sa tak stáva solídna makačka. S Jokom by sme isto vedeli porozprávať o tom, čo znamená mať na*rané v rukách.

Za oknom už sneh dávno vystriedal intenzívny dážď. MP sa samozrejme teší a vyslovuje svoju radosť: „Ako dobre, že ten sneh zlezie“. Samozrejme rýchlo zliezol a ešte pred večierkou sa dážď definitívne ukľudňuje. Vidieť prvé hviezdy. MP už tuší a usmieva sa popod fúz.

Budíček 8:00, obligátny croissant s džemom, kávička a fuk ho skryť sa medzi balvany. Po slnečnom piatku opäť poriadny bouldering. Niekoľko mesačná absencia žule rýchlo rozplakáva aj naše prsty, nuž nie zo smútku ale dôvodom drsnejším.

Velebím však tento materiál, na Slovensku tak obmedzený. Milujem jeho umenie krásou skalu obdariť a potom sa ňou nechať zviesť. Dôkazom lásky je ten samotný akt po nej liezť.

Cítim, že mi včera nešla karta, pokles silového potenciálu je výrazný a nezastaví ho ani odhodlanie pozdvihnúť si výkonnostné maximum. No možno v tom má prsty aj taktika, ktorej voľba má pri systéme lezenia na kvalitu veľký význam. Lezec dospieva pomalšie ako batoľa a ja obzvlášť. Tu sa ukazujú Tomášove dlhoročné skúsenosti, ktoré zužitkuje v hodnotných líniach, až kým si neroztrhne bruško na prste. Jokove chvíle prichádzajú posledný deň, keď ho často vídať ako vyťahuje pero a otvára svoj denníček, pričom obrázky si doň nekreslí. Ostatní sme fungovali už len tak zo zotrvačnosti, predsa len, každé ranné slniečko za oknom nás vystrelilo na skaly ako záprah besných psov a teda netrvalo dlho, aby sme sa vyšťavili. Klinec ešte vybaľuje svoj cestovinový koncentrát zachovaný z predošlého večera a pár zásahmi ho upraví do konzumných rozmerov. Balíme.

Apríl je obdobím, od tradíc, cez porekadlá až po tvrdenia vedy, považovaným za premenlivé. Často to ľudí odrádza od plánovania dlhodobejších dovoleniek na tento termín, minimálne to v nich zarezonuje, no MP Vám môže s kľudným svedomím povedať, ako dobre sa dá v tomto období zabouldrovať. A ešte na akom mieste.

Oli.

Pridaj komentár