Je jasné, že skalnatá a členitá Čierna Hora má oveľa viac potenciálu ako bouldristov. Dodnes je Perazića jedinou zmapovanou oblasťou, aj to sa o hlavný rozvoj pričinil životom skúšaný ruský dovolenkár. Mladý muž po sľubne sa rozvíjajúcej lezeckej kariére ale pravdepodobne kedysi dávno stroskotal na opustenom ostrove. Keď si po strastiplných desiatich rokoch postavil plť z náplavového dreva, vydal sa na šíre more a vyplavilo ho práve tu. Dlhodobo izolovaný chudák začal popri odpočinku na pláži a rozhýbavaní tela po dlhej plavbe od radosti preliezať a klasifikovať bouldre. Možno to bolo celé trošku ináč, ale nechce sa mi veriť.
Jeho záslužná činnosť ostala totiž poznamenaná vyššie spomínanými okolnosťami a odniesla si to hlavne klasifikácia bouldrov. V reáliách to dnes vyzerá tak, že pekné 7A+ je nemenej pekné 6B, 7B+ v sprievodcovi sa s prižmúrenými očami vyšplhá na 7A, a to jediné 8A, ktoré tu zanechal, má podľa vyjadrení dvoch dovolenkujúcich lezcov atribúty 7B. Hodnotenie bouldrov teda pre bouldristov stráca usmerňujúci význam pri ich výbere vzhľadom k výkonnosti, na druhej strane dokáže nesmierne potešiť nekritických „denníčkárov“. Utrasenie klasifikácie asi ešte chvíľu potrvá. Predsa len dnes už väčšina bouldristov chodí dovolenkovať do atraktívnejších destinácií.
Ani my sme sa na kamenistej pláži plnej rozsypaných vápencových balvanov pod mestom Petrovac neocitli úplne cielene. O oblasti som od kamoša Gúgloša vedel, ale mal som ju v merítku iba ako možnú príležitosť na rozhýbanie sa a relax v rámci nášho balkánskeho tripu na ceste z Macedónska.
Nápad na poldennú zastávku privítali všetci. Do karát hralo aj teplé slnečné počasie. Nejeden z nás by isto neveril, že po 5-stupňových ránach v Prilepe dôjde aj na kraťase a podprsenky.
Bouldering svetoborný nebol, čo vám budem klamať, ale potešil. Hlavne tie pasáže dňa po príjemných vymytých chytoch, oblinkách či komfortných lištách. Dobre tušíte… Prišlo aj na pasáže po chytoch nepríjemných, sakramentsky boľavých. Niekedy sa mi dokonca nechcelo veriť, že vo výlezoch nie sú rozsypané vápencové brokolice zo žiletiek (hm… ). Takéto chyty vyžadujú správne zaťaženie a minimum bočných pohybov po ich uchopení. Malo to však aj jednu výhodu. Pokiaľ ste chyt vo výleze netrafili, v zásade sa nič nestalo, pretože to riadne bolelo aj hneď vedľa. V lepších prípadoch sa vám chyt pod rukou ulomil a mali ste o problém menej a o kus skaly v ruke navyše. Ak máte za prsty fakírov, budete to tu milovať.
Pevne verím, že ste sa v niečom z opísaných charakteristických čŕt boulderingu pri meste Petrovac našli a nebudete skúpi aspoň na jednu návštevu. Napríklad, keď pôjdete okolo, budete mať veľa času, pokojne aj žiadne očakávania, budete sa potrebovať zbaviť starej kože na prstoch alebo iba zrelaxovať na slnku pri mori. Majte však napamäti, že vôbec nebude vadiť, ak sa vám práve túto oblasť nepodarí nikdy navštíviť.
PS: Sprievodcu oblasti nájdete na 27crags.com
Oli