Čakanie na magický ostrov

O lezení na Korzike som sníval vyše dvanásť rokov. Nakúpení sprievodcovia starli, noví prichádzali a starli tiež.  Prestával som veriť, že niekoho ukecám, a rozprával som o Korzike stále menej. Ale informácia žila v podvedomí môjho okolia.

Dexo dostal od rodinnej rady týždeň voľna, a keď sme rozmýšľali, kam pôjdeme liezť a zamietali destinácie, kde sa dá ísť aj na predĺžený víkend, zrazu povedal: „A nešli by sme na Korziku?“

Ísť na Korziku len na týždeň autom = šialené, s tým treba súhlasiť skôr, kým zistí, čo to vlastne navrhol a rozmyslí si to. Lebo horšie je tam už len neísť vôbec.

Lumio
Lumio

A keď už tam pôjdeme, tak chceme skúsiť čo najviac druhov lezenia, ktoré Korzika ponúka, čiže v pláne bolo aj pribalenie bouldermatiek. Nakoniec to dopadlo ináč a miesto bouldermatiek sme na poslednú chvíľu „pribalili“ kamošov Peťa a Rasťa.

Lumio
Lumio

Plány dostávajú reálnejšie kontúry. Redukujeme počet oblastí, ktoré chceme navštíviť, a okrem iného, vyberáme sa na Korziku aj bouldrovať, bez bouldermatiek.

Asi v polovici výletu, po splnení môjho hlavného horského viacdĺžkového sna, si uvedomujeme, že by sa zišiel restday, aj more by sme chceli skúsiť, či nejaký gastronomický zážitok. Od Olivera vieme, že oblasťou, ktorú sa oplatí pri mori navštíviť, je Lumio.

Lumio
Lumio

Cestou tam sa ešte zastavíme na vápencových skalkách Capuralinu, nech nelezieme len po žule v Restonice (vraj restday, ale vynechať lezenie sa nedá, keď si tam len týždeň).

Dáme si vynikajúcu „Fish of the day“ v reštike na pláži. Zaplávame si v mori. Proste „ideálna“ príprava na bouldering. K bouldrom v Lumio prichádzame v čase odlivu, takže sú dobre prístupné.

Lumio
Lumio

Skalu okupuje skupinka Francúzov. Privalili sme sa k nim ako svorka hladných vlkov, a keby sme nemali predtým rybu, tak sa asi cez nich ku skale aj prehryzieme. Po chvíľke zavelili na ústup.

Bouldre sú nádherné, divoké, morom a vetrom vymodelované tvary. Skúsim len pár bouldrov. Ako prevažne lanový lezec mám tendenciu hodiť kabelu vo výlezoch, čo bez bouldermatky nie je moc zdravý pohyb (niekedy je to nezdravé aj s ňou).

Lumio
Lumio

Najviac bouldrujú Rasťo a Peťo. Čo sme však preliezli, sa dá len ťažko zapísať do denníčkov, kedže smery sú v spriedovcovi naznačené dosť iluzórne (čiže skoro vôbec). Dexo pridá ešte jeden „shalow water soloing“ (proste sa zje… pardon, šmykne cestou do mora na chaluhách).

Lumio
Lumio

Ja viem, veľa toho bouldrovania nebolo, ale hlavný cieľ sa podaril – ochutnať aspoň trošku z každého lezeckého menu čo Korzika ponúka a namlsať sa na nasledujúce návštevy. Lebo verím, že určite budú, a dúfam, že na ne nebudem musieť čakať ďalších 12 rokov.

Peťo

Pridaj komentár

Current ye@r *