Deň, keď sme neobišli Ostaš

Klobúk uznania sníma sa vždy s hlbokým výdychom. Výdych je ako výstrel. Hľadajúc svoj objekt, štiepi sa pri jeho kontakte. Tie naše narážajú na hrany pamätníkov bouldrových počiatkov. Rozdrapila si pokrývku hrudnú stolová hora Ostaš. Z nej bloky tvrdého piesku popadali níže až k nohám úpätným. Obdobne iba dlaň roľníka zrno sliepkám predhadzuje. Na, zobte, bouldristi krpatí.. Odteraz až do prasknutia nech vám chutí. Zrieť potrebujete, nech duch váš veľkosťou za telom nezaostáva.

Dlho sme chodili okolo a hnali sa za jeho mladším bratom. Vrteli sme krkmi po odbočke do neznáma, akoby sme sa báli rozbaliť nový balíček z kolekcie nepoznaného. Dnešok nie je iný. Vsadíme na klasiku a ona isto padne, pretože niekedy má ruleta iba jednu farbu. Môžete počkať až sa dotočí, my sa zajtra rozlezieme v Bore.

foto: Oli

Štebotavé decáky modelových českých kempistov už zavčasu zrána zmetajú rosu ponožkami v sandáloch. Spací režim dostáva podpásovku a pomerne skoro si vychutnávame výšľap z Machova. Prvé pohyby na Pohádke. Načasovanie presunov určujú dievčatá svojou formou. Pohádka je rýchlo dočítaná do posledného písmenka. Pohyb až k tunajšej klasike Ádr fitnes, kde si v tieni jej hrany spokojne odfukuje znavený Svišť.

foto: Oli

Cez zažmúrené oko mu vedomie pošteklí naša nežná menšina. Rýchlo sa stavia na nohy, aby s kľudom Angličana porozdával miestenky na svojom dnešnom boulderingovom workshope. Dobrý pokrm je devízou skúseného kuchára. Guláš vtipu a skúseností lesom už dávno vonia. Tak nech vám chutí dievky naše, my sa zatiaľ vzdialime a rozpumpujeme hnáty v miestnych klasikách.

foto: Oli

S narastajúcim počtom sviatočných detí sa v kempe posúva i naše prebúdzanie. Sú to chvíle, keď je nám nadobro vzdialené zdieľanie radosti z explozívnych prejavov ich šťastia. Nevadí. Čo nám deti vzali, zužitkujeme na skalách. Oddnes už budú naše dni stále kratšie. Ostašu, však ty za to môžeš?

foto: Oli

Ostaš je jednou zo série pieskovcových stolových hôr rozprestierajúcich sa pri česko-poľskom pohraničí. Dominuje mu strapatá hlava vysokých veží, z pomedzi ktorých sa vykotúľali mohutné balvany. Usadili sa na pasekách, v hustých ihličnatých, a chvíľu i v redších listnatých lesoch. Tie prvé sú trvalo na slnku, druhé v nepretržitom chládku a tie tretie niečo medzi. Pestrá paleta podmienok na relatívne malom území. No nevyber si.

foto: Oli

A veru, vyberať si tu začali českí priekopníci boulderingu už naozaj dávno. Niekedy na prelome tisícročí sa chytili najvýraznejších línií a vznikli klasiky, ktoré dodnes budia rešpekt.

Silný vietor limituje naše pôsobenie. Priveľmi sa pred jeho silou stromy v lese skláňajú. Ostávame na bezpečnej paseke. Rozkošný sektor s briezkami, šteklivou trávou a čokoládovými chodníčkami. Štafetu po Svišťovi dnes prevzal Králik a potvrdzuje prívetivosť českej fauny. Pustíme sa spolu do áčkových klasík Levej a Pravej, pričuchnem i k Monstru popu ale oblá lišta v horúčave neberie podľa predstáv.

Kameň Bazén síce láka k schladeniu, no kto nemá opalovák zakrátko červená sa i bez hanby. Dievčatám to nevadí a obkresľujúc si tielká na koženú paletu pučia v rozpálených výlezoch. Bugi zatiaľ posúva hranice, kde sa len dá. Rýchlo sa udomácňuje na hornej šestkovej hranici, aby mohol ušetrený čas venovať nepretržitému predaju svojich nových lezečiek. Ani vyšperkovaný duch obchodníka nedokáže tak dobre prezentovať vôľu predať ako jeho prsty na nohách. Nepoznám obojživelníka, ktorý by mu ich nezávidel.

foto: Oli

Poobede nás opúšťa časť posádky. Z veľkého bratislavského koláča ostalo už iba sedem kúskov. Vietor sa utíšil. Opatrne nazeráme aj do lesa pod Meteorologickou. Tu šéfuje previsisko Veľkého strecháča. Bouldrista je pri ňom iba drobec s údivom hľadiaci na priame línie s výlezmi vo výškach, kde už ani hmyz nelieta. Dievky nájdu nižšie problémiky po deravých úchopoch a my si s Králikom prečistíme vlhkú ale krásnu Hopsinkovú šťávu.

Unavení sa ešte zoznamujeme so silovým Trollom, pobalíme matrace, ľudí v matracoch, a za šera vykročíme za pohostinstvom v kempe. Sliny v ústach si akosi skôr točenú Plzeň pripomenuli a na prach sa razom premenili. Pfe.

foto: Oli

S pondelkom nás víta populárne azúro. Prechádzka Adršpachom je úchvatná, časom by ale už mohli vymeniť tie zaprášené expozície turistov. Bledne skaly sľubujú snáď krajší zážitok. Početnejšia skupinka sa vydáva do Poľska. Ostaš svoje vodítko ale všetkým nepovoľuje a s Bugim si nás priťahuje späť. Cesta okolo bufetu je súbojom plzenských myšlienok s vytipovanými ostašskými skvostmi. V neľahkom súboji Plzeň podľahne.

foto: Bugi

foto: Bugi

Vesmír je kameň kameňov. Impozantný stropík s pozitívnymi chytmi vytieňovaný zapadajúcim slnkom. Perfektné sústičko. Nechal som si vziať sen a utekáme ešte pod Meteorologickú. Naženiem Maťa do fotogenickej vysokánskej hrany. Po niekoľkých pokusoch balí, že stále je veľmi nízky na taký vysoký boulder. Stmieva sa. Dostávam sms-ku od Aďúcha ako odbehli do Boru, strašne im ide a do reštiky sa tak nebudú ponáhľať. Keďže nedala do kópie aj správcov poľského národného parku, tí na nich pozabudli a zamkli za sebou rampu.

foto: Oli

Nič netušiac, za svetla čeloviek, ešte skúšames Bugimparádnu lajnu Fikmik-a na Jeníkovi. S posledným kúskom bôčika vyslyšíme volanie večere. Až pri odchode do Bukovíc na spoločnú hostinu s ostatnými, sa dozvedáme, že plánované obžerstvo vystriedali tuniaky v konzervách pri zavretej rampe v Poľsku. Nič netušiaci okoloidúci smetiari odchádzajú z miesta činu ako keď zvykol superman odvrátiť novú katastrofu. Štatút hrdinov nadobudnú po tom, čo v meste privolajú žiadaných majiteľov zázračného kľúča od národného parku. Sloboda našej dvojke ale isto chutí lepšie o čom svedčí šťastne hopkajúca sviečka na stole so šťavnatým bravčovým. Zaujímavý mnohotvárny deň, skonštatujeme a odgrgneme po plzeňsky.

foto: Oli

foto: Bugi

Teplo, horúco. Posledný deň strávime ukrytí v sektore pod Okrajovkami. Obliezame kameň Péťuv, kde nám slečny ukážu zovreté riťky v ich výškovom maxime. Paráda. Ponaťahujeme šľachy v dierkovom previse Jeníka a v tom si nebo prvýkrát odkašle. Aspoň sme si uvedomili, že dnes by sme mali ísť vlastne domov.

foto: Bugi

foto: Bugi

V búrke je symbol, je bodkou na konci tejto dlhej a krásnej štvordňovej vety. Keby som mal vykásané ponožky a sandále, rozutekal by som sa za svojimi mladými rovesníkmi medzi stany a spustil by som podfarbené rozprávanie o svete nad kempom. Bujaré motúziky na brade mi našepkávajú, že som na to už starý. Že mne by už to rozprávanie deti neuverili.

Oli

Pridaj komentár