Mravkolev 6B, Žihle (foto: Oli)

Divný šport v Žihelsku

Oli
Láska k divnému športu zakladá sa na, v skutku divných, úchylkách. Cestovať 430 km za dvojdňovým brúsením dlaní, odieraním hánok, strhávaním kože z prstov, deravením lezeckých podrážok a odpaľovaním jemných svalových vláken, to nie sú štandardy, ktoré by väčšina považovala za základové kamene šťastia či nedajbože lásky. My ale bouldering ľúbime, a preto sme šťastní, aj keď ho môžeme robiť na drsných balvanoch v Žihelsku, a popritom z nás na všetky strany strieka krv.

Bouldering v Žihelsku je o niečo iný ako v centrálnom Petrohrade. Les tu viac uteká do priestoru. Nekonečný grid ihličnatých monokultúr vytvára pre svetlo jedinečné chodníčky. Atmosféru dotvárajú žulové vajíčka, knedlíky, noky, krumple a kadejaké skamenelé antistresové prsníky. Chyty odtiaľto už veľmi dávno zutekali, zatúžili kĺzať sa po vlnách zelených odtieňov machového oceánu.

foto: Oli

Možno by sme popri iných možnostiach Žihle nevolili, ale predpoveď počasia nakoniec vybrala za nás. Keďže z noci na sobotu hlásili výdatné šplechoty, na cestu za šmirgľom neopracovaných ľudí vyrážame až v sobotné ráno. Určite neľutujeme. Otesaní sme skončili od hlavy po päty a teraz nám je hej, že máme o skúsenosť viac. Ale pekne poporiadku.

foto: Oli

Sobota bola pomerne riziková. Všade predpovedali majálesy vodníkov a jedine Žihle sa javili obstojne. V skutočnosti to znamenalo dážď na spadnutie, vietor a pomerne chladno. Skaly však boli suché, ba dokonca lepili až tak, že keď po nich bouldrista začiatočník len tak pacol, ihneď mu miesta kontaktné krvou začervenali.

foto: Oli

Severný sektor sme už poznali z minuloročného Padání. Započali sme v okolí známej špáry Žába kousavka 7B, ktorej sa samozrejme tiež povenujeme, ale prvé úklony k nohám nízkych bouldrov smerovali sme k rozlezovkám vpravo, vľavo a aj vzadu.

foto: Maroš

Aďka s Ľubkou a Rudim statočne vybojujú Biceps ON 6B+. Ľubke sa podarí natiahnuť si hneď nohu, a nebudeme si klamať, keď povieme, že mala na zbytok výjazdu vybavené.

foto: Maroš

V ďalšom 6A+ mantlíku sa v tomto zmysle dobre vedie aj Janke. Po neúspešnom pokuse, ktorý bez pochýb ašpiruje na jeden z najdlhších v histórii boulderingu (prvenstvo stále drží Kubo), sa z výšin vracia bez identity. Adrenalínom varená krv žblnkoce na prstoch bez brušiek. Janka je celkom v pohodičke, akoby si prsty len požičala a o chvíľu mala na nás vytiahnuť párik nových.

foto: Oli

Rudi je na svojom druhom boulderingovom výjazde, pomerne šťastne to vychytal práve na kamene Žihelska. Keď mi po svojom prvom kontakte so skalou ukázal dlane, favorizoval som ho na prvého odpadlíka. Svoj racionálny prístup k životu plne preukázal aj v boulderingovom móde a vo veľmi slušnom stave sa dožil nedeľného odchodu aj s niekoľkými zdolanými bouldrami vo vačku. Klobúk dole.

foto: Oli

Pristavujeme sa pri balvane Vorvaň, kde ma zaujala Vychechtaná cuketa 7C. S nesmierne príťažlivým nástupovým chytom to na mňa spoľahlivo uhrala. Potvora jedna. To, čo mi nasľubovala v prvom chyte, už nebola pravda v druhom, a musel som sa sakramentsky premáhať, aby bol kontakt s ním plnohodnotný. Potom to už išlo relatívne dobre.

foto: Oli

Deň sme uzavreli na balvane Sklář, kde vedie predovšetkým Štauchovák, jedno z krajších tunajších 6A+. Aďúch prelúska relatívne rýchlo a nadšením sa jej až gongolce trepocú. Pár pokusov od každého do niečoho iného, tma sa blíži, utekajme poobracať šniclíky so šťouchancami. A Březňákov prestriedať s Plzničkami. A slivovičkami. A… všetko najlepšie Kubo!

foto: Oli

Pri rannom vstávaní každý si hneď spomenie na chute svoje neposlušné, večerné. Po spleti ranných káv cielime do južného sektora pod Sklárnou. Dostávame referencie od Kuba a Maroša na najkrajšie 6B široko – ďaleko. Šidítko naozaj nesklamalo.

foto: Oli

Ďalšie odporúčanie na ufónsky kameň Area 51 potvrdzuje dobrý vkus chalanov. Iluzionista sa stáva našim cieľom, či už verzia zo stoja, alebo zo sedu. Po vystojenom rade prišlo takmer na každého.

foto: Oli

Poslednou nedeľnou zástavkou bol kameň Kávovar. Nielen sympatický voňavý názov priviedol nás sem, bola to aj neodolateľná Skartovačka prstů 7B. Aj keby to dnes ešte nemal byť posledný boulder, bystrý čitateľ už v predošlej vete zašípil, že po ňom už naozaj neprišlo nič. Iba krv, rešetá dlaňové, únava, hlad a 7 trosiek. A nakoniec k autám dokrívala aj Ľubka.

Naozaj divný šport.

Oli

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *