Dobrá podmienka

Chtelnica sa stala našim útočiskom. Od jesene sa sem opäť stále vraciame, pretože zahnať za pol dňa svoj bouldrový apetít nie je jednoduché. Tamojšie zlepence to však s prehľadom dokážu a my ich preto máme mimoriadne radi.

O dnešnom dni toho paradoxne veľa nenapíšem, aj keď dojmov mám na rozdávanie. Bol to trošku iný deň, vlastne úplne sa líšil od ostatných. Veď vyložme si karty na stôl, kedy zažijete Ričiho emotívny prelez Morfia, sfinalizujete nočnú moru bouldristu v podobe Turbo bublifuka, Milan zožne slávu v Ohnivej čáre a ešte k tomu všetkému aj Andrej vylezie nový projekt v Amfíku? Ako sa hovorí, bola proste dobrá podmienka… a to v podstate vždy, keď práve nepršalo, nesnežilo a nepadal na nás kozmický polystyrén.

Ono sa to aj tak zakaždým vykompenzovalo súzvukom duší. Blázni. Kto by sa chodil v takom počasí chňápať na boľavú skalu, keď môže robiť hocičo iné? Hentí, čo sa za riť chytajú, držia sa, len aby mohli aspoň naznačiť neprebádané kroky kúsok nad zemou, lamentujú nad správnym úchopom centimetrového kamienka, zvažujú, kam položiť nohu v okruhu 2 cm, aby sa k chytu aspoň priblížili, riešia podstatné otázky dňa tak ukrutne nepodstatné pre fungovanie tohto sveta, kántria si prsty až do krvi, bolí ich to, kričia, no aj tak je presne toto všetko tým, čo ich robí šťastnými. A ešte tie víťazstvá.

Oli

Pridaj komentár