Karneval usmiatych tvárí

Keď padne na zem list prvý, začnú sa prípravy. Komnaty jesene pohltia zvráskavené leto a vypustia chladný vánok. Odpadnú posledné zhnité brezy, machmi prebehnú trblietky, kmene pradedov lesa obkolesia tancujúce václavky. Koruny stromov či kríky košaté preriedia frizúry, nastavia sa slnku, aby sa ich ujalo a pripravilo na karneval, ktorým to všetko vrcholí. Nielen jeseň sama, ale aj jej hostia vážení v kreáciách na balvanoch, v zbere farebných štvorlístkov na karnevale s usmiatymi tvárami.

Babie leto je darom jesene, rozlúčkovou oslavou leta. Vtedy treba obzvlášť citlivo miesta víkendové vyberať. Priblížiť sa k jadru, najbližšie k hostiteľovi, kde tlčie zdroj a bláznivé trikolóry požierajú pohodené topánky.

foto: Oli

Zaprialo nám nad strop očakávaní, akoby len stačilo naslúchať volaniu horniny domácej. Koľké poznanie sa zopakovalo? Že siví obstaróžni mudrci, pokrkvaní nositelia čísiel a názvov, odhadzujú v októbri ležérne obleky a radostne vždy zaujmú svoje karnevalové miesta? Jesenná fiesta na Končitej neušla nám ani toho roku, predčila všetko, v čo sme dúfali.

foto: Oli

V sobotu ráno by nám postačilo niekoľko suchých kameňov. Obedňajšie rozlezy ešte kopírovali vlhké chyty, ale sála sa stále viac rozsvecovala, vzduchom začali lietať pozvánky, farebné koberce dvíhali hlavy až k členkom.

foto: Oli

foto: Aďka

foto: Oli

Do napätej krajiny prenikli cez závesy prvé oranžové trysky, začali nás ostreľovať, akoby nad nami pristávali intergalaktickí kolegovia. Prasklo vákuum neistôt, lesy Vtáčnika opíjali nás farebným elixírom na kvantá. Usmiate tváre nezhasli ani s príchodom tmy.

foto: Oli

foto: Aďka

foto: yo

Ráno dvihnem hlavu k oblohe, vravím si, spočítaj pár oblakov, či včera nebolo opijátov priveľa. Nebo modré, plechové, rýchlo to mám zrátané. Na moment sa zúži cieva, prehnal som to, zle je? Nie nie, pokoj, všetko v poriadku, tam už vidím tri tváre a každá z nich sa smeje. Vonku je krásne, karneval dnes pokračuje.

foto: yo

foto: Oli

A tak aj bolo. Jesennú veselicu popretkávali resty odškrtnuté, ktoré ešte včera vlhké boli. Slnko mečovalo sa s tieňmi, pretínalo prach z pytlíkov mádža, plávalo lesom, vzduchom, ukrývalo sa za stromy, kde iniciovalo pohyb flegmatických salamandier alebo ľútostivo hladilo tváre, ktorým dávalo sediac na horizonte záverečné pomazanie.

foto: Aďka

foto: Oli

Ostávame do odchodu aj poslednej bodky svetelnej, do tmy, ktorá dnes zamyká. Karneval skončil. Teraz je rad na nás – odísť a preniesť úsmevy aj na tých, ktorí tu s nami neboli.

Oli

Komentáre

  1. ...parada, taketo cosi :) Mne ste veru usmev na tvari vyludili...
    Mato
  2. Zdá se, že se vám podařilo inhalovat vše, co bouldering v podzimním počasí umí nabídnout. To vlhko v očích není pláč.
    Petr Schwarz
  3. za bouldering sa proste zahlasovať opláca. môže ťa síce oplácať aj o skalu potom, ale nech... :)
    yo!

Pridaj komentár