Keď je všetko tatranské

„Ta to mladí tuna do hory s týma skriňama terigajú sa, já nevím, to ich vlastný rozum za to nemláti?" V rytme rozhorčenia dotriasol sa fúz, čo nejednu krutú nemilosť počasia na štítoch tatranských prežil a každú vibramku pri zostupoch nebezpečných až na palce predral. Nieto krajšieho privítania bouldristov na mieste, ktorého lezecké dejiny napísali práve tí „s večným uzlom", a pred ktorými vás hanblivý matrac k zemi tlačí. Vitajte vo svete majestátnych vertikál a vráskavých bradatých pánov, čo kedysi na ceste pod steny Tatranky chrúmali a čúrali práve tam, kde my túžime svoje ambície športové do fajných sit startov pretaviť.

Tatry. Akési iluzórne miesto známe z rozuzlení rozprávok o slovenskom boulderingu. Za siedmymi dolami a horami ukrytý je potenciál cezhraničných rozmerov – tak o tom snívali všetci poznačení márnym hľadaním šutrov v lesoch slovenských. Veľhory naše, pokradli ste nám šutre, aby ste si nimi mohli vyzdobiť svoje hlbokánske údolia. Urobili ste to však veľmi prefíkane a všetku tú nádheru pred človekom malým ukryli až za ďaleký kostrbatý horizont..

Hodina šľapania je za nami. Nedá mi nespomenúť si na detstvo a všetky tie pamlsky, ku ktorým sa mi podarilo priblížiť len prostredníctvom dobrých skutkov a rôznych domácich prác. K dnešným dobrôtkam chýba ešte nejaká ta polhodinka. Krok za krokom s chrbátom ťažkým krájame tatranský vzduch. Spotené tričko ma oblieka pocitom nadšenca, zatiaľ čo si užívam divokú vlnu myšlienok na oceáne očakávaní. Kamenné predstavy tatranských kriviek rozosmievajú aj moju najmenej šteklivú fantáziu, zakrátko však toto veselé domino padá pod ťarchou prvých kvapiek a my sa v centre dnešného diania ukrývame pod previsom. Kvapky striedajú krúpy ale niekoľko bouldristov sa nedá odradiť a vystoja si radu na svoj pokus.

Stačilo prísť o hodinu či dve skôr a človek by si ešte z horského slnka odhryzol. To by ale nemohol Klinec s lyžicou praženicu po tanieri naháňať, keďže vystresovaný kuchár ju zabudol na sporáku pripraviť.

Tasíme obedňajšie zbrane. Dážď stále neprestáva, tak prežúvame strašne pomaly. Sýti to vzdávame a kamzičím krokom volíme ústup dolinou. Dnes z boulderingu nič nebude, pojmeme to aspoň prieskumovo.

Široké zlomiskové stráne rovnomennej doliny pokrývajú koberce skál. Prístup k nim vás pomerne vyhegá, no aj napriek divokým dopadom možno mnoho z nich považovať za vysnené frajerky každého magnéziového maniaka. Nachádzame impozantné línie hodné aj švajčiarskeho prívlastku, proste parády, topiace sa hlboko v osmičkových vodách. Nájde sa raz dispozične vybavený a odvážny jedinec, ktorý ich vytiahne na svetlo sveta?

Na pravej strane doliny (smerom na Popradské pleso) sa vyššie vo svahu týčil až podozrivo fešný belavý macek. Jeho volanie bolo neodbytné, a tak sme sa ešte s Klincom a Aďkou hecli, vyštverali suťou, aby nám nakoniec mohol dokázať, že nás nevolal zbytočne. Sektor s pracovným názvom „Biely tesák” otvoril svoje brány. Obdivujeme ponuku jeho obliniek, špáričiek a lištičiek – do kelu, čo sa mi to robí so slovami, nepoznáte na to liek?

Po povinnom rýme vám ešte poviem, že tatranské nebo opäť pokrčilo obočím a zoslalo na nás pochybnú sériu kvapiek. V tomto momente nám už na ceste za chatárskym čajom nič nedokázalo skrížiť plány.

Nakoľko bolo tento víkend všetko naokolo tatranské, ani čaj po ktorom sme zopárkrát zvedavo siahli, nebol výnimkou. Noc sa prehupla do svižného tempa a za svitu luny sa niektorí z nás presvedčili, že nie každý čaj je liečivý. Niekedy vás totiž veľmi rýchlo a nenápadne dokáže plesnúť nahatého do plesa. Voda bola prestudená, nikto si v nej príliš zaplávať nestihol. To práve chladná voda stihla najviac. Siluety navrávali, že sa bleskovo podpísala na všetkom, čo bolo za bežných podmienok aspoň priemernej veľkosti.

Chata sa pod ťažkými topánkami nejedného Džejmsa otriasala bazárovými melódiami, pred ktorými sa dalo skryť snáď len do plesa. Tak sme radšej zaľahli. Veď čo keď bude zajtra pekne a nám sa predsa len naskytne možnosť obuť si lezečky aj inde ako v bare? Treba sa vyspať.

Nedeľná predpoveď mala ísť ruka v ruke so sobotňajšou, silno sme dúfali , aby tak nebolo. Aj Klinec už bol pri výbere raňajok obozretnejší a vybral si niečo, čo sa dalo napichnúť na vidličku. Mierne časové straty sme samozrejme zaznamenali ale za pol hodinku sme už stáli vycerení pod „Bielym tesákom”. Rozlezovky ako z učebnice. Ľahšie aj ťažšie bouldre. Všetko deti, ktoré sme oslobodili z vajíčok. Odhodili škrupinu a teraz rozhliadajú vôkol seba. Už pozerajú na svet očami balvanov s účesmi pekných línii, zatiaľ čo im ich rodičia strapatia hlavy a poskakujú po nich ako opice. Niekoľko krásnych krokov a stojíme na kameni, kde len pred chvíľou vysedávali strážcovia údolia. Športový aspekt boulderingu je v Tatrách výrazne potlačený príjmom signálov z vysielača okolitej nádhery.

Ak nebudeme uvažovať o ochranárskom faktore, tak rozvoj matracovej aktivity bude v našich veľhorách limitovaný najmä prístupom k balvanom. Ten by sa dal charakterizovať ako zanedbateľný ale len pre nadšenca. No napríklad ja si viem predstaviť aspoň týždenný pobyt na chate pri Popradskom plese spojený s každodennými pochôdzkami za kameňmi a veľmi výnimočne aj s tatranským čajom.

Počas tohto víkendu som sa len utvrdil, že pokiaľ nekráčate šedivými špinavými ulicami, môžete ísť akokoľvek dlho – ak vás na konci púte čaká famózny projekt. Tatry sú nekompromisné sito. Jeho dierami neprepadnú len tí najodhodlanejší, možno tí, ktorým tie nádherné kulisy nie sú lahostajné a dokážu si cez ne znásobiť radosť svojich pohybov.

Veľká vďaka patrí Paťovi a všetkým, ktorí priložili ruku k organizácii tohoročného TA3 boulder blastu. Ďakujeme aj útulni za super nocľah a nepopierateľná vďaka prinaloží aj tatranskému čaju, za to, že vôbec nie je sviňa a neboli sme z neho nútení krochkať ráno po záchodoch.

Foto: Aďka, Kubo a Oli

Oli

Komentáre

  1. Radosť čítať!!!! Oliver, tá Vaša reč je úžasná. Akoby som aj ja práve teraz chodila po Zlomiskovej doline a dala si dobrý tatranský čaj.
    Mária Bizubová
  2. bezstarostné čúranie na sitstarty ma pobavilo najviac, aspoň to vysvetľuje bujnú vegetáciu v nástupoch
    kubo
  3. a to keby ste sliapali este dalej az po osarpance - tam jest tajny teleport do zeme zaslubenej
    ondro
  4. No jasne, Osarpance sa spominali. Kurnik, nabuduce ked bude viac casu a lepsie pocko, tak sa snad teleportujeme..
    Oli

Pridaj komentár

Current ye@r *