Klasifikácia – večný guláš subjektívnych ingrediencií

Ťažké, ľahké, onaké. Každý sme iný, a predsa chceme preliezať veci so zjednoteným vyjadrením obtiažnosti. Chodíme na svoje projekty v iný čas, za doprovodu iných podmienok, a aj tak chceme liezť niekým danú konkrétnu obtiažnosť. A nevadí, že sme netrafili ideálnu betu, nakoniec, iný spôsob prelezu aj tak nevyhovoval našim dispozíciám. Veru nevadí, my to číslo chceme a potrebujeme!

To číslo s písmenkom a prípadne aj so znamienkom je vlastne obrovský chudák. Nesie v sebe toľko zohľadnených aspektov a ešte sa nad ním často vznáša toľko otáznikov… Každý, kto vytvára nové bouldre si dobre uvedomuje, aká neľahká je úloha ošatiť novú líniu akousi trefnou klasifikáciou. Ono je to totiž do veľkej miery nemožné a dôvod je prostý – každý, kto príde k bouldru po vás – už nie ste vy.

Klasifikácia je preto orientačná, mala by byť pre vás smerodajná pri výbere bouldra vzhľadom k vašej výkonnosti. S obdobným odkazom odovzdávate svetu aj boulder, ktorý ste vytvorili.

V ideálne fungujúcom svete by sa ďalší prelezci mali k nadhodenej klasifikácii vyjadrovať. Hlavne pri mladých oblastiach je vývoj klasy obzvlášť dôležitý. Pozorujte svoje lezenie, progres v každom bouldri, omyly či úspechy. Možno objavíte fintu, ktorá problém výrazne zjednoduší, možno prídete na akýkoľvek trik, na ktorý autor bouldra neprišiel.

Zdal sa vám boulder oveľa ťažší? Na dané ohodnotenie bol pre vás príliš ľahký? Zaoberajte sa pocitmi po preleze, treba ich starostlivo „vypočuť“ a tlmočiť ostatným. Ideálne je, ak máte boulder aj s čím porovnávať.

V mnohých prípadoch príbeh končí konsenzom, klasa sa ustáli, pretože to tak cíti viacero prelezcov. Ako je potom možné, že vám sa ten boulder naďalej zdá taký náročný? Základy teórie smerujúcej k jednotnej dohode sú tak opäť podkopané.

Tu už smerujeme do hĺbky každej individuality, do sféry, kde už to nemá význam a nikdy mať nebude. Pretože ťažký boulder môže mať vo vašom svete aj nízke číslo, lebo to ste vy a iba vy viete, prečo si budete konkrétny prelez navždy veľmi vážiť. Budete si ceniť charakter a špecifiká bouldra, jeho podstatu,  a nie jeho ošatenie, čoby lákavý odkaz svetu o svojej existencii.

Oli

Komentáre

  1. Jak pises, asi nejtezsi je vymyslet odpovidajici klasifikaci nez vytvorit novou oblast. Klasa by se mela utvaret za idealnich podminek, po nalezeni nejlehci bety a po prelezeni vice lidma. Bohuzel ne vzdy je na to dostatek casu a ne vsichni lide jsou soudni a schopni o danem bouldru premyslet, ale pouze "konzumovat", anebo se jim proste jen ten den nechce polemizovat. Kazdopadne by mela klasa sedet aspon v ramci jedne oblasti. A uplne nejlepsi by bylo, kdyby na webech v lezeckych deniccich fungoval algoritmus, ktery by obtiznost daneho bouldru menil dle poctu prelezu a subjektivniho hodnoceni kazdeho prelezce.
    Luba_P
  2. ...a možno to vôbec nie také dôležité. Snáď ide skôr o to aký náhľad na svet práve používam. Vertikálny stupňovitý či široký, zahŕňajúci rôznorodé kvality...
    Ondrej
  3. ..prave v malych oblastiach je na zamyslenie ale zaroven potrebne zakreslit obmedzenia a tym urcit hranicu a definiciu cisla ak si ten alebo onen lezec chce prave osvedcit tu svoju klasu. Ved nakoniec ide o sutazenie so sebou samym. U nas doma v bouldrovej oblasti Rozbehy sme aj zapisali, ze cisla su len orientacne.Tieto cisla su predsa "živé" neustale sa meniace, utrhne sa chyt, vymysli sa novy softver..etc. Zaroven netreba zabudat na etiku bouldrovania: nastup bouldra, obmedzenia, nohy v stenke.., Ved to je ta krasa, hladajuce riesenie a softweru daneho bouldra. Motto: "Tak dlho, veru tak dlho sa budem vraciat k bouldru, az kym ho nevyleziem :) " Cisla maju zobrazovat vyzvu, motivaciu, nie klam seba sameho.
    Juri

Pridaj komentár