Končí tá nedeľa

Kúsance svedomia za ušami svrbia a bolia, nerád by som s mrľami nasledujúce dni prežil. A preto, skôr než za španielskou zemou frňák nášho lecina stúpne, pár viet víkendu poslednému vzdať charakterné jest. Kto sa sobotný večer nad pstruha naklonil, či poháre s historkami pikantnými skrížil, s láskou na chatárkin úsmev spomína a možno trošku viac na tváre kamenné.

V počte hodnom biliardového turnaja usedáme na terasu pod Končitou a hlavy spájame v myšlienkach na nedeľný bouldering. Atmosferické svetlo uzavrie nás do bubliny, dýchame vzduch spoločný, bouldrový, na nôte ktorého je veselo, v priestore ideálnom. Prásk, to už nočná hodina velí, prítmie sa vytratí v noc a posledná objednávka od tety milostivej za snami nás poručí.

foto: Oli

Vstávame medzi letmé kvapky. Ráno je neisté. Počas bohatých raňajok striedame sa v objednávaní, pretože nik už druhýkrát odvahu nenaberie. Jeden čaj, prosím ešte dve volské očká, presíčko to bude, ja si dám veľké, ja bez mlieka, bylinkový čaj, kto ešte potiahne tigra za fúzy?

foto: Oli

Ľudská dobrota, niekedy sršiaca, niekedy hlboko ukrytá, ale nakoniec predsa zvíťazila a raňajky bez prúseru obstáli. Tetu chatárku by som síce za kráľovnú úprimných úsmevov nenominoval, no možno som ju len stále správne neodhadol. Pupky plné a krok sun krok na Strapatú.

foto: Oli

Opäť o niečo ďalej ako naposledy. Tento sektor vzdialený aj tak nás vždy zláka, najmä polovičky naše jemné, ktoré onen pekný andezit omáknuť vždy túžia. Je tu pekne a pre niektoré bouldríčky sa oplatí i s potokom výdatným popasovať. Každý po svojom, len niekto neskôr závidí iným ich spôsoby suchšie.

foto: Oli

Dvojhodinový limit vyprší rýchlo, za zvukov radosti z piana, presúvame sa do centrálu. Tí, čo tu ešte neboli, túžia vidieť čo najviac a tí ostatní tiež túžia. Ukazujem chalošom legendu z Džungle. Pán múch mrká brvou zelenou, tož dáme jeden prelezík oťukávací.

foto: Oli

Pod ohniskom sa rozutekáme za svojimi bouldríkmi. Teplo robí svoje. Len prvá Končitá tento rok a už sa mi myšlienky strácajú v neskorej jeseni. Snáď sa ešte ochladí, bo prsty si tieto teploty neradi pripomínajú.

foto: Oli

foto: Oli

Slnko sa nám točí nad hlavami a zapisuje každú novú hodinu. Keď už narátame šiestu poobednú, nad pstruhmi sa opäť skláňame. Déjá vu, poviete si.

foto: Bugi

Len ten vzduch spoločný, bouldrový, je iný. Posmrdkáva odchodom.

Oli

Komentáre

  1. širočina to vskutku impozantná. a orol keď raz letí, aj z pána múch je len veľký pstruh v malom rybníku...
    yo!
  2. Toť skvelý text k príjemným obrázkom jesto! Na končitú sa už chystám nejakú tu dobu. Dúfam že tento rok sa to už podarí, resp. že budem dosť silný na túto oblasť.
    Tomas
  3. Tomas, kedy sa chystas? Prisiel by som aj ja poliezt cosi :)
    Peter Gašiak
  4. Už máte toho průvodčíka? ...:-)
    Venca
  5. Nazdar Venca, ako som sľúbil, až to doklepnem, určite dám vedieť. Dúfam, že potom prídete na minisession, aby sme to tie kúsky fešné spolu preklepli. Robím, čo môžem ale nechcem to odfláknuť. Dík za trpezlivosť všetkým.
    Oli
  6. Oli, tak kralovna uprimnych usmevov? to teda je na tej chate asi iba zakaznik v dobrej nalade...ale specialitky tam maju fajn(len bez usmevu :) Kedysi tam pracovala Evicka z Kamenca, to sme boli vzdy radi ked mala smenu, akoby bola z inej firmy :)
    MiKa
  7. Tie tety tam sú nešťastím celej doliny, asi sa im strašne darí, keď sa môžu k zákazníkovi takto chovať. Strácaš aj motiváciu si niečo objednať, nakoľko je každá ďalšia objednávka skúška odvahy, či ti milá teta nevynadá alebo ťa rovno nezmláti, keďže ju to tak strašne obťažuje. Naposledy som tam volal, či majú voľno na chate, tam mi treskla telefónom, že nie. Príkladová TO milota. A tak rád by som im zaprial, nech sa im darí. V skutočnosti si ale neprajem nič viac ako zmenu personálu. Veľká škoda takýchto škaredých ľudí na takom peknom mieste.
    Oli

Oli

Zrušiť