Koronténa Tick List – rodinná Alternatív(k)a

Je pol jednej v noci, sedím v aute a čakám, či mi Saška odpíše. Prsty ma pália z prebouldrovaného poobedia na Psích skalách, bicáky bolia z previsnutých línií. Hlavou mi ale idú úplne iné myšlienky, než na lezenie.

V kontraste s aktuálnou situáciou je lezenie, ktoré už roky tvorí podstatnú časť môjho sveta, zrazu úplne nepodstatné. To podstatné sa začína diať bez mojej účasti a ako tak sedím v aute, cítim sa dosť bezmocný a zbytočný. V hlave sa mi víria myšlienky o budúcnosti, obohatené o jednu novú neznámu.

Iba niekoľko hodín pred mojim nočným rozjímaním o budúcnosti sme s Pedrom a Filipom absolvovali prvú návštevu Psích skál. Vtedy som ešte ani nepomyslel na to, že za necelých 24 hodín sa mi zmení život aj napriek tomu, že tá zmena je už dlho očakávaná. Bezstarostne sme sa teda v opojnom opare vône medvedieho cesnaku vrhli na miestne sedmičky. Tie kládli pomerne slabý odpor voči iným, čo sme túto jar liezli. Ja som tam mal vypísané ticklistové 7C, ktoré ale už Mišo stihol pred týždňom zhodiť na 7B+. Odškrtnúť ho ale bolo treba z ticklistu tak či tak. Ja tým rozlezom moc nedávam, ale Pedro s Filipom sa namotali úvodom na miestne 7A – Na baču.

Vždy sa na nich dosť bavím, keď sa rozliezajú, lebo kým sú tvrdí, tak všetko lezú, akoby to bolo o 3 stupne náročnejšie a oni o 30 kg ťažší. Ale hrdinsky to dobojovali, keď zistili, že to vlastne nie je až také ťažké, ako to lezú. Potom už ale prišlo na rad Slonie mláďa, ako ticklistový výzob. Išlo rýchlo a bezbolestne, zostalo teda veľa času na rozkukanie sa po ťažších linkách.

Sprava mal do výlezu Tlstej rite viesť ešte nevylezený projekt, tak reku snáď to by mohlo byť 7C. V skutočnosti bol prechod možno trošku nepríjemnejší ako pri Sloňom mláďati. Bačova tlstá riť nakoniec nepresiahla 7B+.

Keď dôjdu logické linky, ale ešte stále je chuť a sila, prídu na rad obmedzenia a bouldrovkové hrátky. Ako hovorí staré lezecké príslovie, dobrý lezec si aj v ľahkej ceste nájde ťažké kroky. Týmto receptom som teda vydestiloval z vody aspoň jednu linku, ktorá by mohla byť už aj za 7C. Posledné roky mi stojí živnosť na vymýšľaní rôznych lezeckých krokov, preto ani v bohatej spleti kremencových líšt, oblín, spoďákov a stiskov, nebol problém nájsť peknú, aj keď eliminačnú líniu, ťahajúcu sa stropom a jeho hranou bez použitia stupov pod previsom. Popod previs vedie z tohoto smeru boulder Bačove vysilenie, stropom to má trošku väčšie grády, vzniklo z toho teda Bačove posilnenie 7C.

Keď som v ten deň odchádzal zo Psích skál, ešte som netušil, že tento pekný slnečný deň uzavrel jednu etapu môjho života. To som si naplno začal uvedomovať až v aute na parkovisku pred Ružinovskou nemocnicou. Keď som sa vrátil domov zo Psích skál, Saška sa už dosť sťažovala, že ju bolia kríže. Dokonca, že tie bolesti chodia v pravidelných cykloch, tak že či to už nie sú náhodou kontrakcie?! Večeru sme ešte zvládli spolu, od Netflixu už ale každú chvíľu odbehla kŕčovať do spálne, neskôr som je prigúľal fitloptu do obývačky. O jedenástej už volá Saška mame, aby prišla pre jej fenku Taru, že my asi dáme pokus do nemocnice, lebo tie bolesti, čo sú asi kontrakcie, sú už nejako moc často. V Ružinove sme prešli teplotným skenom a dali si dve kontrakcie medzi recepciou a 9 poschodím. Odovzdávam veľký kufor sestričke, posledná pusa, posledný pohľad na Sašku vo verzii 1.9. Zavreli sa dvere na pôrodnom oddelení a ja som tam zostal stáť a pozerať sa na ich mliečne sklo. Možno to je ešte iba falošný poplach, počkám na parkovisku, keby bol. Čakám, odpisujem jednej časti rodiny, druhej, tretej. Po hodine som to zabalil, lebo som začínal zaspávať a hrozilo, že nedošoférujem do Stupavy.

Noc nepriniesla veľa oddychu. Zaspať bolo ťažké napriek únave a budil som sa na každé šuchnutie, očakávajúc správy z nemocnice. Od skorého rána obnovili rodiny dopytové útoky po informáciách. Žiadne som nemal. Volám nemocnicu, vraj mi nemôžu dať informácie, mám zavolať priamo žene. Saška mi to nakoniec zdvihla. Znela unavene a len stroho mi povedala, že ešte nič, ale už dostala niečo na urýchlenie, tak to príde každú chvíľu. Tesne pred obedom mi zvoní telefón. Whatsapp video hovor. Od Sašky. Zdvihnem a je tam nová Saška. Verzia mama 1.0. A ešte niečo malé, pokrčené, krásne a neskutočné. Amélia. Slzy potláčam len preto, aby som na ne videl.

Návštevy sú zakázané, na baby si preto budem musieť ešte počkať. Na okraji mojej mysle je ale ešte jedna baba. Nie mladá, ako tie moje dve žaby. Toto je už staršia dáma. Lady Elois. Návštevu Alternatívky som vtesnal ešte medzi minulý a tento článok, čiže medzi Lom v Plaveckom Podhradí a Psie skaly. Keď tak s odstupom času pozerám na tie dni v denníčku na climb.sk, tak Psie skaly boli už štvrtý lezecký deň v poradí, je preto čas na dlhšiu pauzu. Po dvoch oddychových dňoch už ale znova mierim na Alternatívku. Vyzbrojený informáciami z viacerých zdrojov ako vlastne tá Lady Elois vedie a aké ďalšie smery sú tam vylezené a aké sú stále ešte projekty. Lady Elois je starý boulder Maroša „Señora“ Škvarku ešte z doby jeho predvojnovej krutosíly. Opakovanie má podľa karpatských análov aj dvoch ďalších legiend: Póla Kořána a Tomáša „Svišťa“ Pilku. 3 prelezy, dve rôzne metódy. Obe podľa mňa ťažšie ako navrhovaných 7C. Skúšam Marošovou siláckou metódou, ale po pár pokusoch to kvôli mokrým chytom vzdávam. Aj tak je čas na nové linky. Niekto zasadí strom pri narodení dieťaťa, ja na jej počesť spravím nový boulder. Vizualizujem si novú líniu, hrám sa s krokmi, padám a znovu nastupujem. Výsledkom je pekne plynúca linka nesúca meno Amélia a navrhovanú obtiažnosť 7C. 

Amélia dolieza rovnako, ako som si pôvodne myslel, že by mohla ísť Lady Elois (ktorú som prvýkrát rovnako nevedomo nastupoval zo sedu). Informačné vyjasnenie ale prinieslo očistenie tohoto bouldru od prebytočných chytov vľavo, ale zároveň aj základ pre logické napojenie sa do Amélie zo sedu vpravo. Táto kombinácia priniesla niekoľko ťažkých krokov navyše a nazval som ju Lady Amélia 7C+.

Toto všetko sa udialo ešte tesne pred blackoutovou Veľkou nocou. V sobotu som si konečne mohol ísť pre baby a sviatočný víkend som tak strávil nácvikom úplne nových zručností ako sú prebaľovanie, kúpanie novorodenca a vzornú starostlivosť o milovanú večne kojacu manželku. Na veľkonočný pondelok ma už ale znova svrbela hrubnúca koža. Keďže mám to šťastie, že bývam v rovnakom okrese ako je aj Alternatívka, vybehol som na dve hoďky dať pár pokusov do Lady Elois. Dúfal som, že tretia návšteva už musí byť úspešná. Do Alternatívky sa namotal už aj Cyril a začal tam tiež robiť svoje nočné nálety. Už po prvej návšteve hlásil úspech v Lady Elois. Predebatili sme to a uzavreli s tým, že v Lady Elois sa chyty vľavo nechytajú. Odšrtol si tak Lady Améliu zo stoja, čo tiež bude 7C. Ja som aj tretiu návštevu ale premárnil. Napriek tomu, že sa mi dvakrát podarilo spraviť kľúčovú rozpažku s nohou nad úrovňou spodnej ruky, nebol som z tej polohy schopný pokračovať ďalej. „Uskromnil“ som sa teda znova iba s niečím iným. Svišť svojho času preliezol dlhý traverz začínajúci v nástupe Plán B a končiaci vpravo až za poslednými cestami Veľkej steny. Na climb.sk bol vedený iba ako Traverz 7C, ale po dôslednejšom hľadaní som sa dopátral aj k Svišťovmu názvu a popisu. Z Alternatívky som teda odchádzal s bandaskami jak prasa a odškrtnutým ďalším odschool kúskom – Nepodceňuj blondýnky 7C.

Cyrilova odveta na seba nenechala dlho čakať a na druhý deň, keď konečne skončil okresový lockdown, vybehol Cyril hneď doliezť Lady Améliu zo sedu. Páči sa mi jak sa naháňame a aj to, že väčšinou máme každý úplne iný software na crux v bouldri.

Alternatívka sa stala takou mojou krátkou alternatívou k rodine. Bol to asi prvýkrát, čo som na skaly chodil so zmiešanými pocitmi, že neviem, či tam chcem ísť alebo chcem radšej donekonečna pozerať, ako sa to malé stvorenie mení doslova zo sekundy na sekundu. So Saškou sme si ale dali taký rodičovský sľub, že budeme vždy hľadať riešenia pre rodinný život tak, aby sme v ňom nestratili samých seba a jeden druhého navzájom. Saška vie, že lezenie je dôležitá súčasť toho, kto som a teda časť toho, čo má rada. Za lezením ma teda často skôr posiela, akoby mi v ňom bránila a moje lezecké „úspechy“ so mnou vždy potom večer zdieľa a teší sa z nich. Tak tomu bolo aj pri ďalšom večernom minivýjazde na Dunaj. Naše už klasické dunajské trio poctil návštevou aj Juro, čo bola predzvesť toho, že to bude na prelezy silný výjazd. Tak aj bolo. Juro si rýchlo osvojil niektoré ľahké linky a poslal tam Kvantového mechanika a skoro aj Dátovú vedu.

Filip si tiež konečne doliezol Kvantového mechanika a Pedro ho má už tiež na prelez. Mňa čakal posledný hit z pôvodného ticklistu – Dátová veda 7C. Išla na pár pokusov, takže zostalo ešte aj na skúšanie niečoho nového.

Do tej „novej linky“ ma nahuckal už minule Mišo. Začiatok rovnako ako Dátová veda, ale predĺženie až do Moravy. Nepríjemný začiatok, neistý koniec. Nakoniec to išlo tiež po pár pokusoch aj keď s krvavým a narazeným kolenom z predposledného kroku, kde som niekoľkokrát šmykol z päty. Vznikol teda nový variant – UFO na Morave 7C.

Uzavretím pôvodného koronténneho ticklistu sa ale vlastne pre mňa nič nezmenilo, lebo hra pokračovala ďalej a už deň po tom, čo sme boli s chalanmi na Dunaji, prišlo video od Cyrila. Famózne zbalil starú dámu Lady Elois ako prvý. Liezol to kořán-pilkovou metódou, v ktorej si človek podstatne viac zalezie ako v škvarkézovej.

Nebola teda iná alternatíva, ako sa na ďalší deň vybrať tiež na Alternatívku a Lady Elois dobojovať. Našu Karpatskú úderku sme povýšili v očiach Igorových opatrení na rodinu a vyrazili sme v rovnakej zostave ako sme boli aj na Dunaji. Seba som rýchlym prelezom, tretím pokusom, zaskočil rovnako ako chalanov, takže som ani nestihol nastaviť videozáznam. Skúšam ešte sitstart, ale to bude už iné kafé. A iný príbeh…

Tomaso