Za ten najväčší momentálne považujem krátky a komfortný prístup, ktorý sa dá (takmer) v pohode zvládnuť dokonca aj s bežným kočíkom. Ďalšou výhodou je pohodové zázemie, čo v tomto kontexte znamená dobré dopady pod skalou a rovinku na rozprestretie deky.
Bouldrov tu síce nie je veľa, ale v rozmedzí ich obťažnosti (5A až 7B) sa nájde kdekto. Aj keď je treba povedať, že väčšinou ide o silovejšie kúsky. No a v neposlednom rade už len poznamenám, že Medvedia skala je z Bratislavy v podstate „na skok“. Tip na rodinnú nedeľu ako vyšitý!
Svoju chvíľu pre bouldering som využil na opätovné preliezanie bouldrov v previse. V teple tu prsty dostávajú dosť zabrať. Znovu sa mi ale potvrdilo, akým parádnym tréningom sú tunajšie krokové sekvencie v mohutnej streche.
Posledný zhasína je prvotriedne 7Ačko, vedel by som ho liezť donekonečna. Mrzí ma, že som ho stále nenatočil. Mal som v pláne aj prelez Luciferína 7B, ale zaujal ma variant Motýľa úplne bez steny napravo, čisto iba stropom. Chvíľu vymýšľam prelezové finty, kým neprichádzam zatiaľ na jediné riešenie bez nutnosti nepríjemného skoku. Perfektné lezenie! Klasu nastreľujem na 7A+, ale pre dlhšieho to bude možno o niečo ľahšie.
Aďka sa po dlhej materskej pauze pomaličky rozlieza v ľahkých bouldroch, tentokrát prevažne na druhej strane skaly, nakoľko je previs na ňu ešte príliš náročný.
Sme vďační za tieto spoločné chvíle na bouldroch, tešíme sa aj z mála. Medvedia skala nám prišla viac ako vhod. Utvrdzujem sa, že čas venovaný rozvoju lokálneho boulderingu má veľký význam, lebo keby aj nič iné, raz sa tu možno stretneme s kočíkmi.
Oli
Komentáre