Rok 2007 a jeden z prvých výjazdov na bouldre. Nesmelé kroky bouldristu v novom tričku s nápisom „premiéra“ sa borili do krajiny panenskej. Čisté a krehké predstavy zaostali za realitou. Bol to šok. Hovorím to stále, ale keď si raz niečo pracne vymodelujete v predstavách a ono je to v skutočnosti ešte oveľa krajšie, nehanbite sa vyskloňovať „šťastie“ aspoň v dvoch pádoch.
foto: Oli
Zišla sa tam vtedy nikdy nezopakovaná zostava. Objavil sa nejaký Riči, z ktorého sa veľmi rýchlo vykľul dobrý lezec a výkonný obracač poldecákov. Za jeden deň nám zasadil chrobáka, že v čom je vlastne lepší… No áno, rozmer spomienok týmto nabral kapacity a prispel k ľubozvučnosti onej melódie.
foto: Oli
foto: Oli
Vždy som ju rád popočúval. Medzitým však záhadným spôsobom stihlo ubehnúť päť rokov a Modřín ohlásil deficit. Bolo sa treba vrátiť.
foto: Oli
foto: Oli
Vstupujeme do lesa a už na prvom premostení svetov sa postupne rozpamätávam. Známe obrázky, snáď len paprade začnú pod kolenami štekliť až v lete. Niektoré bouldre upadli do zabudnutia, odmietnuté lezcami zakryli sa machovým paplónom. Okrem rozvíjajúcich sa sektorov vysoko pod vežami sa sem asi moc nechodí. Modřín je v tieni susedného Děčínskeho Sněžníka. Potenciál je tu ale taktiež len ťažko spochybniteľný. Človek krúti hlavou nad obchádzanými balvanmi, ktoré by boli v slovenských lesoch mekkou boulderingu.
foto: Oli
foto: Kubo
Korene zapúšťame v sektore Centrál. Stíhame poliezť zopár klasík, kým príde výdatný poobedný dážď a pošle nás k predčasnému restu. Predpoveď v sebe síce pred odchodom niesla odrazy smutných tvárí ale predĺžený víkend bol nakoniec silnejší.
foto: Kubo
foto: Kubo
Nedeľa je obdobná. Každou chvíľou lúštime nebeské hlavolamy. Z mnohých odtieňov šedej nám nie a nie vyjsť modrejší výsledok. Návšteva Terezínu svetu farby tiež nepridáva. Kartovými hrami v pohostinstve kývame upršaným včerajškom, aby sme sa mohli nasledujúce ráno pripomenúť slnku.
foto: Oli
foto: Oli
A ono vyšlo. Bledé tváre sa rozutekali v hĺbku lesa a naradostene začali po skalách kresliť biele ťapky. Radosť im pokazil až pán s preukazom, že pobyt ich v súlade s jeho prítomnosťou nemožný jest. Ani nie tak s jeho ako s raritným pobytom vtáka sokola niekde v stenách nad svahmi. S pokorou, akú pred veľkými vtákmi nutno mať, presunuli sme sa do nižšieho sektoru Pod cestou.
foto: Oli
foto: Oli
Delikátne bouldríky chrumkáme až do svetla čeloviek. Posledný večer zbuchneme niekoľko utužujúcich štrngov. Ataky frťanov sme našťastie ustáli bez nechcených miesteniek na súkromných kolotočoch.
foto: Oli
Uvažujeme, že najmenej bolestivá rozlúčka s Modřínom by bola niekde inde. Utorkový poldeň sa teda presúvame na Sněžník. Rozloha superlatívov je tu naozaj obdivuhodná.
foto: Oli
foto: Kubo
Vidím sa ako pred piatimi rokmi prvýkrát v Modříne. Nesmelé nášľapy v ošúchanom tričku so známym nápisom. Už sa len stíšiť a naslúchať novej melódii.
Oli
Komentáre