Možno sme mohli byť kdekoľvek inde

Mohli sme byť kdekoľvek. Predýchavať letné sparno čvachtajúc sa niekde pri jazere, ukrývať sa v tieni pod stromom, a vybublávať pri tom slamkou zo dna koktejlového pohára posledné chladné kvapky. Robiť aktivity adekvátne tropickým horúčavám, mohli sme sa zahrabávať do piesku a namáčať si kotníky v prílivovej vlne. Ani na chvíľu sme nezaváhali, zbalili si plážové veci a vyrazili na 4-hodinovú cestu. Bouldrovať.

Vždy som hovorieval, že len slabí sa vyhovárajú na podmienky. V dimenziách obtiažností, medzi ktorými sa väčšina zo smrteľníkov pohybuje, nemôže byť podmienka definitívnou prekážkou, môže prelez len v určitom časovom horizonte oddialiť.

foto: Oli

Samozrejme, na jednej strane sú objektívne zlé podmienky ako mokrá skala, a na druhej sú tie, ktoré si sami klasifikujeme za zlé, napríklad horúčavy a podobne. Keď prší a po skale stekajú pramene vody, skutočne nič nevyleziete. Páliace slnko, vysoká teplota a dusno, vám aj napriek všetkému diskomfortu liezť neznemožnia, iba vás donútia prehodnotiť ciele a citlivo nastaviť lezeckú stratégiu.

foto: Oli

My sme do toho v sobotu na Bore nevhupli príliš racionálne. 30ky skutočne prišli aj sem, na slnku obtiažne i dýchať bolo. Nevadí, veď čo nedokážeš na slnku, v tieni zrealizuješ. Prvá plytká diera v previse nám ale s Lukym pripomína potrebu citlivého nastavenia lezeckej stratégie. Ak chceme ušetriť kožu aspoň dozajtra, pohodové popoliezanie bude istotne lepším riešením ako premotivované rúbanice.

foto: Oli

Úplne inú stratégiu mala pripravenú Aďka, ktorá preliezaním jedného restu za druhým hrdo potvrdila pravdu o absencii zlých podmienok. Krabička navarenej pohánky nemohla ostať plná.

foto: Oli

Teplo je zlomyseľné, saje z vás energiu, ktorú neskôr využíva na dôslednejší atak. Ten prišiel krátko poobede. Zasiahol nás hneď potom, ako sme obliezli kameň Posed. Štyri mŕtve telá mohli by vás pri zbere čučoriedok vydesiť. Ležali tam, čoby spavá nemoc vzduchom šírila sa. Úplne nehybne, hľadiac pred seba cez viečka zavreté.

foto: Oli

Dobrý šlofík na matraci pri lezení s lanom nezažiješ. Luky bol veľmi príjemne prekvapený, čo všetko krásne mu ešte pojem bouldering vnesie do života. Nemožno sa čudovať, nakoľko strávil roky na lane.

foto: Oli

Ležiac na matraci pod kameňom naučil sa, že rozvoj ducha je možný len prostredníctvom jeho potravy. Dozvedel sa, ako ho nasýtiť. Pohyb športový je skvelým začiatkom, aby však jeho dosah prenikol aj hlbšie ako len do svalu, potrebné jest dezert duši ponechať, uchopiť myšlienku, čo pláva lesom a pasekami, bublinu ako z úst komixových hrdinov so spísanými dojmami, pocitmi, odhalenými ingredienciami pre váš recept.

foto: Oli

Táto dôležitá chvíľa nabila nás vo svojom vrchole energiou. Zobudili sme sa. Aďka plynule nadviazala na doobedné odškrtávanie restov, a pridala aj zopár premiérových bouldríkov. Fialové prsty prezrádzali, kam chodila potajomky dobíjať cukry.

foto: Oli

Ja by som potreboval asi ešte dlhší spánok, lebo nie a nie dostať sa do švungu. Jitka mi spolupratrične sekunduje. Zhodujeme sa, že tento deň sa kľudne postavíme na koniec radu, budeme tam stáť a čakať, kým sa nezotmie. Nakoniec sa vyhovoríme, že sme ten svoj pokus proste nestihli.

foto: Oli

V nedeľu ráno nám na Ostaši otvárajú oči dažďové kvapky. Balíme spacáky a usedáme do auta, kde si v suchu doberáme všetkých Iľkových kolegov. Na prekvapenie všetkých, po opätovnom spánku, zdĺhavých raňajkách, strašne zlej káve a po opuchnutom koláči, čo by podiel ovocia aj Hubba Bubbe závidel, opäť bouldrujeme.

foto: Oli

Tropické slnko nakoniec neobišlo Východné Čechy ani dnes. Stále sa nemôžem prestať smiať nad mojim presvedčením, že na Malom Strecháči to napriek všetkému pôjde. Vravím Lukymu, dáme si zojedno Céčko, bude dobre. Dnes to cítim.

foto: Oli

Sadnem si pod nástup, chytím skalu, a viera moja naivná po hlave hneď praští ma. Slnko bodá, útočí, dusí, pitve. Len pár minút, aby zo mňa rešeto úbohé spravilo. Stále sa nemôžem prestať smiať… Nohy na plecia, až vyriecť ma desí, tieň náš spásonosný, kde si?

foto: Oli

Platí to aj všeobecne, že čo hľadáš, pod vesmírom nájdeš. Kde inde, však? Okolie Vesmíru je snáď najkrajším miestom na Ostaši. Okrem tieňa tu nájdete aj parádne bouldre zasadené v poetickej krajine.

foto: Aďka

foto: Luky

Veľmi sympaticky sa rozbouldrujeme. Objavujeme nové kamene s peknými líniami, ktoré sme si doteraz úspešne zahaľovali nevedomosťou. Stačilo sa ponoriť viac do sprievodcu. A to ma teší. Stále je tu čo liezť, nehovoriac o zadných sektoroch, čo prítomnosť našu ešte nezažili. Ostaš je hora pokladov.

foto: Oli

Po 4 hodinách sa teplo definitívne rozkmotrí s prstami. Už bolí aj „high five“ po úspešnom doleze. Aďúch sa ešte z posledných síl snaží posunúť svoje výkonnostné maximum na 6C+, k spojeniu vyladeného programu už ale neostáva koža ani sila. Aj Luky vie, že stačilo. Jeho prsty, nezvyknuté na drsný piesok, už nedokážu preniesť vôľu majiteľa dotykového smartfónu cez displej do SMSky. Nakoniec radšej zavolal.

foto: Oli

Zbrúsení a vyčerpaní finalizujeme náš najhorúcejší víkendový bouldering.

foto: Aďka

Možno sme mohli byť kdekoľvek inde… Lenže vášeň nielenže neschováš, vášeň je aj šialene temperamentná. Existuje len jediný spôsob, ako ju skrotiť. Podsunúť jej to, čo ju rozpaľuje. A to sa nedá kdekoľvek.

Oli

Pridaj komentár