Na liptovských bouldroch

Nabudený mechanizmus predstáv o nekonečných cestách za balvanmi svetových kvalít. Cesty za vzdialenými spotmi Európy či tie kratšie do alpských krajín. Väčšinou mi dokonca stačí aj niekoľko myšlienok smerujúcich k našim bratom, a vyrazíme. Pritom za to môže nevedomosť, informačná prázdnota, že krajinu rodnú z cieľov často vypúšťame.

Hľadím si do predraných dlaní a vo víkendových spomienkach každého z prstov, v ich bôli, vidím, ako ma to dnes veľmi mrzí, že my tu tie skvosty predsa len máme, linky s potenciálom kráľovským, bouldre zo stien outdoorových predajní a kamene ako z ďalekej Európy. Sú tu, u nás doma, len sa o nich málo hovorí a ešte menej píše.

foto: Oli

Piatkové AMC trio na jazzovom festivale v Liptovskom Mikuláši vytvorilo skvelú atmosféru. Ono podujatie bolo pre tento víkend viac ako len kultúrny doplnok k našej prvej návšteve nízkotatranských bouldrov. Vytvorilo prostredie pre oddych duše, pre úľavu stiahnutých ciev, pôdu pre pozitívne myšlienky. Na vlnách liečivých tónov všimol som si kadejaké predstavy. Plávajúce otázniky nepúšťam z hlavy až do druhého dňa, kým nestojíme pred prvým kameňom, a prst môj noty žulové jemným pohladením nečíta.

foto: Oli

Žula ako lusk čo vysmieva sa neďalekému vápencu. Trochu petráčska, trochu švajčiarska, no najviac slovenská. Výkyvy ramien, úhyby bokov, decentné pokyvkávanie hlavou, všetko čo robí podmanivá hudba s nesmelým človekom, spravila tu príroda so žulou. Figúry z toho vzišli, tvary pekné, chytateľné.

foto: Oli

Začíname na balvane v hustom lese pod cestou. Zaspaného krásavca opäť prebudíme. Onedlho počuť v čučoriedkovej húštine kroky našich súputnikov na cestách najbližších. Svišť, Evka, Michal a Honzík priniesli so sebou plné pytle energie. Takýto explozívny nástup nevidno často. Ľahko nás strhávajú, z decentnej rozcvičky sa rýchlo stáva svieža kombinatorika.

foto: Oli

Zdržíme sa dlhšie ako sme predpokladali, ale to je len dobre, nakoľko priveľa informácii o iných kameňoch nemáme. Ďalší sa núka belavý fešák hneď oproti nad cestou. Krásny čistý matroš s pravými bouldrovými výlezmi a výdatnými lištovými problémikmi. Praží nám na chrbáty, chládok z lesa ostal pri prvom kameni. Balvan má v predaji 6 kratších intenzívnych bouldrov. Nakúpime, čo sa dá, a valíme na posledný dnešný cieľ.

foto: Oli

Čučoriedkové bludisko oddiaľuje záujmy skupiny. Až s papuľami modrými môžeme sa presunúť o poschodie nižšie a úsmevmi rekapitulovať dianie predošlé.

foto: Oli

Balvan na zákrute je prvým, ktorý vás pri príchode víta. Obídete ho, no z mysle vám po celý deň nezmizne, až kým sa tam nevydáte dať bodku za prebouldrovaným dňom. Kvalita žuly na ňom presahuje svoj bežný charakter. Vskutku zaujímavá a sakramentsky reálna veta. Nech je pri pohybovo nádherných bouldroch ďalším z jeho pozitív.

foto: Oli

V tejto fáze dňa už vládze snáď len nesmrteľný Honzík. My, obyčajní jedinci, máme vybavené, tož zbalím si svoje dievčatá a fujazdíme za hudobným relaxom do Mikuláša.

foto: Oli

Nad pohárom vína premietam si skvelý deň. Najposlednejšie svaly ešte vibrujú zo zotrvačnosti. Nechce sa im rozlúčiť s nabouldrovaným teplom. Ponáram sa do stoličky a hypnóza spod rúk Petra Breinera berie ma do iných svetov.

foto: Oli

Ráno valíme za našimi moravskými kamarátmi, ktorých sme večer nechali napospas doline. Podľa rozprávania sa nemali vôbec zle, obzvlášť vo fázach s príbormi v ruke a s krčahmi v rukách. Svišť mi ukazuje fotky balvana, ktorý stihli ešte včera nájsť na podvečerných potulkách. Prvotný cieľ máme jasný.

foto: Oli

Z počiatku to ale vôbec nebolo také samozrejmé. Prvotný plán, zájsť na turistiku, nám pokazila veľmi neatraktívna cena lanovky. Mráz mi začal po chrbte behať, keď to už vyzeralo, že sa vydáme pešo.

foto: Oli

Pôvodný plán rozlezu na balvane z Tomovej fotky dostal nový scenár hneď po tom, ako sme nad ním objavili ďalší a nad ním zase ďalší, ktorý by sa už naozaj nestratil ani medzi tým najlepším v zemi vzdialenej, bouldrovej.

foto: Oli

Na turistiku (bez matracov) sa nakoniec vydávajú len dievčatá s kamarátom Jančim. Nás by už odtiaľto ťažko niekto dostal. Vieme, že dnes nebudeme musieť vibramky obúvať, že bohatá ponuka nádherných smerov zabaví nás až do skonu sily našej.

foto: Oli

V časoch zábavných plynie deň rýchlo. Ani si neuvedomíte, koľko pokusov už máte za sebou, a telo vám postupne stráca spojenie s vôľou. Volíme ústup, viac bouldrov sa nám nezmestí. Takticky nechávame niektoré línie ešte odležať, ja predsa stále verím, že toto bol len začiatok.

foto: Oli

Na horizonte slnko maľuje západ. Stojíme v kolóne áut smutných dovolenkárov, a do duší nám preniká Breinerov klavír. Cesta na kraj republiky za domovov nemusí byť zlá, pokiaľ žije z pozitívnych víkendových dojmov. Pôvodné očakávania ostali niekde ďaleko na konci kolóny, tie nás už nedobehnú. Akoby aj mohli, keď si dva dni nadbiehate na krásnej slovenskej žule spolu s blízkymi ľuďmi, a ešte vám k tomu aj dobre hrajú.

Oli

Komentáre

  1. Paradne foto, super clanek,vyborna vzpominka
    michal
  2. Dik, toz nech sa nohy nase tulave opat niekde stretnu.
    Oli
  3. tak ste ten medzi lanovkami nasli, ale ten mudrcov netusim kde je, to mi je novinka...
    mišo
  4. sak poviem aspon kde to je nie!? ah ty moj... poet
    zomb0
  5. No vidíš. A ja som si naivne myslel, že každý bude vedieť kde je Demänovská dolina. Žiaľ, sú aj takí... ako Ty. Však si vytlač tieto zlátaniny, pozri sa konečne aj do mapy a nájdeš možno aj to čo nehľadáš. Možno iba nevieš položiť otázku ale aj to časom zistíš. Držím palce.
    Oli

Pridaj komentár