Novoročný Climbeer Fontáč

Oblasť oblastí, sen každého bouldristu.. Fontainebleau. Neodolali sme ani my, a preto sme sa rozhodli stráviť minuloročný Silvester práve v mekke boulderingu. Vycestovali sme nakoniec štyria: Mišo, Majka, ja a ClimBeer zostavu doplnil Andrej.

Cesta v noci prebehla bez problémov, a tak sme už poobede na druhý deň ubytovaní v peknom domčeku, kde nám nasledujúcich 10 dní robil spoločnosť kocúr Muro, príjemný krb, veľa fliaš vína a tony syra. Hrozivé predpovede kamarátov, že v decembri sa tam neoplatí sa nenaplnili a liezli sme každý deň, vždy sa dalo nájsť niečo suché.

Prvý lezecký deň volíme oblasť 95.2, nápoveda „dries quickly“ nesklamala a môžeme začať. Kolmice, previsy, lištičky, dierky a hlavne obliny, obliny, obliny. Obliny všetkých veľkostí a tvarov, čo boulder to parádne lezenie.

Mišo bol vo Fontáči už minulý rok, no my s Andrejom zisťujeme až teraz, aké je to zošúchať sa z výlezovej obliny po bruchu na chudáka. Lezieme zaradom, čo sa nám páči, iba sem-tam si zo sprievodcu 7+8 vyberieme niečo konkrétne, čo je uvádzané ako pekné.

Inak lezieme všetko ostatné, čo tam nie je, malo by to byť ľahké, pod 7A, skutočnosť je však často iná a dá sa hanebne stroskotať v kadejakom 6B… Lačne sa presúvame od šutra k šutru, až na záver dňa nachádzame vysoké 7C, ktoré vyzerá veľmi zaujímavo. Striedame sa v skákaní, dolaďujeme softvér až to nakoniec, ako vždy, Mišo fukol prvý.

Druhý deň navštevujeme hlavný sektor Bas Cuvier a skúšame klasiky. Z Helicoptéry 7A lietame ako špinavé handry, a po Mišovom páde na nos konštatujeme, že sa tu neoplatí dolámať. Hneď vedľa skúšame Carnage 7B, Mišo hneď, ako vždy, mňa trápi diera na prste, ktorej sa nepáči lišta, Andrej tvrdo bojuje.

Mišo skúša vedľa Berezinu 7C, avšak oblinový výlez ho na viac pokusov striasa. Na záver dňa skúšame ešte kopec iného Andrej padá z konca La Joker, dávame klasiku Mariu rose 6A a pekné La Conque Á Doigt 7A, kde sme sa trápili aspoň 30 min. Medzitým si to ako nič vybehol aspoň 50-ročný týpek s koberčekom…

Ďalšie dni navštevujeme oblasti ako Franchard Isatis, Apremont, Apremont east, poväčšine tie, kde to rýchlo schlo, pretože sem tam aj spŕchlo. Lezie sa čoraz lepšie, zvykáme si na oblinky, akurát nás trápi únava a koža.

Zo spomenutia hodných okamihov tu sú večerné seánsy pri dobrej večeri, červenom a syre. A Mišove prelezy. V jedno vlhké ráno sme sa ocitli zase v Bas Cuvier, kde bolo skoro všetko mokré, a tak skúšame La Biceps Mou 7B. Silový bouldrík nás riadne preveril a vôbec neprekvapivo pustil iba Miša.

Presúvame sa k vedľajšiemu Charcuterie 7A, kde to s Andrejom krvopotne skúšame vymyslieť a doskočiť, no neúspešne. Mišo nám to na pozdvihnutie morálky ukazuje flashom, a tak to radšej nechávame a presúvame sa inam :)

Mišo ide skúšať niečo suché a sadá pod Carnage. 15 min a má to. Carnage assis 7C. Hneď vedľa ešte čaká Berezina, ktorá minule nepúšťala z horných oblín. Tie sa dá obísť ťažšou variantou, kde sa odbáča do výlezu z Carnage, no sú tam aspoň menej oblé chyty. S touto taktikou to Mišovi zaberá asi 15 min a je to tam. Berezina-carnage 7C+.

Ďalšie dni sme sa vrátili ešte do Apremontu, kde sa nám najviac páčilo a navštívili sme aj ďalšie sektory, no názvy som už zabudol. Mišovi sa ešte v Bas Cuvier podarilo dať mega klasiku Tristesse 7C a neskôr sme ešte spolu v Apremonte dali Crazy horse 7B či nádhernú hranku od J. Godoofa Onde de Choc 7B z roku 1990. Je to skvost, určite si ho nenechajte ujsť.

Okrem toho všetci nejaké tie 7A a kopec ľahších bouldríkov. Nelenila ani Majka a vyhliadla si pár pekných bouldríkov, kde bojovala ako lev. Andrej sa na jeho prvom bouldrovom výjazde postupne rozbouldroval a vyliezol zopár 7A a Fil á torde 7A+.

Aj keď som to tu celkom zahltil číslami (to aby sa nezabudlo na výkony:)), odnášam si z Fontáča hlavne nový pocit z lezenia, radosť z pohybu po tých neskutočných kameňoch, ktoré vyzerajú ako z inej planéty.

Vôbec sa nečudujem, že bouldering vznikol práve tu. Línie, vôňa lístia, atmosféra lesa, piesok… Všetko sa spája do jednoduchej dokonalosti, kedy sa ani nepotrebujete pozerať do sprievodcu a iba lačne poťahujete matrace od jedného kameňa k druhému a neviete čo skúsiť skôr. Dúfam, že sa čoskoro vrátim…

Cyril

Komentáre

  1. Pekne, chalani, pekne...a ti dedovia s kobercekmi tam proste patria...
    Mato
  2. ...silný junák ten Mišo. Príjemný článok pre Fontoznalých
    ondro

Pridaj komentár