Opätovne v lesoch Vtáčnika

Keď sa tu človek ocitá v rozsahu jedného mesiaca už tretí víkend, prestane vnímať celkové množstvo balvanov. Tie isté tváre, ako tváre vašich spolužiakov, otupia sa časom v očiach. Len tie pekné budú vždy vyčnievať, režúc naše pohľady ostrými pobudnú. A to nás potom baví, držať oči otvorené.

Ostašoboreček v neľahkom súboji nakoniec podľahol niekoľkým zvedavcom, ktorých sme navnadili pracovnou vzorkou sprievodcu Strapatej. Sobototňajšie ráno sa tak rozlúčilo s kávičkou v kempi na Ostaši a presedlalo ku šálke na terase chaty pod Končitou ku kompletizácii testovacej vzorky bouldristov. Vyrážame utriasť klasifikáciu do najvzdialenejšieho sektora.

foto: Oli

foto: Oli

foto: Oli

Koncentrácia skál je úplne iná ako v ostatných sektoroch. Materiál, charakter prostredia a bouldrov, sú pre Strapatú špecifické. Variabilita jednotlivých miest je jednou z najpríjemnejších skutočností celej doliny a jej priľahlých svahov.

foto: Oli

foto: Oli

S Marošom sme sa zhodli, že je to tu akési tajomnejšie. Kvôli atmosfére sa sem človek rád vracia a je schopný opomenúť aj pol hodinový prístup. Kedysi tu vraj boli aj partizánske bunkre a pozostatky z nich možno v teréne zbadať i dnes. Vo filmoch by vnímaví jedinci len zavreli oči a razom by sa ocitli uprostred divokých bojov. Dnes po takmer 70.tych rokoch prichádzajú iní. Vyzbrojení kefkami sa pustili do boja so skrytým potenciálom. Zvíťazili, ale len natoľko, koľko im poskytla hora.

foto: Oli

foto: Oli

foto: Oli

Jej štedrosť dnes posudzujeme. Naši testeri podľa predpokladov navrhujú občasné zvýšenie klasy. Bavíme sa už na prvej 4ke, ktorá po spoločenskej zhode zďaleka tejto obtiažnosti zakývala. Niekoľko podobných prípadov sa ešte zopakovalo. Sranda o to väčšia.

foto: Oli

foto: Oli

Spravili sme aj niekoľko nových variánt a podvečer pohybové krásky Strapatej opustili. Vo farbách zapadajúceho slnka sa po ceste naspäť zastavujeme v Džungli. Poslednými pokusmi vyfarbíme obligátne klasiky a strašne hladní odchádzame za jedlom. Že to bude neľahký večer naznačuje každá ďalšia reštauračná prevádzka, ktorá už neberie ohľad na náš neskorý hlad. Horko si pripomíname, že sme predsa na Slovensku. Záchrana prichádza až v Prievidzi, našťastie v podobe kráľovskej. Ďakujeme za všetky hladné životy, ktoré tu boli zachránené.

foto: Oli

foto: Oli

Nedeľné rano je plné vajíčok, ktoré sa taktiež nerozbíjali ľahko… O to viac si vymodlenú praženicu užívame, už aj v spoločnosti vzácnej návštevy z Brna. Králik s Gabčou prijali pozvanie na jednoďnovú spoznávačku slovenských bouldrov ako malú zmenu k nekonečnému Borovaniu.

foto: Aďka

foto: Aďka

foto: Aďka

Za deň stíhame prejsť iba centrálnu oblasť a vyliezť si aspoň zopár z klasík, čo sa ťažko obchádzajú. Snažíme sa vzbudiť nadšenie u našich hostí ale v konkurencii Boru by to mohla byť v podstate iba sizyfovská práca.

foto: Oli

foto: Oli

foto: Oli

Aby to tak nebolo, otvárame sa príjemnej atmosfére a skromnej radosti z pohybov. Úsmevy napovedajú, že sa to darí. Skutočnú hodnotu oblasti ale určuje až množstvo návratov. Tak uvidíme, s kým sa tu budeme opätovne stretávať.

Oli

Pridaj komentár