Porcia bouldrov, porcia ciest

Oli
Tak nejak uprostred týždňa zrodil sa nápad rozčechrať pod volajakými balvanmi víkendový vzduch. Nepripraveného zastihla ma myšlienka na Bor, ani som sa od samého prekvapenia k oceneniu jej jedinečnosti nevládal dopracovať. Hodím jedno kukátko na predpoveď a nezvyknutí na samé slnečné ikonky začíname v piatok podvečer radostne baliť.Čo za vidiny ženú ten čas naprieč životom, že mu stále len na chrbát musím pozerať? Je už sedem hodín večer a my len odchádzame.

Všetky tabule pri ceste ukazujú na Bor, napriek tomu sa nám ešte podarí zahnúť do Stupavy po tretieho člena našej posádky. Hodiny nahlas tikajú, Ondro je však bleskurýchly a dokáže ich rýchlo utíšiť. Možno 10 minút a sme všetci nalodení, síce sedíme v inom aute, nič to ale nemení na tom, že sa vydávame iným smerom.

Naše ruky sú dnes už nanešťastie príliš krátke na to, aby si dokázali pritiahnuť Bor bližšie. Je neskoro. Pri riziku vlhkých kameňov vplyvom dnešného výdatného dažďa sa nám už jednoducho nechce merať toľkú diaľku. Ondrov kolesový haus sa teda pod nátlakom alternatívy č.2 stáča späť na Bratislavu.

O dve hodiny už vystupujeme neďaleko Trenčína na lúčke pod skalou, ktorá vôbec nie je bouldrová. Víta nás tu kvarteto sabotérov špičkového českého boulderingu a štrngajúc prázdnymi fľašami prichádzajú do dodávky nadviazať na spoločenský charakter ich večera.

Hlavného slova sa behom minúty ujíma filozof Palica. Zdĺhavé intervaly žmurkania a ostrý dôraz na kvalitu artikulácie z neho okamžite robia najváženejšieho rečníka. Umenie slova ho už hodinu po polnoci začína predsa len zrádzať, tak zhasneme svetlá, rozsvietime hviezdy a dovidenia ráno.

Budíme sa do krásneho slnečného rána. Len čo sabotéri rozlepia oči, vyťahujú lano. Vystúpim z auta a preľakane pozerám pred seba. Po zemi sa plazí dlhočizný had, počuť štrngotať rôzne kovy a dokonca som zahliadol aj lezečky na šnúrky. Začína tu byť dusno, niekto vydýchal všetok bouldrový vzduch. Musíme ísť.

Podarí sa nám rozviazať uzol jednému zo sabotérov. Jeho vášeň pre bouldering prevalcovala nesmelé latentné nadšenie pre lezenie so špagátom. Na stanici v Trenčíne k nám docupitá ďalší chodiaci obdĺžnik a výprava smer Velá už začína byť v trojmiestnom aute za hranicami zákona. Niežeby bol v Ondrovom kolesovom hause problém s miestom. Problém je len s papiermi.

Pre srandu zájazdu nás na hraniciach zastavujú colníci. Tri pekné dievčence ich asi museli obmäkčiť, lebo okrem veľkých hranatých ruksakov im už nebolo podozrivé nič iné, dokonca ani Ondrov chvíľkový Alzheimer.

Večerná búrka Velú tiež neobišla a tunajšie špongie čo to nasali. Podstatné ale je, že ľahším bouldrom to neprekáža. Naše dievčenské trio sa tak môže dosýta vyblázniť. Začínajú zhurta a hneď z úvodu sa konfrontujú s hajbolíkmi. Strach vyvažujú Radlermi. Pomaly postupujú po hrebeni a tešia sa z každého pieskovcového výstrelku prírody. Najviac sa im zapáči Veľryba a nie a nie od jej zúbkov ruky odtrhnúť.

Štebotom sprevádzané sa po čase premiestňujú za inými tvormi. Niektoré ich potrápia viac, niektoré menej. Zo všetkých však majú radosť rovnakú. To ja mám radosť z radosti, že esencia bouldrová im prešla až do kosti. Podarilo sa.

Nakazené zničené žieňatá si s Ondrom po súčiastkach do auta večer nakladáme a vyrážame do Bytče za sabotérmi na spoločnú večeru hodnú zemepánov. Polievky v klobúkoch, enciány s vlašskými orechami a hostia so zajačími ušami – toť reštauračka Palatín. Šup zo jedno pivenko a brú.

Raňajky pri Jednote v dedinke Súľov mi opatrne navrávali, že prenikavému štrngotu istidiel sa dnes asi nezbavím. Prídem pod tie zlepencové veže a všetky laná naokolo ma zviažu a nechajú má tam visieť vysoko nad zemou, zbaveného slobody a akejkoľvek istoty pod nohami, ktorú si spolu s matracom vždy tak radi užívame.

Cez zahmlené oči ho vidím v diaľke slúžiac iba na sedenie pre špageťákov čakajúcich na svoje chvíle pohupovania. Nočná mora za jasného rána. Uf. Chuť sladkej buchty razom v hrdle zhorkla mi. Aspoň nech tie žienky porovnať dnes môžu, čo ich robí šťastnejšími.. Či tí hadi dlhočizní zauzlení, a či matrac a lezenie čisté. Ja mám jasno a beriem matrac.

Deň pod vysokými kolmicami a bouldrami s borhákmi uplynul rýchlo. Skoro ako celý víkend. Dva dni na dvoch frontoch. Dve vzorky lezenia. Porcia bouldrov, porcia ciest. Tak čo dievčatá, ktorou z nich nechali ste sa viac zviesť?

Foto: Matia a Oli (ilustrácie: Matia)

Oli

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *