Prírodný potenciál Slovenska pre bouldering

V poslednom čase možno sledovať rozbiehajúce sa diskusie zamerané na objavovanie nových boulderingových oblastí na Slovensku. Predovšetkým sa polemizuje s názormi na možný potenciál výskytu pekných a kvalitných balvanov, ktorým by sa oplatilo venovať.

V tejto oblasti je Slovensko veľmi málo prebádanou krajinou, za čo môže, okrem iného, aj neskorší rozvoj boulderingu. Doposiaľ sa pre objavovanie nových oblastí nadchlo stále len málo ľudí, no práve ich zásluhou možno hovoriť aspoň o existencii nejakých lokalít miestneho významu. Aby sme sa však mohli v objavovaní posunúť ďalej, je dobré aspoň čiastočne poznať našu krajinu.

Keďže nie na všetkom sa dá bouldrovať (pevnosť, celistvosť kameňa a pod), veľkým problémom je vhodnosť horninového materiálu. Plošne sú u nás najviac zastúpené jadrové pohoria (Malé Karpaty, Tribeč, Strážovské vrchy, Malá Fatra, Tatry…), ktorých stavba pozostáva hlavne zo žuly, ideálnej na bouldering. Horšie je, že žula vystupuje na povrch len, viac-menej, ojedinele (osobitnou kapitolou sú ľadovcom premodelované tatranské žulové štíty a doliny, kde niet pochýb o veľkých možnostiach…), resp. zriedkavejšie ako vápenec, príp. dolomit, ktoré tvoria obalovú jednotku týchto pohorí ale ktoré, na druhej strane, len zriedka vytvárajú monolitové útvary vhodné pre naše záujmy. Severozápadnú až severnú obrubu Slovenska tvoria flyšové pohoria (Biele Karpaty, Javorníky, Turzovská vrchovina, Oravské Beskydy, Ľubovnianska vrchovina atď..), pozostávajúce z rytmicky striedajúcich sa vrstiev pieskovcov a ílovcov (flyš).

Z nich sú pre nás zaujímavejšie práve odolnejšie pieskovce, no bohužiaľ doposiaľ som sa nestretol s indíciami, ktoré by niekde naznačovali výskyt pieskovcových balvanov. Snáď iba pieskovcové gule pri Klokočove a Megoňkách. Možnože začať s hľadaním niekde poblíž… Netreba zabúdať na pohoria sopečného pôvodu, percentuálne zaberajúce taktiež pomerne veľký priestor. Ide o naše tzv. stredoslovenské vulkanity (Vtáčnik, Kremnické vrchy, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Poľana atď). Budujú ich horniny vulkanického pôvodu, s dominanciou ryolitu a andezitu. Pozitívom je, že v menovaných vrchoch výskyt skalných útvarov (zväčša ako pozostatok starých lávových prúdov..) vôbec nie je ojedinelý. Vezmime si len takú Kaľamárku, Hrádok, či okolie Sitna. A práve andezit má z hľadiska lezenia vlastnosti podobné žule. Je relatívne odolný, ma dobré trenie, dokáže vytvárať kompaktné skalné útvary – balvany.

Negatívom andezitu je zvýšená citlivosť na lokálne podmienky a často ho nájdete nadmieru zvetraný, či inak poznačený exteriérom. Z hľadiska poznaného, však zatiaľ práve sopečné pohoria predstavujú asi najlepší smer, ktorým sa vydať. Svedčí o tom aj súčasné dianie v lesoch Vtáčnika ale o tom už v osobitnom článku venovanom boulderingu v okolí Hrádku. Iným prípadom je kremenec, na ktorom sa bouldruje v okolí Modry v Malých Karpatoch. Z prírodovedného hľadiska je to odolná hornina. Dokladuje to aj jej časté obnažovanie v podobe rozhádzaných skál v chrbtových častiach tunajších kopcov (Kamenná brána, Tisove skaly, niečo je aj v Tribči…). Pre bouldering sa za ideálnu rozhodne nepovažuje, či už kvôli svojej ostrohrannej odlučnosti a náchylnosti na pukanie alebo takmer nulovému treniu. Aj v tomto prípade ale výnimka potvrdzuje pravidlo a nájdu sa skvostné šutre, ktoré je hriech obísť. Špecifickou horninou je u nás zlepenec, najčastejšie skloňovaný s prívlastkom – súľovský. Podieľa sa na stavbe najznámejšieho skalného mesta na Slovensku. Vznikol stmelením rozmanitej horninovej masy, a aj preto poskytuje charakteristické lezenie. Pri potulkách Súľovskými vrchmi sa už podarilo nájsť pekné kamene, no zatiaľ nič koncentrovanejšie. Nádej tu však stále žije…

Týmto článkom som Vám rozhodne nechcel prednášať o geológii Slovenska. Jediné o čo mi išlo, bolo v skratke predstaviť najčastejšie sa u nás vyskytujúci materiál, resp. priblížiť balvany, na ktorých sa u nás bouldruje a vytvoriť veľmi hrubú priestorovú predstavu o ich rozmiestnení. Chcel som Vám dokázať, že Slovensko potenciál pre bouldering „papierovo“ jednoznačne má a to, čo ostáva na jeho odhalenie/potvrdenie, sa už skrýva v každom z nás..

Správne, je to túžba vojsť do lesa a hľadať.

Oli.

Komentáre

  1. stále ale ignorujete veľmi peknú oblastku nad dedinou Píla pod Červeným kamoňom. sú tam veľmi pekné kamene, je ich tam na X dní lezenia a sú po celom lese, hlavne sa treba dokopať, kúsom sa previezť a popozerať, nejeden z vás bude prekvapený. niektorékamene som už čistil ja, bol tam aj škvarkáč a niektoré už očistené boli, dokonca som našiel aj nejaké šipky. takze ide o známe a zabudnuté miesto, čo je veľká škoda, hlavne keď za dobrým lezením netreba cestovať až tak ďaleko,ako sa zdá...
    mišo
  2. potom je jedna menšia oblasť v lese nad technickým sklom, domáci to tam asi poznajú podľa obrovského ohnoiska a lavičiek okolo, dosť často tam totíž stretávam rodinky na opekačke, ale ešte nikoho kto by tam liezol.je tam jedna dosť veľké guľa s dobrýmilištami a asi 3,5 m stropíkom, nejaké pekné prevysy. nič nejaké extra náročné, na toto je zrejme vhodnejšia vyššie spomenutá péla, ale na jednu sobotu so psom a malou partiou ideáalne. je to podobne ako v píle zlepenec, ale miestami až takkompaktný, že by sa dalo hovoriť skôr o vápne.
    mišo
  3. no a kedysi tu bol niekym spomínaný tiež benát, ktorý mal čakať skorý koniec,lebo mal byť vstrebaný do dialnice, ktorá sa stavia v jeho okolí, ale podľa posledných info sa zmenilmajiteľ lomu pod ním a kamene ostanú zrejme zachované. ešte stále sú totžnedotknuté, aj keď lom je už blízko, veľmi. boli sme tam nedávno a ide o veľmikvalitný andezit,krásne police a nekonečne veľa malých líšt. našli sme dokonca celkom dobre vyzerajúce istenia na vyšších vežiak, lebno niektoré majú naozaj cez 20 metrov. ak by sa aj situácia nezmenila a lom by pokračoval, určite sa oplatí skúsiť kamene ešte stihnúť. sú v lese na Topolčiankami, prístupje pomerne jednoduchý a domáci vám radi poradia. treba len chcieť...
    mišo
  4. Nad Pílou som bol so Škvarkézom, ukázal mi jeden sektor. Pokiaľ je ten kremenec naozaj kompaktny s takou hladkou strukturou, je to fajn. Tam boli dva take kamene vedla seba. Inak len serednejsie ostre a droliace sa sutre kremence. Nieco je tam aj nad Kalvariou. Neviem, mozno to bude stat este za navstevu ale neviem sa zbavit pocitu, ze to bude skor pre velmi velkeho nadsenca. Ak by sa Ti este chcelo, nesupol by si to do clanku? Ten co si pisal davnejsie ostal v starom systeme a mali sme tam aj vtedy aj problemy s fotkami. Mas to tam hodne pochodene, pofotene, tak isto, pls, este nieco napis. Co povies?
    Oli
  5. Jasne, Benat caka na svoj bouldrovy zrod. Indicie a skusenosti sa zhoduju, ze to stoji za to. Diky
    Oli
  6. ta pila je strasna, clovek tam pride a neveri vlastnym ociam - ty kokso to tu je je jak vo svajci, no iba z dialky, z blizka je to vzdy take sklamanie, ze kremencu v nasich kopcoch davam uz iba velmi malu sancu presvedcit ma ze stoji zato
    ondro

Pridaj komentár