Prírodný potenciál Slovenska pre bouldering

Oli
V poslednom čase možno sledovať rozbiehajúce sa diskusie zamerané na objavovanie nových boulderingových oblastí na Slovensku. Predovšetkým sa polemizuje s názormi na možný potenciál výskytu pekných a kvalitných balvanov, ktorým by sa oplatilo venovať.

V tejto oblasti je Slovensko veľmi málo prebádanou krajinou, za čo môže, okrem iného, aj neskorší rozvoj boulderingu. Doposiaľ sa pre objavovanie nových oblastí nadchlo stále len málo ľudí, no práve ich zásluhou možno hovoriť aspoň o existencii nejakých lokalít miestneho významu. Aby sme sa však mohli v objavovaní posunúť ďalej, je dobré aspoň čiastočne poznať našu krajinu.

Keďže nie na všetkom sa dá bouldrovať (pevnosť, celistvosť kameňa a pod), veľkým problémom je vhodnosť horninového materiálu. Plošne sú u nás najviac zastúpené jadrové pohoria (Malé Karpaty, Tribeč, Strážovské vrchy, Malá Fatra, Tatry…), ktorých stavba pozostáva hlavne zo žuly, ideálnej na bouldering. Horšie je, že žula vystupuje na povrch len, viac-menej, ojedinele (osobitnou kapitolou sú ľadovcom premodelované tatranské žulové štíty a doliny, kde niet pochýb o veľkých možnostiach…), resp. zriedkavejšie ako vápenec, príp. dolomit, ktoré tvoria obalovú jednotku týchto pohorí ale ktoré, na druhej strane, len zriedka vytvárajú monolitové útvary vhodné pre naše záujmy. Severozápadnú až severnú obrubu Slovenska tvoria flyšové pohoria (Biele Karpaty, Javorníky, Turzovská vrchovina, Oravské Beskydy, Ľubovnianska vrchovina atď..), pozostávajúce z rytmicky striedajúcich sa vrstiev pieskovcov a ílovcov (flyš).

Z nich sú pre nás zaujímavejšie práve odolnejšie pieskovce, no bohužiaľ doposiaľ som sa nestretol s indíciami, ktoré by niekde naznačovali výskyt pieskovcových balvanov. Snáď iba pieskovcové gule pri Klokočove a Megoňkách. Možnože začať s hľadaním niekde poblíž… Netreba zabúdať na pohoria sopečného pôvodu, percentuálne zaberajúce taktiež pomerne veľký priestor. Ide o naše tzv. stredoslovenské vulkanity (Vtáčnik, Kremnické vrchy, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Poľana atď). Budujú ich horniny vulkanického pôvodu, s dominanciou ryolitu a andezitu. Pozitívom je, že v menovaných vrchoch výskyt skalných útvarov (zväčša ako pozostatok starých lávových prúdov..) vôbec nie je ojedinelý. Vezmime si len takú Kaľamárku, Hrádok, či okolie Sitna. A práve andezit má z hľadiska lezenia vlastnosti podobné žule. Je relatívne odolný, ma dobré trenie, dokáže vytvárať kompaktné skalné útvary – balvany.

Negatívom andezitu je zvýšená citlivosť na lokálne podmienky a často ho nájdete nadmieru zvetraný, či inak poznačený exteriérom. Z hľadiska poznaného, však zatiaľ práve sopečné pohoria predstavujú asi najlepší smer, ktorým sa vydať. Svedčí o tom aj súčasné dianie v lesoch Vtáčnika ale o tom už v osobitnom článku venovanom boulderingu v okolí Hrádku. Iným prípadom je kremenec, na ktorom sa bouldruje v okolí Modry v Malých Karpatoch. Z prírodovedného hľadiska je to odolná hornina. Dokladuje to aj jej časté obnažovanie v podobe rozhádzaných skál v chrbtových častiach tunajších kopcov (Kamenná brána, Tisove skaly, niečo je aj v Tribči…). Pre bouldering sa za ideálnu rozhodne nepovažuje, či už kvôli svojej ostrohrannej odlučnosti a náchylnosti na pukanie alebo takmer nulovému treniu. Aj v tomto prípade ale výnimka potvrdzuje pravidlo a nájdu sa skvostné šutre, ktoré je hriech obísť. Špecifickou horninou je u nás zlepenec, najčastejšie skloňovaný s prívlastkom – súľovský. Podieľa sa na stavbe najznámejšieho skalného mesta na Slovensku. Vznikol stmelením rozmanitej horninovej masy, a aj preto poskytuje charakteristické lezenie. Pri potulkách Súľovskými vrchmi sa už podarilo nájsť pekné kamene, no zatiaľ nič koncentrovanejšie. Nádej tu však stále žije…

Týmto článkom som Vám rozhodne nechcel prednášať o geológii Slovenska. Jediné o čo mi išlo, bolo v skratke predstaviť najčastejšie sa u nás vyskytujúci materiál, resp. priblížiť balvany, na ktorých sa u nás bouldruje a vytvoriť veľmi hrubú priestorovú predstavu o ich rozmiestnení. Chcel som Vám dokázať, že Slovensko potenciál pre bouldering „papierovo“ jednoznačne má a to, čo ostáva na jeho odhalenie/potvrdenie, sa už skrýva v každom z nás..

Správne, je to túžba vojsť do lesa a hľadať.

Oli.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *