Bor

Prišla jeseň do Boru

Oli
A s ňou aj my, žltá a vlhkosť ako na potvoru. Napité machy zmohutneli a rozstrapatili sa. Jesenné slnko už nebude stačiť na to, aby ich učesalo. Milión žĺtkov povylievalo sa na odevy listnáčom a zelené smreky sa nad nimi vypínajú ako hrdí muži nad svojimi ženami s dobrým vkusom. Zapli sa lampy jesene, ktoré zhasne až zimný spánok. Stúpame ruka v ruke do kopca a za chvíľu nás pohltí smotanový závoj, ktorý spadol spomedzi korún a osladil naše posledné tohoročné randevú v Bore.

Behám po kopci a hľadám boulder, čo som ešte neliezol, nie je zaťažujúci na pravú nohu a zároveň je suchý. Ukázalo sa, že túto 3-kombináciu asi nebude ľahké rozlúsknuť.. Rozkladáme sa na Pohádce, kde má Aďúch nejeden rest a jej nasledovné úspechy dali tušiť, že tento víkend bude v réžii posúvania osobných maxím. Ostávame po celý čas už len spolu, kašlem na prásky, toto je krajší zážitok.

Pohádku prelúskame takmer celú, nášho nového rekordmana zastavuje až oblý a mokrý výlez v parádnom problémiku za 6B. Popozeráme ešte okolité šutriaky a s odchádzajúcim dňom prejdeme naprieč kopcom, hľadajúc na zajtra niečo suché. Iste by sme mali na všetko viac času, nebyť francúzskeho ružového vína a našich ružových hláv, ktoré spôsobili, že sme začali deň obedom. Nevadí, veď niekto sa zodral aj za dvoch.

Dnes sme už opatrnejší a v trende spomínania na Fontáč narážame večer len jedného Faxa. Ráno volíme kratšiu cestu z Poľska. Čo-to nám tam pod hraničnou čiarou ostalo neprelezené z minula. V nervydrásajúcom pokuse si Aďka odškrtne ďalší rest, keď dokáže využiť výhody nanovo prekopaného programu na Opičí horu 6A+. Ozvali sa však preťažené úpony, a tak si lezečky dnes obúva už len na jednú rozlúčkovú chuťovku.

Aby som nesklamal Palicu, vložím sa naplno do sušenia hrany v bouldri Polibek šarlatové krve 7A+. Našťastie mi nebolo treba všelijakých sci-fi nahrievačov ako českým bratom na doskokovej hrane King Konga. Potom, čo hranku na 10 minút potešil teplý lúč, potešil aj mňa. Balíme a utekáme za vôňou teplého gofry z parkoviska, ktoré by nám ale aj tak nepredali, lebo naše euríčka nie sú dostatočne zloté.

(foto Oli, Aďa)

Zbohom Boreček, vidíme sa opäť na budúci rok. Alebo žeby si nás v zime potešil aspoň svojimi previštekmi?

Oli

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *