Resumé 2011

Oli
Asi ma musel až bacil prehovoriť. V polovici februára si sadám za počítač a premieľajúc v ústach horúce chute letných lúk, začínam listovať v kalendári bouldristu. Aký teda bol? Bohatší, rozmanitejší, úspešnejší? Ale veď, zalejte kávičku a prejdeme si oné pamäte postupne.

Január 2011

Čas jazdenia za snehom je dopĺňaný častými stretnutiami na bouldrovke. Uzimená, zatečená Bratislava zabúda motivovať k outdooru. Ani naši západní bratia nie sú na tom lepšie. Problémom je, že po obývačkových sviatkoch nutno jest už prstíky vyvenčiť. Rozhliadame sa teda po podmienkach v krajinách, za ktorými je našej nádrži vždy tak smädno. Švajčiarske Ticino hlási podmienky známe z časopisov, 5 kúskov sa nás nazbiera a letíme za januárovým hajlajtom. Úlohy reportéra sa zmocnil Tomaso a onehdy spísal tento článoček.

foto: Oli

Február 2011

Vo februári sme sa pustili s Klincom do výraznejšej prerábky nášho webu a času na kamene príliš neostávalo. Ani počasie nebolo ideálne a peniaze na serióznejší výjazd ostali aj tak ukryté niekde v prasiatku, ktoré nikdy neexistovalo. Bouldrovú náladu mi v tomto období aspoň čiastočne dvíhajú veselé indoorové lezenice s Ričim. Klamali sme mysle naše, že nám to pomôže a vo Fontáči sa budeme predbiehať vo vylezených práskoch.

Marec 2011

Áno, už je to tu. Jarný Fontáčik som ešte neskúsil, možno o to viac očakávam od podmienok. Býva to už ale dané, že krátko pred výjazdom sa komplikuje zdravotná situácia. „Netreba sa toľko tešiť“, formulku nepríjemnú nemôžem si zapamätať. Nevadí, zo situácie treba vyťažiť maximum a tak vyrážame. Popoliezanie je liekom. Obzvlášť vo Fonte a s príjemnými luďmi. A ako to celé dopadlo, si môžete pospomínať článkom „Česko-slovenské fondue“.

foto: P. Schwarz

Apríl 2011

Prvé víkendy patrili Končitej. Obháňali sme resty a otvárali nové projekty. Veľká noc už čakala na rozhodnutie. Švajc alebo Švajc? Vyzeralo to byť veľmi jasné. Nie však počasie. Dva dni pred veľkonočným odjazdom sme už v plánoch odbočili na Prahu a radosť z ozdobených vajec nakoniec zdieľali v Petráči. Viac už pripomenie článok „Srce, pika, káro, kríž a žula“.

foto: Oli

Máj 2011

Alebo sezóna Boru začala. Prvý z tohoročných výjazdov sa potešil bohatej účasti. Vlastne, aby som nezabudol, jedno rande pod hviezdami sa nám tu už stihlo odškrtnúť… (viac: „Veľkonočné piesky alebo aj chlapov možno obliať“) Na sedadlách vidieť nové tváre, začína éra boulderingových akcií s frajerkami. Viac povie už rozprávač v „Príbehoch z Boru“. Bouldering na Slovensku opäť o niečo podrástol.

foto: Figa

Jún 2011

Listujem, listujem ale žiadnu akciu tu v diári nevidím. Počasie, práca, turistika. Joko toto obdobie pekne vykrýva svojimi hodnotnými spomienkami na dvojtýždňový Fontáč a pôsobenie na Melloblocu.

Júl 2011

Čo sme v júni zameškali, mienime júlom dobehnúť. Prvé voľné dni patria Borečku. Silný dážď s nami trošku pozametá, z dvoch lezeckých dní je iba jeden. Aj tak bolo výBORne, to mi verte. Navnadený sadám do auta a v priebehu pracovného týždňa využívam štátny sviatok. Vzíde z toho Velá na otočku a ešte dlho mi je z toho podivne smiešno. Fuk ho tam jednu Končitú a mesiac uzatvárame tým, čím sme ho aj začali – „Monte Carlo v Bore“.

foto: Maroš

August 2011

Opäť tu mám poznačený Bor. No tentokrát o poznanie divokejší. Masívna skupina bouldristov sa zišla, aby prešla výraznou kategorizáciou –„BORdeling a socializácia“. A ja sa môžem tešiť, že sa mi do tvorby obsahu podarilo zlanáriť perá nových tvárí..

Hajlajt mesiaca bol určite tatranský Boulderblast. Nové dimenzie slovenského boulderingu. Stretli sa tu Tatry so svojim potenciálom, Tatry ako stará škola a my ako nenažraní nováčikovia. Veľký to míting, veľké to zlúčenie.

Stíhame ešte jednu Velú, ale len preto, že sa nám na chvíľu zdalo do Boru ďaleko. Záujmovým nedorozumením sa na druhý deň ocitám na Súľove, navrávam si, že bouldering aj tak hlási horúco. Z vyhriateho pieskovca na pichľavý zlepenec, cítim ten kontrast lezeckých disciplín. Preorientujem sa na krásy okolitej prírody a vyslovujem kľúčovú otázku.

foto: Kubo

September 2011

Na prelome mesiacov sa s Aďúchom vydávame za poznávaním južného Talianska a mimo iného aj najznámejších a jediných boulderingových oblastí tejto časti čižmy. Pietra del Toro a blízke okolie národného parku sa pýšia zaujímavým a špecifickým pieskovcom, ktorému ale v krutých teplotách nedávame zabrať. Ešteže bol primárny cieľ výletu cestovateľský. Medzitým, čo brázdime regiónmi južnej Itálie, Riči do seba hádže jeden ekrazit za druhým. Jasná je na túto udalosť ako stvorená, veď chalani by vedeli rozprávať.

Polovica septembra nesie odkaz FBF 2011. Počasie nám trošku zakoplo, bouldering bol odsunutý na druhú koľaj a všetci prestúpili do festivalového vozňa. Minimum boulderingu zapríčinilo aj absenciu už tradičného článku a jedinou spomienkou ostalo len víťazné video.

foto: Maroš

Október 2011

Blížila sa akcioška roka – jesenný Fontáč. Tak som sa začal tešiť, až mi ruplo v menisku. Opäť som nedoržal tu známu formulku. Plány zmyla veľká voda a nezabudla aj odhaliť pochybnosti o účasti. Rezonancia nedopadla najhoršie a aj keď s vidinou neskoršej operácie, pripájam sa k výprave. Keď vám myseľ nestrhnú športové ciele, viac času sa dostáva precíteniu. Fontáč je úžasný a je v nás.

Ani sezóna Boru netrvá večne. My sme to vedeli, a preto sme sa s ním ešte stihli s Aďkou rozlúčiť.

A na záver mesiaca ešte trošku pukancového boulderingu.

foto: Kleine

November 2011

Už sme dlho neboli požmoliť moravské piesky, čiže Pečínka resty dobehla. Za top výjazdík mesiaca jednoznačne korunujem silný andezitový víkend, kde sa postretli exkluzívne podmienky s úspešnými pokusmi a dobré vínko so štyrmi pohármi.

Na skok sa zastavujem aj na Pukanci, kde sa mi darí držať trend zametania restov. Novembrové aktivity uzatvárame výjazdom do Petrohradu, kde si z nás počasie celkom slušne povystrieľa ale o to špecifickejšími črtami sa táto akcia zapisuje v mojich memoároch.

foto: Oli

December 2011

Od posledného lezeckého kontaktu s horninou uplynul viac ako mesiac. Ani sa nenazdám a abstinenčné príznaky mi premiestňujú prst na mape o 900 km vzdialený bod. Zaostrím a hľa – Cresciano. Žiada sa nám prežiť posledné dni roku opäť trochu ináč. To sedí, tak tam ten prst nechám.. Prežili sme viac ako sme chceli, z posledných dní sa stali 4 ročné obdobia.

foto:Oli

Január 2012

Počkať počkať, veď o tom až o rok.

Oli

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *