Resumé 2013

Roky plynú zo dňa na deň rýchlejšie. To nepoprieme. Ako voda divoká nesú nás v smere toku a my s tým nič nespravíme. Pre chvíle kľudu akoby nám ostávali už len tie pokojné pasáže, keď rieka nešpliecha na všetky strany a spomalí. Správny čas obzrieť sa späť, uvedomiť si tendencie, chyby či rozhodnutia, ktoré nám dopomohli prebudiť sa v dnešný deň, stretnúť sa so spomienkami, ktoré dokážeme spätne vyhodnotiť a premeniť v cenné skúsenosti, nové ponaučenia, radosť a energiu pre zdolávanie divokej vody. V nej budeme nútení kormidlovať už od zajtra.

Dnes využijem pokoj hladiny aj ja a v krátkosti zosumarizujem všetko podstatné, o čom sa písalo na boulder.sk v roku 2013, kde sme boli, čo kľúčové sme zažili, čo sme očistili, zakreslili, a všetky ostatné zážitky, ktoré sa výraznou mierou pričinili na tom, že našu loď neprevrátilo už na prvých perejách.

Január a február 2013

Dvojica mesiacov, ktoré nám už štandardne príliš neprajú, či už kvôli povinnostiam, alebo kvôli množine nepriazní tety zimy. Nikde sme neboli a ani nikto nič nenapísal. Mali sme na mále, aby sme v divokej vode nepohoreli.

Marec 2013

Aspoň trochu hájili farby v tuhej zime Luigi s Ondrom. Výsledkom bol občas aj nejaký ten projektík.

Marcový headliner bol jednoznačne Fontáč. Konečne sa nám podarilo naplánovať výjazd na včasnejší dátum ako bol vo zvyku. S predstavami parádnych podmienok sa lúčime hneď potom, čo prichádzame do mokrého Fontu. Aby toho nebolo dosť, hneď po vyschnutí kameňov slušne nasnežilo. Fontáč nás skúšal ako nikdy. Už tak celkom naštrbeného ma doklepol v dvojdňovom dobýjaní Duelu. Veľa som sa vtedy naučil.

foto: Maroš

„Zaujímavý bol Fontáč jarný. Postavil nás pred radu neúspechov, pretože v boulderingu ich bude vždy viac ako úspechov. Je nesmierne dôležité naučiť sa z nich tešiť tiež, pretože možno ani nevieš, ale si ustavične skúšaný.“

Apríl 2013

Keď už to vyzeralo, že jar toho roku naozaj ani nepríde, prišla. Nebolo nič lepšie. Slnko, chutný vzduch a pod nohami žiadny biely studený plevel. Na Predeli prebehli krátke žulové zoznamovačky.

foto: Oli

„V šedi sa vždy pýtame, čo kriesi dušu zvädnutú. Nad hranami dní kalendárnych premýšľame a tie vzdušné a priestranné chvíle imagináciami vždy oddialime. Je ľahké dusna sa nadýchnuť, ťažké nieto ani naposledy vydýchnuť. Výzvou je však uchopiť, čo šťastnými robí nás, a do špiku posledného silno sa tým presýtiť.“

foto: Bugi

Vždy som sa vyhýbal masovým bouldrovým akciám. Netvrdím, že po Petrohradskom padání 2013 to bude ináč, ale jedno viem s istotou – bol to skvelý víkend, nová skúsenosť a pre mňa opäť iný pohľad na bouldering.

„Choďte na hudobný festival, keď túžite vstrebať tóny do dĺžky zakončenia posledného nervu. Užiť si vašu obľúbenú kapelu v intenzívnom kontakte. Nechoďte na bouldrový festival, keď túžite prežiť symbiózu so skalou, pretože tú v tom ruchu nepostrehnete.“ Avšak…

foto: Oli

Skončila aj posledná aprílová nedeľa a k pekným návštevám Končitej sa zaradila. Bolo všetkého. Od praženíc, pstruhov, cez chatárky bez úsmevov, až po bouldre v teplom jarnom ošiali.

Máj 2013

Dlho som o ňom sníval. Intenzívne, hravo, bez obmedzení. Máj 2013 a zrazu to prišlo. Stál som presne uprostred poctivo vypreparovaných snov. V Albarracíne. Zľahka napadané ihličie mi vytváralo pod nohami piedestál, kráľ svojho života, áno. Presne ten pocit máte, keď milujete všetko čo vidíte, celý svet okolo seba, od mravca až po obrovské červené balvany a posledné vetvičky vysokých borovíc.

foto: Bugi

„Láska je skutočne ideálny výraz, rád ju spomínam ako paralelu, lenže ona to vlastne ani paralela nie je. Je to exaktne definovaná prítomnosť, ktorá vás uprostred toho skalného bludiska najlepšie vystihuje, vraví o tom, prečo ste prišli a bez omylov vystihuje smiech vo vašich očiach. Na horizonte vidieť Platóna ako odchádza do hanblivého sveta a na chrbte si nesie ťaživý amor platonicus. Bez zmyselnosti to nefunguje presne tak, ako sa bez vášne nebouldruje.“

Po návrate bolo ťažké nevykolajiť sa. Skúšame vyždímať z Medvedej skaly nové línie. Niečo sa podarí, ale chuť na akékoľvek iné lezenie ako albarracínske hľadáme veľmi obťažmo.

Krátky sumár jarných aktivít pošle Ondro. Pod Plaveckým hradom, na Rozbehoch, ba dokonca aj v okolí Rybníčka chalani nezaháľali.

Jún 2013

Hneď prvú júnovú sobotu utekáme oprášiť spomienky na Königshöhle, po čase vymágať previsnutý jaskynný vápenec, potvrdiť existenciu výkonnostného progresu a vdýchnuť ducha skaly.

foto: Aďka

Dva zaujímavé bouldrové víkendy v Zillertali a na Ostaši zosumarizoval Tomaso v článku Zillostaš.

Obohatiť obsah stránky sa podarilo aj Peťovi, ktorý podal správu o poslednom dianí na Pavúčej skale, malom vápencovom lokáli neďaleko Žiliny.

Môže sa stať všeličo. Napríklad aj kopec pichľavých drobností počas jednodňového výjazdu do rakúskeho Hartensteinu. Po ťažkej noci som bol rád, že si viem obuť lezečky, a tak boli výkony čisto na dievčatách.

foto: Oli

Prišlo leto a s ním aj festivalová kultúra. Po jednom obdobnom zoskupení remeselno-hudobných sympatizantov sa vraciame z Liptova cez Končitú. Veď to poznáte… „Prechádzať cez Zemianske Kostoľany a neodbočiť na Končitú je ôsmym hriechom smrteľným, čo dušu previnilú rýchlo dobehne.“ V sparnom dni hľadáme útočisko pod Krokodílom a ohýbame kĺby aj na jeho menších parťákoch.

Po Židovej strouhe a Rohanovskom vrchu, Tábore, Loučovicích a Vyššom Brode, sme sa v štvrtom pokračovaní seriálu o juhočeskom boulderingu presunuli na pastviny a do lesíkov česko-nemeckého pohraničia. Som rád, že sa nám aj tento rok podarilo nadviazať na rozbehnutý seriál z minulého roku. Vitajte v Českých Žleboch!

foto: Oli

Deň na to sa po ceste späť zastavujeme v ďalšom novom lokále. Panský les pri Humpolci priznáva lesného ducha vo všetkej kráse. Je tu pekne, ticho a pokoj, len tá žula zabolí, avšak menej ako umelé jazvy na nej.

foto: Aďka

„Môj dojem z boulderingu v Panskom lese je rozpačitý. Ak si to chcete užiť, je neodmysliteľné, aby ste sa nad genézu oblasti povzniesli. Vtedy sa dokážete z pohybov tešiť. To horšie si ma našlo medzi pokusmi. Lezieme niečo, čo druhí výrazne prispôsobili svojim predstavám. Nie sú na to náhodou bouldrovky? Mohlo tu byť o polovicu menej bouldrov a o polovicu viac projektov. Prečo nie?“

Júl 2013

Predĺžený júlový víkend konečne zaprial aj návšteve Boru a Ostašu. Miesta, ktoré sme minulý rok neúnavne bombardovali návštevami, toho roku nie a nie skôr navštíviť. Boli z toho skvelé tri dni na najlepšom českom pieskovci a jeden nezrelý report.

foto: Oli

Konečne som si našiel čas aj na skompletizovanie sprievodcu na Bratislavskú perlu. Čakali sme dlho, ale nakoniec žula naša zubatá bratislavská urodila ďalší zmapovaný lokál.

Záver júla sme strávili v kultúrno-bouldrovom znení. Parádny bouldering v Jasnej doplnil jazz v Mikuláši, do pamätí zapísal sa jeden z najlepších tohoročných víkendov. Skvelá partia, vynikajúce balvany, spomienka, za ktorou dodnes vykrúcam krk.

foto: Oli

„Hľadím si do predraných dlaní a vo víkendových spomienkach každého z prstov, v ich bôli, vidím, ako ma to dnes veľmi mrzí, že my tu tie skvosty predsa len máme, linky s potenciálom kráľovským, bouldre zo stien outdoorových predajní a kamene ako z ďalekej Európy. Sú tu, u nás doma, len sa o nich málo hovorí a ešte menej píše.“

August 2013

Horúco, sparno, roztápajúci sa ľudia. August do toho vhupol vo veľkom štýle a uvaril si nás na mäkko. V čase, keď sa ostatní rozhodovali, kde najbližší víkend ponoria nohy do vody, ocitli sme sa na Bore.

„Možno sme mohli byť kdekoľvek inde… Lenže vášeň nielenže neschováš, vášeň je aj šialene temperamentná. Existuje len jediný spôsob, ako ju skrotiť. Podsunúť jej to, čo ju rozpaľuje. A to sa nedá kdekoľvek.“

foto: Oli

O týždeň neskôr valíme do Štiavnice za kultúrou. Je teda celkom prirodzené, že sme sa nevyhli ani krátkej návšteve Pukanca.

V deň zahájenia tatranského boulderblastu, významnej to akcie pre bouldering slovenský, paradoxne odchádzame prežiť dva chutné dni na Ostaš. Stáva sa.

foto: Oli

Feďo nesklamal ani tento rok a napísal zábavný report z týždňového ťaženia v Magic Woode.

Nasledujúcu nedeľu sa celkom náhodou vraciame domov cez Končitú, a tak nám neostáva nič iné, len zabouldrovať. Naše kroky smerujeme za balvanmi zabudnutými.

foto: Aďka

September 2013

Začiatkom septembra nám v rukách končia chorvátske bouldre (!?). Rozhodnutie spríjemniť si dovolenku malým nahliadnutím do Paklenice s úplne netradičnými úmyslami, znamenalo zaujímavú skúsenosť s mierne úsmevným charakterom.

foto: Oli

Cestou z Chorvátska strávime pár hodín na slovinskom vápenci v silovej oblasti Vitovlje. V dovolenkovom móde veľa vody nenamútime. Napriek tomu rád spomínam na tento pekný sveta kus.

foto: Aďka

Ostaš je v kurze. Pekný sumár dovolenkových zážitkov spísal Adam.

FBF 2013 sa tento rok konalo v oklieštených podmienkach, napriek tomu sme akciu nevynechali.

Predpovede počasia boli na víkend viac než zlé. Z dvoch dní sme jeden strávili v Českom Krumlove a druhý na vlhkom Luči. Tradícia však naďalej prežíva, tí oddaní ostali.

„Tak sa majte životodarci, balvany šedé a zelené s bielymi veselými očami, lesy husté s kobercami ihličnatými a hríbmi orosenými, snáď o rok tradíciu opäť posilníme, nech prežíva ako pekné loučovické obrazy nad našimi hlavami, keď tu práve nie sme.„

Október 2013

Október odštartovala Hilda s dojmami z prvých bouldrových dobrodružstiev v Zillertali.

Končitá zahájila karneval jesenný, plný farieb, blaha a nadýchaných bouldrov. Najfarebnejší zážitok roku priamo z domácej kuchyne. Úžasné!

foto: Aďka

„Babie leto je darom jesene, rozlúčkovou oslavou leta. Vtedy treba obzvlášť citlivo miesta víkendové vyberať. Priblížiť sa k jadru, najbližšie k hostiteľovi, kde tlčie zdroj a bláznivé trikolóry požierajú pohodené topánky.“

Karpatské lesy vydali ďalšieho fešáka. To keď nad Limbachom sklonil hlavu lištový previštek. Dnes sa môžeme tešiť z ďalšieho sprievodcu na onen vďačný minilokál.

foto: Oli

Množiace sa otázky k stavu sprievodcu k bouldrom na Končitej som sa snažil zodpovedať v krátkom článku. Sľub, že si ho pod vianočným stromčekom nájdete, vďaka novým objavom nedodržím.

Významným momentom bola rekapitulácia a zhodnotenie aktuálneho stavu boulderingu na Slovensku. Aj vďaka nej (a vďaka vám) vyplávali na povrch ďalšie potenciálne miesta pre bouldering.

foto: Oli

„Od minula až po večnosť nekonečnú, ďakujem vám za všetky tipy, ktoré ste nám už dali, a dúfam, že nikdy neprestanete…“

November 2013

Na prelome mesiacov odchádzame za duševným odpočinkov do ďalšej z vysnených oblastí. Do Annotu.

„Vždy sa povrávalo, že existuje malý Fontáč, množstvo sektorov roztrúsených medzi hrkotajúcimi serpentínami len pár kilometrov nad malým ospalým mestečkom. Obliaky, placáky, fackáče a pupky, ako ich poznáte z najslávnejšieho pieskovcového lesa. Odcudzili sa od masívnych nájazdov bouldristov z celej Európy. Nájdete tam gaštanový pokoj, lístie za ušami a každý večer hrniec plný hríbovej polievky. Ževraj niekde za Alpami, ďaleko v živelnej provensálskej krajine.“

foto: Oli

To by jeden neveril, aký štedrý ku nám bude november ešte toho roku. Po nezištných dávkach provensálskeho slnka nelenil a nečakane štedro nás obdaril aj počas andezitového víkendu na domácej pôde. Len blázni mlčia o pekných zážitkoch.

foto: Oli

Rady našich prispievateľov opäť obohatil Maroš so svojim dvojdielnym seriálom o boulderingu za veľkou mlákou. Prostredníctvom pekných reportov sme mali možnosť nahliadnuť do údolia pod nekonečné steny Yosemitov a na najslávnejšie vajíčka priamo do Buttermilks.

Keď som pred týždňom pri kozube na Končitej vravel Svišťovi kvetnaté slová o bratislavských šutroch, že načo jazdiť niekam ďaleko, máme nad mestom nejedno miesto, kde nám žula predostiera nadregionálne ponuky, ešte som netušil, že skloňujem najbližšiu sobotu.

foto: Oli

December 2013

Nielen vďaka spomínanému článku sa na Slovensku trošku pohli ľady. Koncoročná nádielka balvanov z Podpoľania vyrazila dych aj tým najväčším skeptikom.

Priamo z horúceho španielskeho juhu nám prichádza motivačná pozvánka na parádny bouldering. Kto s tým ako naloží?

Predposledný tohoročný deň pripomínal jeden z tých pekných nedočkavých, ktoré dávajú zbohom zime a decentným krokom naznačujú jarný smer. Dnes bolo pekne asi všade. Pod krivolakými andezitovými vežami Končitej obzvlášť.

foto: Oli

Ďakujem všetkým, ktorí prispeli a podelili sa o svoje zážitky na balvanoch. Všetkým, ktorí poslali svoje tipy na potenciálne prežitie bouldrového uspokojenia, vám, ktorí si nenechávate informácie o bouldroch na Slovensku pre seba. A v neposlednom rade úplne všetkým, ktorí majú trpezlivosť a pochopenie, že nie všetko sa rodí ľahko a rýchlo. Kefujte, bouldrujte alebo len poznávajte miesta, kde ste šťastní, a ani sa nenazdáte, už vám bude za prekonanými perejami opäť hlavu vykrúcať.

Oli

Komentáre

  1. vidim ze nespite na vavrinoch pekne sa to cita len tak dalej oli
    peter

Pridaj komentár