O Rychlebských stezkách, raji to trailovom, ste už asi počuli. Vedeli ste ale aj o tom, že po novom vznikli v oblasti bouldrové okruhy rozdelené podľa farieb a náročnosti na štýl klasických okruhov v lesoch okolo Fontainebleau? Na presúvanie medzi jednotlivými balvanmi v rámci okruhu môžete využiť bicykel, vyriešenie aerodynamiky pri jazde s matracom už nechám na vás.
Okruhy sú postavené pre väčšinovú výkonnostnú skupinu bouldristov od úplne najľahších po ľahšie sedmičky. Autori okruhov sľubujú výber toho najlepšieho, čo balvanmi obsypané lesy dali. Pre účel maximálneho boulderingového vyžitia bola vytvorená aj praktická mapa, za ktorú patrí tvorcom veľká vďaka.
K boulderingu tu treba pristupovať so zreteľom na prevládajúci charakter bouldrov. Pri geormofologickom formovaní územia ľadovec hornine prísne kázal. Keďže ona asi dosť poslúchala, nechala sa ním hladiť a hladiť, až ostala riadne vyhladená.
Samozrejme, aj tu existujú výnimky, dokonca v podobe celej oblasti. Ak si teda netúžite vycibriť techniku na oblých hranách, platňách a mantloch, odporúčam skúsiť radšej Zelenú horu, kde už žula prechádza do chytovatej ruly.
2 dni sú na vstrebanie toľkého množstva možností, ktoré tu bicyklové trialy a bouldering ponúkajú, veľmi málo.
Po prvom prejazdenom dni sme plní pozitívnych zážitkov z hravých trialov vybehli obzrieť aspoň jednu lokálnu boulderingovú oblasť.
Zvolili sme jeden zo sektorov na Žulovom vrchu. Nanešťastie ten menší, ale vzhľadom na otlačený zadok zo soboty mi až tak nevadilo, že sa tu nebudem celý deň vrtieť v nízkych sit startoch.
Žulový vrch – Brankopy je súčasťou troch bouldrových okruhov. Balvanov je na kopci rozhádzaných celkom dosť, no len menšina z nich bude vyšších od vás. Jednotlivým líniám onen fakt v mojich očiach uberá na kráse, čo nemusí znamenať, že im kradne aj zo zábavnosti.
Nadšený zo sobotného bajkovania neviem s podobným nadšením doceniť kvality lokálneho boulderingu. Jedno je však isté, ako doplnok k jazdeniu po trailoch budú bouldre (nielen) na Žulovom vrchu skvelým doplnkom. Pobavia, vyškolia a obohatia.
Možno keby za nimi z Bratislavy neviedla taká dlhá cesta, pozerali by sme sa na všetko trošku menej prísnym okom. Z toho mi vyplýva jeden nový poznatok. Aj keď som s najväčšou pravdepodobnosťou nevidel tie najlepšie bouldre v širšom okolí trailov, po čerstvej skúsenosti naisto viem, že bez bicykla sa sem nevrátim (no dobre, ale aj s matracom).
Oli