bouldering pri Rohožníku

Tajomstvá Malých Karpát (vol. 1)

Ondro
Aneb skaly, skaly, kde že ste sa vzali? ..Už pred pár rokmi ku mne odkiaľsi priletela túžba objavovať nepoznané. Šutre a skaly sú v tomto smere úplný unikát, bo už je v dnešnom svete naozaj málo vecí, ktorých sa ešte ľudská ruka nedotkla. A nezlezené skaly sú drahokamy, často špinavé, skryté pod vrstvou machu a hliny, no keď ich človek vyčistí a začne liezť, zrazu sa premiestni do novej dimenzie, kde ešte nikto pred ním nebol.

Keďže som z Blavy, je to jasné – Malé Karpaty. Keby som to mal úvodom zhrnúť, čo sa možností na bouldrovanie týka, je to bieda. No iba z určitého pohľadu. Je hlúposť očakávať. Treba sa pozrieť pravde do očí a ako píše Oliver, vidieť skrytú krásu. V Karpatoch nie je žiadny krásne modelovaný a chytovatý pieskovec, ani desiatky šutrov pohromade, no niečo predsa.

Skúsim teraz priblížiť postupne, čo som za tie roky vykúmal. Niečo som objavil ja, niečo iní, takže kľudne komentujte a dopĺňajte. Jaj a ešte niečo, pohyb na niektorých skalách je samozrejme obmedzený zákonom, takže je na vašom uvážení, či ho budete hrubo (ne)porušovať, alebo iba jemne po špičkách ako mačka skákať po iluzorných obmedzeniach a nenechať sa chytiť :).

Širšie okolie BA

Vápencový boulder pod Devínom poznáte asi všetci, no ešte hore v kopci nad záhradkami je čosi, čo sa volá tuším „nultý div“ a je to taký zvláštny druh skaly, nazval by som to hlinovec, proste kolmá stienka asi 4m vysoká, vhodná na ponaťahovanie šliach. Úplným tajomstvom je potom pekný pieskovcový boulder priamo pod SandBergom asi 6A – samozrejme je to prísne zakázané – nikdy som neliezol a ani nebudem(ehm).

Hop cez kopce na račiansku stranu a máme tu pre zmenu žulu. Trvalo dlho, kým som na to prišiel a hlavným impulzom bol článok v inzine o tajomnom kameni kdesi v Rači – boulder Obelisk. Keď som našiel tento, vytrvalo som snoril po okolí, až les postupne odkryl časť svojho tajomstva – dnes klasické malé žulové bouldre nad Peknou cestou v Rači a jeden väčší nad Vajnormi. V tomto smere ešte je nádej, bo žulové šutríky sa sporadicky objavujú na juhovýchodných svahoch M.K. od Bratislavy po Pezinok.

Á ešte som si spomenul, žula je predsa aj nad Devínskou cestou, nemyslím teraz známy to previs tesne pri ceste, no v jednej z doliniek pred kameňolomom je asi zo desať malých hrubozrnných žulových šutríkov – všetko prísne SD riťotrhy. V najbližšom čase sa tam chystám a spravím pak snáď aj ňáky nákres.

Ďalej za Pezinkom, nad Modrou, je asi najväčšia koncentrácia kameňov v MK, no už z kremenca. Niekomu sa to môže páčiť a zopár línií hádam stojí za to, no mne osobne ten paradox medzi tým, ako to vyzerá na prvý pohľad a aké je to zblízka, lezie tak na nervy… Proste nemám tento typ skaly rád a nech sa tomu teda venujú radšej iní.

Karpaty od Kuchyne po Bukovú

Pravda je taká, že na väčšine kopcov MK vystupujú na povrch hlavne skaly vápencové. Tento druh skál je parádny na lezenie s lanom, no s bouldrami je to už horšie. Chytov je neraz priveľa, alebo málo, a línie málokedy vedú na vrchol balvanov, skôr končia v nejakom topovom chyte, alebo ich vidíme v podobe traverzov. Každopádne tu línie sú i keď často osamelé na jednotlivých masívoch alebo v mokrých jaskynkách, kde treba hlavne teraz v zime chodiť, bo mráz vysuší aj tu najvlhkejšiu dieru (PG 18). Chyty sú často parádne a ja osobne mám lezenie na vápne rád.

Začnem z juhu. Modranská skala nad Kuchyňou je úplne zabudnutá a už aj zarastená, kedysi sa tu ževraj konali dokonca bouldrové preteky. Bol som tento celkom dlhý masív vežičiek a stienok omrknúť a po menších, alebo skôr väčších, úpravách terénu a vegetácie by tu čo to vzniklo, len mám pocit, že zas tá ochrana zákonom tu problémom jest.

Sološnica. Vyšliapte si na Vápennú po starej červenej značke (ak si pretočíte hodinky o desať rokov dozadu ani tým neporušíte zákon) a zažijete krásny hrebeň s vápencovými vežami a stienkami, kde sa dá aj zablbnúť. No ak chcete bouldrovať poriadne, nelezte nikam hore na kopec, pokračujte po žltej značke z dediny ďalej dolinou po asfalte a až uvidíte vpravo tretíkrát zákaz vjazdu, odbočte doprava kolmo nad cestu a asi 300m v kopci uvidíte (ak nie sú listy) kopu skaliek (v starej tur. mape je to označené Hrubcová).

Čo sa lezenia týka, je to pravdepodobne nový objav, niečo treba ešte dočistiť, no je to ozajstný malý sektor a časom bude aj sprievodca. Vápno je tu kvalitné a bouldrov tu môže byť aj desaťkrát tri plus nejaké traverzy.

Práve som sa rozhodol, že ďalšie miesta spolu virtuálne navštívime až v ďalšom pokračovaní, veď článkov je málo a už ma aj tak od toľkého sedenia omíňa (čo je toto za slovo?). Tešte sa na šutríky v okolí Plaveckého Podhradia, Mikuláša, Zárub atď.

Ondro

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *