Top 10 bouldrov z roku 2018, ktoré môže vyliezť každý

Zostavovať rebríček nie je sranda, je to, naopak, vážna vec. Nejde o to, čo vybrať, v denníčku mám jahôdok dosť. Problémom sú spomienky. Zdá sa, že viac ako to „top“ si pamätám to „hard“. Ako sa hovorí, zážitok nemusí byť dobrý – stačí, že je silný. Ale to mám vážne písať o tom, ako som žmýkal stisky v nejakej jednokrokovke, alebo ako som sa furt šmýkal na sitke spod nejakého nástupu? Aj keď… v konečnom zúčtovaní majú pre mňa podobné ťažkosti rovnakú hodnotu ako päťhviezdičkové línie. Tu je môj mix z roku 2018. Nie je to nevyhnutne to najlepšie, je to však to, čo si budem pamätať.

Črep 6B, Makita, Slovensko

Je mi jedno, či som Slovák, Čech či Maďar, hrdosť na národ mi je cudzia. Napriek tomu som akosi pyšný, že aj na Slovensku máme parádne pieskovcové bouldre. Črep je taká dvojkrokovka s perfektným pohybom ľavou rukou na backhand do oblejšieho bočáku. Tisíckrát vás z neho vyhodí, až vás raz nevyhodí. Legenda hovorí, že je to ťažšie ako to 7A-čko v rovnakej línii. Bouldering je už raz taký.

Črep 6B
Črep 6B, Makita

Traja čerti 5A (možno 4), Píla, Slovensko

Traja čerti je moje obľúbené minuloročné FA-čko. Akože áno, chváliť sa firstascentom v klase 5A je asi smiešne, ale čert to ber, ja som hrdý „otec“. Veľmi príjemný traverz, žiadna výrazná madlovačka, dokonca treba aj trochu porozmýšľať. Inak, celý „čertovský“ kameň je podarený, či už 10 čertov 5B s dosť tvrdým nástupom alebo lištových 100 čertov 5C, kde by som kľudne dvihol klasu.

Podpásovka 6A, Limbach, Slovensko

Kameň Žulovačka sú také malé limbašské Loučovice. Celé je to také nejaké bruchaté a oblé a nestačí mať silu, treba čo-to aj vymyslieť. No a táto línia je podľa mňa najlepšia – nástup je síce z madla, ale potom je to už o lište a spoďáku. Viac si už nepamätám, ale nejako sa tam, tuším, prehadzovala noha a buchol som si koleno. Proste minisektor jak oči.

Podpásovka 6A, Limbach
Podpásovka 6A (lezie Dexo), Limbach

Tepna 6A, Posvätná skala, Slovensko

Nemám rád highbally. A keď hovorím highball, nemyslím highball, ale hocičo tak nad 5 metrov. Napríklad ako tento boulder, ktorý má kľúčový krok niekde v trištvrtke a teoreticky sa dá solídne padnúť. Na druhej strane, aspoň som zistil, že po malých lištách dokážem pár metrov aj zliezť. Alebo že mi po dvoch minútach boulderingu môže pol hodinu búšiť srdce. Ak sa teraz pýtate, prečo som sa do bouldra vôbec pustil, tak neviem. Asi preto, že tam bol, alebo preto, že ma donútili. Pravda je však taká, že je to neskutočná linka, krásna a príťažlivá. Snáď nebudete takí naivní, aby ste sa pýtali, prečo z nej nemám fotku. Kto vedel fotiť, vedel aj chytať!

Tepna 6A
Tepna 6A (Oli), Posvätná skala

Dlouhé vedení 5C, Loučovice, Česko

Ak niečo ilustruje rôznorodosť a krásu pohybov pri boulderingu, tak je to práve tento kúsok. Proste super mantel, akurát že v polke bouldra a v takmer kolmej stene.

Dlouhé vedení 5C
Dlouhé vedení 5C (Kubo), Loučovice

Primitív 6B, Chtelnica, Slovensko

S Chtelnicou mám komplikovaný vzťah. Teda presnejšie – mal som. Prvý raz som tam bol v totálnom teple, druhý raz bolo zase kopec snehu. No a ruku na srdce – keby bol zlepenec človek, nemal by to na Tindri práve ľahké. V novembri tam však bolo tak pekne, že som sa zaľúbil – na tretí pohľad, ale zaľúbil.

Primitív 6B
Primitív 6B, Chtelnica

V ten deň som vyliezol sedemáčkovú Putu aj chtelnické šesťcéčkové klasiky Kliešť a Chrumky (áno, to sa len chválim). Napriek tomu mi najviac učaroval Primitív, ktorý ma paradoxne asi aj viac vytrápil. Ako jediný nemá SD a končí len v madle, je teda divné, že mi dal zabrať práve ON. Môže za to asi kombinácia veľmi pekných krokov po takých polo lištách, polo oblinách a celková impozantnosť stienky. A keď tam už budete, určite si skúste aj varianty Soho 6A+ a Balada pro banditu 6C.

Kútil 6B, Bratislavská perla, Slovensko

Toto je presne ten boulder, ktorý liezť neodporúčam, ale akosi si ho budem pamätať. Bolo strašne teplo, do očí mi furt lietali nejaké muchy (či čo), a vždy keď som sa pod neho posadil, šmýkal som sa spod nástupu. Je to vlastne celé nepohodlné, nohy poriadne nedržia a chyty bolia viac, ako by museli. Ale bol tam, tak čo som mal robiť.

Veľká oktáva 6B+, Posvätná skala, Slovensko

Veľký previs na Posvätke ponúka línie, ktoré by obstáli aj v zahraničí. Iste, nie je to Magic Wood, ale mohol by byť. Dokonca aj ten kremenec sa tu tvári ako žula. Srdcom bouldra sú dva pohybovo veľmi vďačné „kríže“ – prvý do nie práve ideálnej lišty a druhý do madla. No a medzitým je jeden veľmi pekný prečah. V mantli si už len stačí vybrať ten správny bočák a nespadnúť. Ja som si napríklad raz vybral aj zle.

Veľká oktáva 6B+, Posvätná skala
Veľká oktáva 6B+, Posvätná skala

Strieška 5C, Píla, Slovensko

Človek by povedal, že som veľmi nenáročný. Pravda je, že toto rozhodne nie je skvost, dokonca to nie je ani priemerný boulder. V skutočnosti je hrozný. Ale bavil ma. A ešte ako! Osobne si myslím, že klasa je vyššie, ale to nie je dôležité. Strieška sú dva stisky a jeden krok do hrany. Všetko je úplne jasné, aj program je +/- len jeden, proste treba zabrať. Bavia ma takéto pohyby, kde to prvých pár milisekúnd ide a zrazu zase sedíte.

Strieška 5C, Píla
Strieška 5C, Píla

Harmonika 6C+, Posvätná skala, Slovensko

Tento hudobný nástroj, pri ktorom sú kovové jazýčky rozochvievané pohybom mechu, som začal skúšať len tak z dlhej chvíle. Dookola som padal z technického Hmatníka 6C o pol metra vedľa a potreboval som zmenu. Harmonika je jeden z tých bouldrov, kde keď na chvíľu zatvoríte oči a zasnívate sa, máte pocit, že leziete čosi oveľa ťažšie. Kľúčom je strašidelný morfo prečah do dobrej lišty, kde som si po ceste ešte na sekundu prichytil ostrý stisk. Byť o milimeter kratší alebo o banán slabší, nezahrám si.

Fero

Pridaj komentár