Vandale 7C, Rocher Cailleau (foto: Oli)

TOP 10 zahraničných bouldrov v roku 2017

Oli
Oblé hrany, mocné provy, kolmé platne či previsnuté dosky. Farebná vyvrenina, jemný pieskovec, nekompromisná žula, vyškerený zlepenec aj šmykľavý vápenec. Z každého rožka troška. A aj keď sa mi rebríček zo slovenských bouldrov za minulý rok robil jednoduchšie, pestrá zmes z niekoľkých zahraničných výjazdov nakoniec vytvorila vďačný spomienkový pokrm.

Vlastne ich bolo iba pár. Počtom výjazdov za bouldrami som v konfrontácii s rokom 2016 prudko prepadol. Neprišlo dokonca ani na také klasiky ako Bor, Ostaš a Sněžník. Na druhej strane ma potešila návšteva Magic Woodu2, na ktorú som túžobne myslel od svojej premiérovej skúsenosti z roku 2009. Zimné Kanáre nemôžu byť zlé, jarný Fontáč ani nehovorím, no a nespomenúť dobrodružnú Korziku a prvé sondičky vo Val Daone a na Sicílii by tiež nebolo namieste.

Našťastie, bouldering vie byť pre mňa zážitkom v každom stupni, a preto nie je ťažké ukázať na desať obdivuhodných kúskov aj v menej zaplnenom výklade. Môžem však básniť o kráse bouldra donekonečna, ale ak je boulder aj ťažký, zážitok sa po preleze nepochybne umocňuje.

10. Colotopia, Lumio, Korzika

Malý dovolenkový spot priamo na žulovej pláži je domovom intergalaktických balvanov divokých tvarov. Na jednom z nich vedie nádherná previsnutá línia po skrútenej žulovej tufe. Nikdy som ešte neliezol nič podobné. S mojimi krátkymi prstami bolo stískanie hrubého hada skutočnou výzvou. Obťažnosť bouldra som zo sprievodcu nevyčítal, ale môže sa pohybovať niekde okolo 7A. Ideálne je pobudnúť tu v podvečerných hodinách, keď začne slnko vyfarbovať balvany do sýto-oranžového odtieňa. Vtedy je nutné sa ponáhľať, aby ste si stihli pred odletom zo zemegule obsadiť miestenku v niektorej kozmickej lodi. Inak vám príliv odplaví spod nôh matrace.

Najkrajší korzický boulder, Lumio (foto: Aďa)
Najkrajší korzický boulder, Lumio (foto: Aďa)

9. La placa 7B, Arico Nuevo, Tenerife

Estetické orgie v jednom zo sopečných kaňonov na Tenerife. Na pohľad jemná platňa z vás dokáže spraviť drsné stvorenie. Obzvlášť pri intenzívnom slnečnom svite. Veľká vďaka za línie, ktoré stojí za to pokúšať bez ohľadu na podmienky. Kolmé 7B zväčša neveští žiadnu „dávačku“. K dokonalému precíteniu pestrosti boulderingu je dobré nevyhýbať sa bouldrom, ktoré vám možno na prvý nádych nevoňajú. Tenerife je však veľmi aromatické… A taký bol aj onen skamenený monument na námestí La placa. Platničky vyžadujú jemné lezenie. V nich často pochopíte, aké dokážu byť milimetre dlhé vzdialenosti, a že by ste nikdy neodhadli skutočnú váhu vašej nohy pri snahe premiestniť ju na vyšší stup.

La Placa 7B, Arico Nuevo (foto: Aďa)
La Placa 7B, Arico Nuevo (foto: Aďa)

8. Intermezzo 7C, Magic Wood (Švajčiarsko)

Švajčiarska medzihra, ktorú si (len tak mimochodom) chce preliezť snáď každý návštevník magického lesa. Na skale je to už značne poznať. Vyšmýkané chyty zamastené miliónmi pokusov, no ani to vás neodradí. Takému dokonalému kusu skaly prepáčite snáď všetko. Nakoniec, budú to opäť len ľudia, ktorí sa odtiaľ raz navzájom vyženú. Skala sa tu totiž svojej role zhostila najlepšie, ako sa len dalo. Nekompromisná previsnutá doska so sériou líšt sa pýta na fotku aj bez bouldristu. Žiadne finty, jasný program. Sila je na prvom mieste, a možno aj preto je boulder často hodnotený ako ľahší. Bez ohľadu na to je Intermezzo vo svojej jednoduchosti očarujúci boulder.

Intermezzo 7C (foto: Adam)
Intermezzo 7C (foto: Adam)

7. Éclipse 7B+, Fontainebleau (Francúzsko)

Niekto by možno povedal, že taká „kvakocina“ nízko nad zemou, ale ja som po bouldri poškuľoval už veľmi dlho. Niečo na tých dlhých hranách jednoducho je. Možno to, ako režú priestor v tretej dimenzii. Éclipse nie je jednotvárna hrana a poteší pestrou krokovou sekvenciou. A tá vytrvalosť… Výlezová šestka slušne oťažie, a vôbec nemusí byť náhoda, keď z vás ku koncu urobí bezradného chudáka. Na jar som prelomil svoj vytrvalostný blok, čo sa mi počas roka nejedenkrát vrátilo. Ako dobre.

Éclipse 7B+, Cuisinière (foto: Ďuri)
Éclipse 7B+, Cuisinière (foto: Ďuri)

6. Jack the Chipper 7B+/C, Magic Wood (Švajčiarsko)

Ďalšia z famóznych ikon magického lesa. Veľmi charakteristický boulder po naklonených lištách, ktorý sa rovnako ako Intermezzo objavuje na zozname povinných kúskov každého druhého bouldristu. Z nás dvoch sa objavil práve na mojom. Nie je ľahké vystihnúť boulder prázdny. Po niekoľkých neúspešných obhliadkach sa nám nakoniec podarilo rozložiť pod Jacka matrace a užívať si ticha, ktoré každých 20 minút narušil Dong Dongov pád na matrac v neďalekom 6C. Jacka som zastihol v jedinečnom čase, a aj keď som si myslel, že hlboké čierne diery v zemi nadobro rozdelili šťastný pár mojich lezečiek, rád spomínam na prelez s kulisou jedinečnosti a šťastným koncom (teda dvoma).

Jack the Chipper 7B+/C (foto: Fefe)
Jack the Chipper 7B+/C (foto: Fefe)

5. Tesla 7C, Merkenstein (Rakúsko)

Nikdy by som nepovedal, že zaradím do výberu aj boulder z Merkensteinu. Nuž, môj zážitok z tvrdohlavej konfrontácie so „sit startom“ kvalifikoval Teslu do najvyššej súťaže. V priebehu ladenia a následného prelezu som si boulder na vlastné prekvapenie akosi obľúbil. Chyty v bouldri seriózne bolia, no na druhej strane je skvelá práve potreba eliminácie bolesti dôslednosťou každého kroku.

Tesla 7C, Merkenstein
Tesla 7C, Merkenstein

4. Kalorienmonster 7C, Magic Wood (Švajčiarsko)

Iracionálnosť rozhodnutí často stojí za zrodom zaujímavých dôsledkov. Voľba pustiť sa do tejto oblej a dlhej hrany v mizernej podmienke nesľubuje nič jednoduchého, napriek tomu ma pokus mimoriadne lákal. Monštrum ma obalamutilo a rozohralo so mnou svoju hru. Zistil som, že za tepla a vlhka v oblinách rozhodne nemám navrch ani pri kompenzácii so založenou pätou. Tvrdohlavosť ma nakoniec popohnala až k úspechu, ale nejaký čas som sa musel vysporadúvať s otázkou, či to stálo za to. Štvrté miesto v rebríčku je mojou odpoveďou.

Kalorienmonster 7C (foto: Adam)
Kalorienmonster 7C (foto: Adam)

3. Vandale 7C, Fontainebleau (Francúzsko)

Tichý malý sektor a v ňom jeden parádny balvan. Poctivo zvolený kúsok v rámci predvýjazdových príprav ako hlavný cieľ môjho restday-u. Deformovaný videami som naň nabehol vo veľkom štýle, aby som rýchlo pochopil, že tadiaľ cesta nevedie. Opäť bolo nevyhnutné vyšliapať si v snehu možností vlastnú cestu. Silový boulder s dlhými krokmi, pätičkami a pravými fontáčskymi oblinami. Toto je Font.

Vandale 7C, Rocher Cailleau (foto: Oli)
Vandale 7C, Rocher Cailleau (foto: Oli)

2. Kilián 8A, Moravský kras (Česko)

Perfektný previsnutý profil z kvalitného vápenca. Moja prvá návšteva Moravského krasu a vykúpenie zo šialených júnových horúčav. Výborné vyrovnané lezenie s ťažkým začiatkom a príjemným občerstvením v podobe chladného vzduchu prúdiaceho z krasových dier. Ako vravievam, toto bola láska už z videa. Keď ma sem okolnosti konečne zaviali, skákal som nadšením hneď, ako som ho uvidel.

Kilián 8A, Stará Rasovna
Kilián 8A, Stará Rasovna

1. Super Supernova 8A, Magic Wood (Švajčiarsko)

Tie línie, kamoškovia, tie línie… je jasné, že prečo sa pod týmto balvanom stojí v zástupoch. Potulovali sme sa po okolí a vždy mi sem jedno oko zašlo, či sa niečo neuvoľnilo. A nič. Nakoniec som sa pridal k španielskej skupinke, že si hranu skúsim. Zakrátko som sa od nej nevedel odtrhnúť. Ostal som na nej prilepený, až kým som ju na druhý deň nepreliezol. Nadnesené predošlé vety by dozaista rozvlnili kútiky každému, kto to so mnou v ten deň skúšal. Samozrejme, že odtrhnúť som od nej nevedel iba moje srdce, a ono bolo aj to, čo na nej ostalo prilepené. Ruky nám totiž po niekoľkých krokoch vôbec v teple nedržali. Ako kľúčový sa preto ukázal včasný príchod pod balvan na druhé ráno. Super Supernova je variantom klasickej medvedice Supernova 7C, v ktorom k prelezu využívate iba oblú hranu. Hladká žula je veľmi náročná na lepšie podmienky, ale táto objektívna samozrejmosť nemôže byť prekážkou pre tvrdšie hlavy. Oku lahodiaca paráda a jednoznačne najkrajšia línia roku 2017.

Super Supernova 8A (foto: Fefe)
Super Supernova 8A (foto: Fefe)

Oli

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *