Rozliezka v Klausenalme nám dala celkom zabrať. (c) Aďo

Toto je ten bouldering

Aďo
Hovorí sa, „lepšie neskoro, ako nikdy“. Touto vetou by sa mohlo začínať dosť mojich a nepochybne aj iných článkov. Je to parádna výhovorka a obľúbená veta tých, čo nestíhajú z objektívnych aj subjektívnych príčin, naberú si toho veľa alebo neodhadnú, koľko toho musia spraviť. Týmto priznávam a ospravedlňujem sa.

V Zillertali sme boli pred viac ako mesiacom a rozpísaný článok a nezeditované fotky zapadali digitálnym prachom počas celého obdobia zápočtov a skúšok. S prvým dúškom slobody treba teda dokončiť začaté, a tak neskoro, ale predsa, prichádza náš report zo sviatkového pôsobenia na gýčovej alpskej žule.

Gýčové prostredie Zillertalu. (c) Aďo
Gýčové prostredie Zillertalu. (c) Aďo

Netradičný začiatok

Skalnú sezónu som toho roku odštartoval parádne – na lane v Leonidiu. Aj vďaka vízií tohto výjazdu som vo Vertigu strávil nejeden zimný večer a ku koncu sa zdalo, že forma na špagáte je pomerne dobrá, čo sa v Leonidiu snáď potvrdilo. Bolo by teda namieste zužitkovať ju aj po výjazde. To sa svojim spôsobom stalo, no trochu netradičným spôsobom – na bouldroch. Po návrate z Grécka nasledovala jedna návšteva Spitzu, za ňou druhá, tretia a štvrtá, dve návštevy Končitej a na dôvažok aj Držková. A keďže rozbehnutý vlak je neradno zastavovať, nechal som sa viezť až do Rakúska, kde sme sa spolu s Mojmírom „Cyrilom“ Kandríkom a Ďurom Ravasom vybrali na náš mierne buržujský a mierne low-cost výlet do Zillertalu.

Dve tretiny našej partie - Cyril a Ďuro. (c) Aďo
Dve tretiny našej partie – Cyril a Ďuro. (c) Aďo

Vďaka mojim potulkám kade-tade ešte nemám mnohé známe oblasti pochodené a Zillertal bol jednou z tých, ktoré boli na zozname už dlho. Chalani však už mali za sebou nejednu návštevu a logistika tak nebola nijako komplikovaná. Stačia dobré skúsenosti s hraním tetrisu pri nakladaní troch bouldermatiek a dvojsekundového Quechua stanu do auta, nákup desaťeurového Tesco grilu a o päť a pol hodiny už rozkladáme v campe Mayrhofen priamo v údolí Zillertal.

Deň 1: Sundergrund

Sundergrund je pravdepodobne najnavštevovanejším sektorom Zillertalu a nachádza sa v ňom aj snáď najznámejší boulder oblasti, Hotel California 7B+. Preto sme si ho vybrali ako prvú destináciu, aby mi chalani ukázali, o čom je bouldering v Zillertali. Aj o tom, že ráno nakúpite pivá a mäso, ktoré dáte chladiť do potoka pri parkovisko s nádejou, že nepríde veľká voda alebo smädný turista. O obrovských blokoch roztrúsených po zelenej alpskej lúke s výhľadmi na zasnežené končiare po oboch stranách a studeným alpským potokom pri nohách. O príjemnej žule s výborným trením. A o občasnom vylihovaní a slnení sa na matracoch.

Ďuro Ravas dobýjal Silberross 7C+/8A. (c) Aďo
Ďuro Ravas dobýjal Silberross 7C+/8A. (c) Aďo

Pomedzi „zaslúžené odpočinky“ sme stihli aj čo-to poliezť. Na rozliezku priam lákali dva varianty známej vybalansovanej dosky – Sweetheart 6A a Wackelpudding 6B, ešte jeden ľahší kúsok a rovno sme sa obuli do projektu dňa: Silberross 7C+/8A, ktorý mal Ďuro rozlezený už od minula. Spolu vymýšľame softvér, nakrokujeme. Pokrok si zaslúži odmenu, a tak sa chalani začnú hostiť na saláme, nátierkach a chlebe a všetci si užívame chvíľu relaxu. Moje taktické rozhodnutie mierne hladovať sa pravdepodobne vyplatilo, lebo hneď po pauze preliezam, chalani mierne ťažší a s mierne mastnejšími prstami bojujú ďalej. Po krátkom skúšaní sa Cyril rozhodne boulder zabaliť a pošetriť kožu, ale aspoň sucho Flashom prelezie vedľajšiu líniu Man in the Mirror 7B+, ktorú odsúdi na 7A+. Počas Ďurovej pauzy sa obúvam do spomínanej ikony Hotel California 7B+. Prichádzam s mierne väčšími očami, boulder berie viac síl a ide omnoho ťažšie, ako som si prestavoval, ale nič to, správny pionier vydrží a po doladení krokov vyliezam poriadne natečený na vrchol Hotela. Ďuro sa znovu obuje do Silberrossa, už sa zdá, že to musí padnúť, no z hôr sa z ničoho nič priženie búrka, a keď po chvíli čakania sledujeme vodu kvapkajúcu z kľúčového stisku v previse, je nám jasné, že na dnes sme doliezli.

Napriek tomu sa to kvôli dažďu nepodarilo. Aspoň optimizmus zostal. (c) Aďo
Napriek tomu sa to kvôli dažďu nepodarilo. Aspoň optimizmus zostal. (c) Aďo

Vrcholným bodom dňa sú steaky marinované spolu s pivom v zillertalskom potoku, upečené tak akurát na Tesco grile. Môžeme prezradiť, že ani jeden z nich nemal pod 300 gramov a určite mali aj regeneračné účinky, tak po fyzickej ako aj duševnej stránke.

Nutričné pohladenie na žalúdku aj na duši. (c) Aďo
Nutričné pohladenie na žalúdku aj na duši. (c) Aďo

Deň 2: Zillergrund Wald

Alpský bouldering má niečo do seba. Človek vojde do lesa, sleduje chodníček pomedzi hrubé vrstvy machu, popadané stromy a nekončené kamenné more. Neraz padne veta, že „na takomto kameni by u nás bolo už niekoľko bouldrov a tu sa o to ani neobtrú“. Nuž, môžu si to dovoliť, o dobré kamene v Zillergrund Walde, najväčšom sektore oblasti, ozaj nie je núdza. Našou prvou zastávkou je Agent Orange 7C a priľahlý Cockbit 7B+. Pôvodný plán bol vyskúšať Clockwork Orange 8A, predĺženie Agent Orange, no po reálnom zhodnotení situácie nám bohate stačí zavesiť sa aspoň do 7C varianty. Ešte predtým však skúšame Cockbit. Ďuro má teóriu, že bouldre obtiažností 7B a 7B+ sa veľmi neoplatí liezť, pretože sa v nich človek zničí a nakoniec zistí, že to vôbec nebolo také ťažké a rovnaké úsilie mohol vynaložiť aj v nejakom 8Ačku. Niečo na tom bude, lebo v Cockbite sme sa statočne vytrápili a bez madla, ktoré sa urvalo v previse, by už nemalo byť pochýb o obťažnosti. Po únavnom rozleze sa presúvame o boulder vedľa – Agent Orange 7C.

Cyril už boulder vyliezol minule a tak nám len radí s programom. Ďurovi sa darí krokovať, mne pomaličky, po kúskoch, s občasnom nadávkou takisto, a pri pauze sledujeme „maslového“ Rakúšana pri jeho pokusoch. Zvolil program dlhých, silových náčahov a vyzerá, že na každý krok vynakladá až neúmerné množstvo energie. Hodnotíme, že ak to dnes prelezie, bude to z posledného. O pár chvíľ nato si však musíme vstúpiť do svedomia a sklopiť uši, chalanisko je v krokoch betónový a s fučaním, ale predsa radostne vylieza na kameň. Obaja mu gratulujeme a berieme si ponaučenie: nesúď bouldristu podľa obalu.

„Maslový“ Rakušan, ktorý nám pekne predliezol Agent Orange 7C. (c) Aďo
„Maslový“ Rakušan, ktorý nám pekne predliezol Agent Orange 7C. (c) Aďo
Ďuro v Agent Orange 7C. (c) Aďo
Ďuro v Agent Orange 7C. (c) Aďo

Nakoniec spod balvanu odchádzame s jedným úspešným prelezom, Agenta sa mi podarilo trasľavo dobyť. Nasleduje blúdenie a hľadanie suchých línií, nakoniec sa usádzame pod dvoma. Jedovatý Pacman 7B+ je tým bouldrom, nad ktorým by lanový lezec len zakrútil hlavou – malý kameň so štartom skoro z ľahu z „príjemnej“ diery, pod hlavou kamene a za chrbtom strom. Cyril sa nenechal scenériou odradiť a ako jediný z nás Pacmana dobyl. Ja som po neúspešnom pokuse a úspešnom páde spočítal hviezdičky pred očami po náraze hlavou do kameňa a krivkajúc som s narazeným zadkom hlásil ústup. To je tak, keď sa človek učí padať mimo matracov od majstra Tomasa… Ďuro s odstupom sleduje naše pokusovanie s črievkom od Luntera v jednej a chlebom v druhej ruke.

Pacman 7B+, sen lanových lezcov, ktorý sa Cyrilovi podarilo dobyť, pre mňa bol mierne na hlavu. (c) Cyril
Pacman 7B+, sen lanových lezcov, ktorý sa Cyrilovi podarilo dobyť, pre mňa bol mierne na hlavu. (c) Cyril

Tretím a posledným cieľom dňa je Eckkonflikt 7C, takisto mierne prízemná, no krokovo veľmi pekná záležitosť, kde rozhýbané „hýždě“ sú kľúčom k úspechu. Nepatríme medzi najohybnejších, no napriek tomu sa mne aj Cyrilovi darí, a návrat do doliny je o to lepší. Všetci si teda zaslúžime večeru v podobe vifoniek, instantných cestovín Čili a cesnak (2 balenia) a Hubová zmeska (2 balenia) a domáceho Zillertal piva.

Deň 3: Klausenalm

Už podľa rannej únavy sme vedeli, že posledný deň výjazdu bude skôr dorážka ako „najlepšie na koniec“. Svaly bolia, koža je červená a aj počasie chvíľu straší dažďom. Našťastie je to len chvíľkový výkyv a po kúpe bábovky na raňajky sa môžeme smelo vydať do Klausenalmu. Prostredím veľmi podobný Sundergrundu, gýčová alpská lúčka s výhľadom na zasnežené kopce, jediným kazičom idylky je traktor rozprašujúci hnedú suspenziu, polievajúc náš pôvodný projekt. Miestny farmár má na svojom pozemku značné panovnícke právomoci a tak nielenže pohnojuje svoje lúky, ale postavil stajne priamo pod ikonami sektoru: Schmetterlingplatte 6B a The will to live 7C. Nuž, má na to právo…

Panovnícka právomoc miestneho farmára. My ako poddaní sme sa mohli len pozerať. (c) Cyril
Panovnícka právomoc miestneho farmára. My ako poddaní sme sa mohli len pozerať. (c) Cyril

Rozliezka vo Virtuosi 6C a Down by law 6C nás značne vyšťavila. Virtuosi bol relatívne leziteľný boulder, no Down by law sa nám všetkým zdalo hodne ťažké a Cyril po jedinom preleze metódou, za ktorou by sa ani v 8A nemusel hanbiť, zhodnotil, že preňho bol určite aspoň za 7A. Myslíme teda strategicky a pol hoďku strávime opaľovaním sa na slnku.

Rozliezka v Klausenalme nám dala celkom zabrať. (c) Aďo
Rozliezka v Klausenalme nám dala celkom zabrať. (c) Aďo

Po ceste k Ďurovmu projektu, Narzisst 8A+ sa ešte stavíme po The will to live 7C. Hnoj na zemi siaha tak akurát, aby sme naň nemuseli položiť matrace a vedeli ako-tak liezť. Ďuro nie je fanúšikom malých ostrých líšt a po pokuse rozhoduje šetriť si sily, mne sa na moje veľké prekvapenie podarí Flash, čím si zvyšujem v tomto štýle maximum. Cyril po pár pokusoch takisto prelieza, no rupnutie v chrbte naznačuje, že na tento výjazd bolo lezenia dosť. S Ďurom sa spoločne pustíme do Narzissta, krokujeme, ladíme, no na posledný deň je to väčšie sústo, ako dokážeme stráviť. Progres však bol a boulder určite počká aj do ďalšej návštevy.

Cyrilovi sa zadarilo vyliezť The Will to Live 7C, ja som si Flashom zvýšil maximum. (c) Aďo
Cyrilovi sa zadarilo vyliezť The Will to Live 7C, ja som si Flashom zvýšil maximum. (c) Aďo

Ešte chvíľu opaľovania a je čas zaveliť na ústup. Po ceste ešte navštívime miestnu pobočku kapitalistickej korporátnej spoločnosti, aby sme si dopriali fajnový burger na záver a po ďalších päť a pol hodinách sa úspešne vyloďujeme v Bratislave. Čo k tomu dodať, bolo krátko, bolo super. Trošku ma mrzí, že sa Ďurovi nedarilo podľa predstáv, no verím, že nabudúce to pôjde jedno za druhým. Výjazd sme si ale užili so všetkým, čo k tomu patrí – parádnou žulou, boľavými svalmi, pivom, steakami aj instantnými polievkami a hlavne neopakovateľnou alpskou atmosférou.

Aďo

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *