V skutočnosti možno v každom počasí nájsť učupený cieľ. Ostatné veci sú len otázkou komfortu a intenzity vášne. Presne pre obdobné prípady, pre víkendové predpovede s antismajlíkmi, som mal pripravenú pozvánku do previsov pri Bechyni.
Dokopy sa dala dobrá partia, onen základový kameň skvelej nálady bol položený. Už sa stačilo len nastaviť na horizontálne bouldre a počítať s tým, že keď peristaltika naštartuje motory, pravdepodobne pri tom cez deň zmoknete.
So sobotným odchodom z Bratislavy sme do knihy rekordov neprispeli novými záznamami. Aj napriek tomu, že gro účastníkov tvorili nedočkavci, nakoniec sa muselo čakať na Ďuriho s Lukym, ktorí sa z neznámych príčin nevedeli odtrhnúť od predajne Lidlu.
V zásade sa nebolo kam ponáhľať, veď štandardný bouldrista nevydrží v profiloch Židovky odrobiť dvanástku. Mohutný dážď sa spustil až tesne pri Bechyni, nemať v zálohe to ten lokál, vyskočím z auta za jazdy a dobrovoľne sa stratím v hlbinách kukuričných polí.
Ukázalo sa, že predpoveď bola v lokálnych úhrnoch príliš skromná. Niet krajšieho pocitu, ako pozorovať hustý dážď zo suchého neohrozeného miesta a pomedzi to sa oddávať šťavnatému boulderingu.
Začali sme pekne vzostupne. Pětečka 5C zabavila, niektorých aj potrápila, ba našiel by sa aj jedinec taký, ktorého nazlostila. V pokusoch na Patrikovu hranu 6B+ sa stáli fronty, zahanbiť sa nedali ani dievčatá a svoj úspech si pekne vystáli. Rudi úspešne vzkriesil vznik svojej povesti – utrhni, vyvaľ a zbav skaly všetkého, čo z nej vytŕča. Zakrátko bol automaticky posielaný vždy na koniec radu.
S chalošmi sme sa pustili do Czech sky 6C+. Pekný boulder s dynamickým krokom, čo by ohol aj železobetónovú priečku (teda okrem Bohuša), sme si pekne vyladili, teda okrem Bohuša. Opäť nám ukázal, že nohy vedia byť iba na obtiaž a s prílišnou kombinatorikou sa nezdržiaval.
Navnadení na polety vhupli s Adamom plnou vervou do Momentu 7A+. Obdivuhodné kyvadlo onedlho obaja udržali. Dievky už pomedzi ono dianie začali poškuľovať po nejakej príprave na Afriku. Pridali sa ku chalanom, ktorí už mali za sebou Tajemství iluze 7A, a začali na striedačku projektovať Ateliéry 7A a Černé ryby 7A+.
Keďže som už mal tieto bouldríky polezené, rozložil som matrace pod susedný skvostík 2015 7C. V šere prišlom žiaľ končím na bandaskách, rozsvietime svetlá a dorážame sa ako každému po vôli. Dievky v bouldri Pod Zima 6B+, Adam doklepne Ateliéry 7A, Bohuš si zazhybuje v NES 3 7B/B+, my ostatní skúsime aj s nohami.
Na nedeľu hlásili lepšie počasie, rozhodnutie opustiť tieto tmavé kúty sveta bolo vítané. Do pôvodne plánovaných Loučovíc sa nám už v pokročilej večernej hodine nechcelo presúvať, rozhodli sme sa pre neďaleký Tábor, ktorý v našich memoároch ostal zapísaný nielen príjemným materiálom, ale i gurmánskymi zážitkami. Vedeli sme, že jemná žula nás ani zajtra nesklame, s jedlom to bolo iba o viere v peknú spomienku a v dúfanie jej oživenia.
O dve hodiny už váľame brucha plné produktov nadštandardnej kuchyne z boka na bok, sprevádzaný spokojným odfukovaním z vedľajších stanov. Táborskí kuchári opäť nesklamali.
Ranné nedeľné mračná po druhej káve pomaly miznú. V pamäti mi ešte z minula ležala hŕstka sympatických bouldrov v sektore Pod Tankáčem. Základný tábor na dnes určený. Už len pospomínať, kde to vlastne bolo. S miernou odchýlkou kurzu sa počítalo, ale nikomu úsmev z tváre ani na chvíľu nevymizol.
Rýchlo som si v rámci rozliezania pripomenul pekné bouldre Kapitán Achab 7A, Vysátú mysl 6C+ a ku Kýblom mozgů 7A+ som pridal aj predĺženie za 7B+. Chlapci pekne atakovali Kýble, Luky s Ďurim vyliezli Vysátú mysl, kde im usilovne sekundovala Aďka. K úspešnej bodke jej chýbalo málo, chuť si poupravila Přisátou Myslou 6B+ a Madloňom 6B+. Jitka sa po Madloňovi Nudila v Brne za 6A. Z neznámych príčin na tento hájbol navnadila aj ostatok posádky.
Hodina pokročila a počet posádok sa zredukoval na jednu. Chcel som si skúsiť Lopaťáka 7C+, nižší boulder s obtiažnosťou v prvom kroku, ktorého sprievodca udáva ako najťažší vylezený kúsok v Tábore. Rozhodne to nie je žiadny skvost, dokonca by som povedal, že podobným bouldrom sa vyhýbam minimálne na metre, okolnosti voľajako zahrali v jeho prospech. Po hodine ladenia som prišiel na správny pohyb a so zaťatými zubami boulder podvolil.
Keďže Jitka svoj súboj s Navátým syslom 6A+ taktiež vyhrala, mohli sme sa znovu nechať spokojne rozmaznať kúzlami táborských kuchárov. Akoby tunajšia žula nebola dostatočne podlízavá. S každým božským sústom opekneli dojmy z víkendu o niečo viac.
A tak si tu sedíme, na námestí v Tábore, guľatí, objedení do poslednej žalúdočnej štrbinky a všade hľadáme tlačítko „replay“.
Oli