Pred štvrtou sme už ponárali ruky do pytlíkov za bielou spásou. Pristavovali sme sa pri pekných kameňoch, ktoré sme pokorili premiérovo, pri iných sme si spomenuli, že ich nelezieme prvýkrát a že vďaka ich kráse sa v hlavách nerodia žiadne otázniky.
Božské ticho súťažilo s prenikavými slnečnými závojmi o decibelového víťaza. Aďka sa do onoho koncertu z času na čas intenzívne započúvala a prebudil ju až môj pád na matrac, nepredvídateľný úškrn peristaltiky alebo hrmot mravcov transportujúcich suchý bukový list. Alebo keď zhasol deň a ozimilo sa.
Bouldre sú už iné. Akési vlhkejšie. Pohľad z matraca na obraz oblohy je iný, orámovaný farebnými korunami stromov a prejdený jemným hmlovým filtrom. Aj svetlo sa láme ináč. Lesný vzduch sedí na ramenách a akoby pribral na váhe.
Bor sa na jeseň mení. Pri vchode skartuje staré letné vstupenky, aby ich vymenil za čerstvé jesenné. Nie sú lacné. Platíme ôsmimi hodinami v aute, no aj tak sme jeho večnými dlžníkmi.
Oli
Komentáre