Vitajte v Maltatali!

Bájna oblasť, o ktorej som čítal už dávno pradávno. Typicky ľúbivé rakúske údolie medzi strmými kulisami dramatickej krajiny so žulovými stenami a rozprašujúcimi sa vodopádmi. Bouldre s rezonujúcimi názvami a magnetizujúcou klasou sem pritiahli už nejedno zvučné meno. Tak prečo sme v Maltatali doposiaľ neboli?

Odpoveď je jednoduchá. My sme pohodlní ľudia a bez sprievodcu nebudeme cestovať 4 a pol hodiny, no a ťahať tigra za fúzy na území plnom zákazov a rozporov s majiteľmi pozemkov sa nám tiež nikdy nežiadalo.

Zarte Erkenntnis 6B+, Maltatal (foto: Oli)
Zarte Erkenntnis 6B+, Maltatal (foto: Oli)

Zlom nastal minulý rok, keď vyšiel prvý ucelený sprievodca lezením v údolí. Našťastie v ňom dostal priestor aj bouldering. Verejnosti sa priblížili dve oblasti – Schleierwasserfall so známymi bouldrovými ikonami a oblasť menšia, s prevažne ľahšími bouldrami – Tal der Könige.

Marscha 6C, Maltatal (foto: Oli)
Marscha 6C, Maltatal (foto: Oli)

Kto je však zvedavý, dokáže sa poľahky dopátrať k ďalším bouldrovým možnostiam v údolí, ale dôvod ich absencie v sprievodcovi je asi opodstatnený. Keď budeme poslúchať, možno sa raz dočkáme čisto bouldrového sprievodcu Maltatalu.

Upper Crimp Traverse 6C, Maltatal (foto: Oli)
Upper Crimp Traverse 6C, Maltatal (foto: Oli)
Marscha 6C, Maltatal (foto: Oli)
Marscha 6C, Maltatal (foto: Oli)

Schleierwasserfall je domovom všetkých slávnych kúskov známych z videí s Klemom Loskotom. Tento inšpiratívny borec predbehol dobu a už pred 18. rokmi sa začal do kroniky údolia zapisovať nabrúseným perom takými zárezmi ako Wrestling with an Alligator 8B, Emotional Landscapes 8B+ (odporúčam pozrieť si slávne video z prvého prelezu – pred dvoma rokmi boulder zopakoval Nalle Hukkataival a priklonil sa ku klase 8C). Nallemu sa v roku 2014 podaril aj prvý prelez 13 ročného projektu, ktorým bol SD nástup do Klemovho bouldra Bügeleisen 8B+. Po náročnom preleze Nalle nakoniec navrhol 8C/+ s vyjadrením, že mu dal boulder zabrať oveľa viac ako talianska Gioia, či Livin’ Large v Rocklands.

Get up 7A, Maltatal (foto: Oli)
Get up 7A, Maltatal (foto: Oli)

Fotografie z menovaných bouldrov vám síce v článku neponúknem, ale priblížim vám aspoň atmosféru z prvej návštevy bežných smrteľníkov.

Get up 7A, Maltatal (foto: Oli)
Get up 7A, Maltatal (foto: Oli)

Sprievodcu Maltatalu som si, samozrejme, zakúpil hneď po prvej informácii o jeho vydaní. Ešte teplé stránky nemali v mojich rukách čas vychladnúť. Z času na čas som pozrel pred víkendom predpoveď na Maltu. Zakaždým, keď som sa potešil a hodil srdcu pamlsok v podobe slnečného počasia… , však vy už asi tušíte, že ostrov Malta nebol tou vytúženou víkendovou destináciou.

Mason und die Arminia 6B, Maltatal (foto: Oli)
Mason und die Arminia 6B, Maltatal (foto: Oli)

Stabilné septembrové počasie konečne zaprialo aj rakúskej Malte. Ideálny čas pre oddych od „obohraných“ pieskovcových oblastí. Kvalitná žula v dosahu víkendových možností je veľkým lákadlom.

Pyramide 7A, Maltatal (foto: Oli)
Pyramide 7A, Maltatal (foto: Oli)

Triasol som sa nedočkavosťou. Možno aj preto som už v sobotu ráno nič iné nevidel a zaslepený som si to valil dedinkou Malta. Tesne pred prečiarknutou tabuľou obce ma zastavil až pán policajt s otázkou, kam sa tak ponáhľam. Ťažko by som mu vysvetľoval, že za balvanmi, ktoré nemajú nohy a nikam neujdú, že vlastne nejde o život (vraj nejde o nič), že nech ma už nechá, lebo vo mne exploduje neovládateľná túžba po kameňoch, ktoré sa vlastne dajú poľahky obísť…

Pyramide 7A, Maltatal (foto: Oli)
Pyramide 7A, Maltatal (foto: Oli)

Po tom, čo sa začal zaoberať aj stavom pneumatík, som sa začal štípať do ruky. Zobudenie neprichádzalo, stále som ho tam videl kývajúc hlavou do strán, raz vľavo, raz vpravo. Pri pomyslení na očakávanú čiastku som márne hľadal slinu, ktorú by som preglgol. Nakoniec som vzhľadom na jeho komplexný prístup zostal príjemne prekvapený. Suma, za ktorú by ho jeho diaľniční kolegovia ihneď vysmiali, bola asi predsa len súca jeho výzoru, malej obci na konci sveta a mojej radosti, že sme konečne tu.

Mein Stein 7A+, Maltatal (foto: Aďa)
Mein Stein 7A+, Maltatal (foto: Aďa)

Na parkovisku by som čakal hocikoho, ale že sa tam pozdravím práve s Klemom Loskotom by ma ani nenapadlo. Pomyslel som si, že to je proste Maltatal so svojim najsilnejším extraktom, a hneď potom som si pleskol hlavu o otvorený kufor. Pomedzi hviezdičky som videl ako Klemovi trhá kútikmi, ale ustál to. Darmo, je to borec.

Mein Stein 7A+, Maltatal (foto: Aďa)
Mein Stein 7A+, Maltatal (foto: Aďa)

S nálepkou „sú tu prvýkrát“ sme sa rozložili hneď pri prvom balvane pod lesom. Príliš dlho sme pri ňom nepobudli, lebo slnko nás chcelo dochrumkava. V lese bolo o poznanie príjemnejšie.

Dem Volk das Gold 7A+, Maltatal (foto: Aďa)
Dem Volk das Gold 7A+, Maltatal (foto: Aďa)

Presúvali sme sa zo sektora do sektora podľa toho, kde na nás vykukla pekná omádžovaná línia. Takéto objavovanie mám veľmi rád, ale v zásade je veľmi nekomfortné. Sám na seba vytváram veľký tlak. Rozložiť sa pod bouldrom, rýchlo ho preliezť, zároveň si to užiť a posunúť sa rýchlo na ďalší, pretože zvedavosť usídlená na mojich ramenách je neodbytná. Syndróm prvých návštev, ktorý dokážem potláčať predovšetkým prelezenou kvantitou (s jemným odleskom kvality).

Mein Stein 7A+, Maltatal (foto: Oli)
Mein Stein 7A+, Maltatal (foto: Oli)

Bouldering je tu prevažne silový, občas nás ale prekvapila aj technickejšia záležitosť. Aj tu platí, nie je boulder ako boulder. Jednoduché 7A o niečo ďalej vystriedala stará klasika v rovnakom stupni, no s potrebou oveľa väčšieho úsilia k jej zdolaniu.

Leaning hole 6C, Maltatal (foto: Oli)
Leaning hole 6C, Maltatal (foto: Oli)

Na prvý pohľad vyzerajú kamene ako zarastené. V skutočnosti však máte vždy očistené presne to, čo k prelezu potrebujete. Samozrejme, nie je to prípad všetkých balvanov. Podľa množstva mádža a vyšmýkaných stupov viete jednoducho identifikovať klasiky (do ktorých asi nastúpite aj vy) a ikonické prasačinky, pre ktoré sem siláci jazdia zo všetkých kútov sveta.

Momentálne zívali prázdnotou, predsa len podmienka viac priala obliehaniu ľahších. Okolo tretej poobede zašlo slnko za kopec a údolie zahalil tieň. Citeľne sa ochladilo. V lese sa to začalo hemžiť. Výkriky úsilia naberali na intenzite. S Ďurim to aj tak nikdy nič nespravilo a pred ďalším šlofíkom si pokojne dofajčil cigaretku.

Ďuri (foto: Aďa)
Ďuri (foto: Aďa)

Pridanou hodnotou oblasti je jemná žula. Na druhej strane na ňu potrebujete lepšiu podmienku, ale prsty sme mali po dvoch dňoch vo veľmi dobrom stave. Hlavne Ďuri.

Zaklínačka motýľov (foto: Oli)
Zaklínačka motýľov (foto: Oli)

Bez ohľadu na tipel a ľahšiu peňaženku spravil na mňa Maltatal veľmi dobrý dojem. V rámci státia v zápche po ceste domov a skupinového bilancovania zdieľali onen dobrý dojem aj ostatní. Myslím, že v pondelok už aj Ďuri.

„Ťarcha“ prvých návštev sa rozplynula a je treba sa začať tešiť na návraty za dobrým boulderingom. Maltatal z víkendových cieľov tak skoro nevymažeme.

Oli

Pridaj komentár

Current ye@r *