S matracom na perlu Stredomoria

S matracom na perlu Stredomoria

Premýšľal som, ako naložiť s fľaškou korzického gaštanového piva, aby sa jej dostalo tej správnej príležitosti. Iste, pôvodný plán bol uchovať ju v chlade čo najdlhšie, resp. aspoň dovtedy, kým ma s prvými prízemnými mrazmi nechytí nostalgická nálada. Tá si však vôbec nedala načas a dva dni po návrate z Korziky fľašu otváram, aby som najväčšiu hodnotu onoho tekutého bohatstva rozlial do klávesnice a viet z nej prskajúcich.

Fontáč musí byť!

Fontáč musí byť!

Minulý rok som sa po návrate z Fontáča zamýšľal, prečo sa tam každoročne stále vraciam, keď je toľko iných a zaujímavých miest. Dnes už veľmi dobre viem, že sa budem s touto otázkou stretávať pravidelne. Prikrčené obočie a náznak nepochopenia..., až kým sa tam opäť nevrátim a nesadnem mu na lep. Fontáč je len jeden, vo svojej nekonečnosti je aj mojím večným údelom.

Fontáčsky príbeh, ktorý začal od konca

Fontáčsky príbeh, ktorý začal od konca

Stíchlo rádio. Dokonca ani Vanda nič nehovorí. Možno únava, možno preteky s myšlienkami, možno lov spomienok či vyfarbovanie predstáv. Prestávka medzi skladbami v playliste môže byť dlhá. Ako teraz. Každý z nás je so sebou. V upršanom svete necháva čas kĺzať na mokrej vozovke, až kým sa mu nerozostrí obraz otvárajúci bránu k zadnej strane viečok.