Slnečné rána vo Fontáči

Slnečné rána vo Fontáči

Sedím na rozžiarenej rannej terase a ukazovák mám vo fixe v ušku šálky s kávou z chrochtačky. Na Marošovom fúze sa ligoce ranný soplík, ktorý hynie pod teplým lúčom skôr, ako sa zalízne. Cítiť vôňu Kubových párkov prepletenú s pachom Hildiných výdychov. Ach, áno. Na rozsiahlej pláni sa pasú vypelichané kone. Dodávajú tomuto miestu špecifickú atmosféru a Hilde svoj recyklovaný produkt. Všetko je jedinečné. A pritom je každé ráno rovnaké. To sa nám vo Fontáči ešte nestalo.