Boulder.sk

Hovorí sa, „lepšie neskoro, ako nikdy“. Touto vetou by sa mohlo začínať dosť mojich a nepochybne aj iných článkov. Je to parádna výhovorka a obľúbená veta tých, čo nestíhajú z objektívnych aj subjektívnych príčin, naberú si toho veľa alebo neodhadnú, koľko toho musia spraviť. Týmto priznávam a ospravedlňujem sa.

Ťažké sit starty nemám rád, preto sa niekedy sám čudujem, koľko som im schopný občas obetovať. Keď ho však zrazu spravíte, radosť sa môže vyrovnať aj pôžitku z krásnych lezeckých krokov.

Kto by to bol povedal, že sa dá Merkenstein v rámci týždňa dobrovoľne navštíviť až trikrát? Sám som tomu neveril, keď som v nedeľu ráno opäť sedel za volantom a odbáčal z rakúskej diaľnice na Bad Vöslau. Nepretržitá cesta sebapoznania je plná prekvapení.

Nie je síce pôžitok ako pôžitok, no pokiaľ ste si už prešli dlhodobejším osobným progresom napríklad na zlepencových bouldroch, dokážete sa na vápencové bouldre tešiť a v podstate si ich aj užiť s určitou formou zážitku podobnou pôžitku.