O boulderingu nielen na Slovensku
Po dvoch týždňoch zábaviek na karpatských kamienkoch som bol síce už dosť aklimatizovaný, ale postupne som začal strácať perspektívu. Klasa toho, čo som za tie dva týždne liezol, bola na papieri približne rovnaká, pocitovo ale lietala. Potreboval som nejaké ukotvenie do reality. Ale aké?
Bouldering je síce klasifikovaný ako individuálny šport, ale má veľa sociálnych aspektov. Väčšina z nich však musela ísť do ústrania, alebo sa presunúť na sociálne siete: videokonferenčné tréningy, výzvy, motivačné videá… Keď som si písal ticklist, považoval som ho za svoju osobnú výzvu. Netušil som, že sa k nemu pridá ešte jeden hráč.
Rozhodnutie skompletizovať najťažšie vylezené karpatské bouldre bola na začiatku len splašená recesistická myšlienka. Ako to už ale s takýmito myšlienkami býva, predrala sa čoskoro z periférie mysle najprv do centra záujmu, a postupne do nekľudných snov až nočných môr.
Už len dva dni a vyrážam do Fontáču. Prvý týždeň s reprezentáciou, druhý už v rámci Climbingbusu v špeciálnom režime 7+8. Ticklist je spísaný, bohatý na ťažké bouldre, ktoré som si rozskúšal za posledné roky, alebo som sa na ne ešte nedostal. Forma je, nič ma nebolí, koža pripravená…