Cesta sebapoznania

Cesta sebapoznania

Opäť som sa pod neho posadil. To miesto som tam už mal určite vysedené, lebo som doň perfektne zapasoval. Krajina ma zaliala svojim napätím, čím vyvolala v mojej hlave šialený koncert metronómov, vychádzajúci z ozveny srdečnej aktivity. Tep začal prekračovať merateľné charakteristiky. Pod vplyvom horúcich trasľavých výdychov bola prítomná mikroklíma rýchlo neznesiteľná a okrem toho, že sa menila na tropickú, najťažším bol pre mňa postupný nedostatok vzduchu. Žalúdok podľahol motýlím radovánkam ale to som už obe ruky prikladal na nástupovú lištu.

Malá oblasť s veľkými restami

Malá oblasť s veľkými restami

Maminy nás učili, že keď raz do niečoho zahryznete, patrí sa to dojesť. Bez ohľadu na to, či vám to chutí. Bouldering by mal byť v tomto ústretovejší. Keď raz do niečoho naleziete, nič vám neprikazuje, aby ste to aj doliezli. Všetko ďalšie je plne ponechané voľbe, závislej od impulzov doliehajúcich k chuťovým bunkám vášho srdca. A tu je problém.. Vybrané bouldre v Königshöhle teda riadne šmakujú, no nie a nie ich dojesť. A tak si nás táto lokalitka pekne pomaly zotročuje.