Ôsmykrát

Ôsmykrát

Či už sa vrátite z hocijakej dovolenky - z hôr, od mora, alebo z veľkomesta, na Bor sa budete jednoducho vždy tešiť. Je to tam iné, špecificky rozprávkové. Svoju atmosféru si Bor stále úpenlivo stráži, aj keď dnes v lesoch stretnete oveľa viac ľudí, ako keď sme tam pred ôsmimi rokmi premiérovo zavítali.

Veční dlžníci

Veční dlžníci

Vyrážať v sobotu na obed z Bratislavy za víkendovým boulderingom na Bor sa nemusí postretnúť so všeobecným pochopením. My sme však nešli ozlomkrky naháňať čísla, nebolo pre nás prioritou nepretržite búšiť, čo nám sila, podmienka či baterky v čelovke dovolia, chceli sme ísť na Bor jednoducho vypnúť, poliezť v dresoch absolútnej pohody, či dať si šálku jesenného čaju lesom vylúhovaného.

O niečo viac pív ako bouldrov

O niečo viac pív ako bouldrov

Konečne sa nám podarilo vyraziť v piatok o niečo skôr. Čo z toho, keď sa cestári z celých Čiech rozhodli tráviť prázdniny medzi Svitavami a Náchodom. Tempo, s ktorým by sme skončili predposlední dokonca aj na stíhacích pretekoch suchozemských korytnačiek, podčiarkuje moje nadšenie z podrobného poznávania českého vidieku. Keď mi konečne piaty zaradený stupeň vyčaruje úsmev na tvári a vidina studeného plzenského bahienka na Ostaši sa stane reálnejšou, ozve sa mechúr niektorého z párty posádky a môj svet sa razom rúti do temných hlbín plaziacich sa áut a ukradnutých snov.

Návrat do pieskovcového raja

Návrat do pieskovcového raja

Už tradične rušíme víkendové povinnosti v túžbe oťapkať oblinky pieskovcov Východných Čiech. Tentokrát je to balkón, ktorý bude musieť dostať podlahu v iný, snáď upršanejší, víkend. Už nám to veru aj chýbalo. Po neuveriteľných vápencoch Kalymnosu sa musíme znovu aklimatizovať v malých výškach a problémoch pieskov vymytých časom.