Boulder.sk

Ani horúce teploty v predpovediach neodradili nás od plánovaného víkendu na Bore. Je to už dávno, keď objavili sme pridanú hodnotu týchto návštev. Naakumulovala sa existenciou lokálneho krásna. Cenné skúsenosti postupne pretavili sa do myšlienok na les, z ktorého sa ťažko odchádza dokonca aj vtedy, keď sa svet tvári, že by už mal byť jeho koniec.

Sčítanému jedincovi neujdú to tie podobnosti posledné. Zase Bor, opäť Ostaš, ba dokonca i domov sa šlo, čo by iného záveru nemohlo byť. Zasvätení poznajú parádu všetkú, dôvody, prečo sa radujeme z reprízy a vraciame na miesta rovnaké. Bor, Ostaš. Ostaš, Bor. Dali sme ich teraz aspoň v opačnom poradí, nech môže čitateľ nadobudnúť korektného pocitu, že nejde o rovnaký článok.

Zadarilo sa nám konečne utrieť od prachu aj severočeské pieskovce, ktoré na vitrínkach našich už od augusta minulého roku prachom zapadali. A hneď aj v obľúbenej dvojdňovej kombinácii - Ostaš, Bor. Aj keď sme sa tento víkend primárne chystali na Bor, celonočný dážď v sobotu ráno spôsobil, že sme volili istoty a vyrazili na ostašské balvany okolo paseky.

Vďačná spomienka na jeden z prvých výjazdov na Bor v roku 2008. Nech sa práši, Fintová hrana, lahôdka to šťavnatá.

Mohli sme byť kdekoľvek. Predýchavať letné sparno čvachtajúc sa niekde pri jazere, ukrývať sa v tieni pod stromom, a vybublávať pri tom slamkou zo dna koktejlového pohára posledné chladné kvapky. Robiť aktivity adekvátne tropickým horúčavám, mohli sme sa zahrabávať do piesku a namáčať si kotníky v prílivovej vlne. Ani na chvíľu sme nezaváhali, zbalili si plážové veci a vyrazili na 4-hodinovú cestu. Bouldrovať.