Na východe stolovej hory

Na východe stolovej hory

Tohtoročnú premiéru sme si na Sněžníku odškrtli v novootvorenom sektore East Side. Júnový Ocún Cup, ktorý bol otváracou akciou pravdepodobne poslednej oblasti na stolovej hore, sa nám navštíviť neporadilo, a tak sme netrpezlivo čakali na prvú príležitosť nahliadnuť do útrob onoho „neznáma“.

Návraty na Sněžník

Návraty na Sněžník

Od víkendu stihla jeseň za oknom asi aj zostarnúť, keď je taká šedivá. Prská, pľuje, cerí zuby a besní sa. Ona to tak máva. Čoskoro sa prehupne do svojej obľúbenej melanchólie, až nakoniec vyzreje do rozžiarenej nádhery. Jeseň je náladová a my sa jej stavom prispôsobujeme. Nič iné nám ani neostáva, a tak každoročne pobalení čakáme na vlny jej žiarivej radosti s neistotou v prstoch.

Víkend ukázal smerom na Sněžník

Víkend ukázal smerom na Sněžník

Sněžník sme si za poslednú dobu veľmi obľúbili. Znamená pre nás nielen výbornú alternatívu k Boru, ale s parádnym sprievodcom, ktorý vyšiel minulý rok, to má hneď inú príchuť. Nehovoriac o hriešne dobrých palacinkách v penzióne pod rozhľadňou a jedinečnou scenériou. Keď sa do onej konštelácie vtesná 9 bouldristov s dvoma krpcami, vznikne z toho príjemný víkend plný rozmanitých chutí a štebotov.

Mádžuj, lebo ďaleko nezájdeš

Mádžuj, lebo ďaleko nezájdeš

No čo si budeme klamať. Sněžník nie je z Bratislavy ani prstom na mape blízko, obzvlášť kostrbato sa táto vzdialenosť meria so zámerom vybrať sa tam len na víkend. Stále sa mi nepodarilo presne definovať miesto, kde sa láme chlieb, kde si človek konečne povie, že to nie, sem sa na víkend už naozaj neoplatí, veď do týchto končín už ani tým najmenším kameňom dohodiť nejde.