V Loučovicích stačí byť – vol. 2

V Loučovicích stačí byť – vol. 2

Pôvodne som naozaj netušil, že z toho bude seriál, no uplynuli iba štyri dni a som naspäť. Mojim prstom je z poslednej návštevy stále smiešno, červené úsmevy na nich prezrádzajú, že sa ešte nestihli skonsolidovať. Tentokrát to bude na drsnej žule náročnejšie o niečo viac, totiž aj teplo si povedalo o nový rekord. S ohľadom na spomenuté aspekty ma od zúfalstva naozaj delila len veľmi tenučká línia. Riskol som to.

V Loučovicích stačí byť

V Loučovicích stačí byť

Mágia niektorých miest dokáže odzbrojiť vašu myseľ. Stačí krátka vizualizácia a razom schopní ste potlačiť do úzadia všetky reálie - počnúc vysokými teplotami, drsnosťou skaly a končiac pri ich kombinácii. Niekedy sa vám však nežiada zbierať skalpy, stačí proste byť.

Prečo opäť na Šumave?

Prečo opäť na Šumave?

Bola by škoda opomenúť onen pekný výjazd na Šumavu, čo by môj tretí za posledný mesiac. Áno, pred týždňom sme v kvartete opustili zovretie pracovného týždňa a s mierne neistou víziou suchých bouldrov vyrazili do Loučovíc.

Niekedy grimasy bolesti reflektujú šťastie

Niekedy grimasy bolesti reflektujú šťastie

Náhly záblesk, strhnem sa, čo to? Otvorím oči a pomaly zaostrujem. Na strope okamžite hľadám odpovede na masu otázok, ktoré ma nepripraveného zavalili. Čo sa deje? Aký je deň? Koľko je hodín? Čo bude nasledovať? Zrazu si spomeniem, že som dnes už raz vypínal budík a že tomu zvoneniu som ešte včera prikladal veľkú váhu. Naťahujem chvejúcu ruku za mobilom. Strach z blížiacej sa konfrontácie s realitou je nepopísateľný. A je to tu! Životné poznania občas vedia nepotešiť. Už som mal dve hodiny cestovať na Šumavu.