Bouldering v Malých Karpatoch prežíva svoj novodobý „boom“. Treba priznať, že tento vzrast nespôsobil prirodzene zvýšený záujem o naše lokálne spoty, za jeho akceleráciou totiž stojí stávajúca korona kríza. V našich lesoch tak bouldrujú aj tí, ktorí by za bežných okolností bouldrovali za hranicami alebo vo vnútri.
Zostavovať rebríček nie je sranda, je to, naopak, vážna vec. Nejde o to, čo vybrať, v denníčku mám jahôdok dosť. Problémom sú spomienky. Zdá sa, že viac ako to „top“ si pamätám to „hard“. Ako sa hovorí, zážitok nemusí byť dobrý – stačí, že je silný. Ale to mám vážne písať o tom, ako som žmýkal stisky v nejakej jednokrokovke, alebo ako som sa furt šmýkal na sitke spod nejakého nástupu? Aj keď… v konečnom zúčtovaní majú pre mňa podobné ťažkosti rovnakú hodnotu ako päťhviezdičkové línie. Tu je môj mix z roku 2018. Nie je to nevyhnutne to najlepšie, je to však to, čo si budem pamätať.
Keď neprší, aspoň... Po Kolárke a Valchovni je Krkavec tretím mini lokálom, ktorý obohatil blízke okolie Limbachu. Kameň som objavil asi pred troma týždňami. Áno, je pomerne malý, nie je na ňom boulder ťažší ako 6A, ale aj tak sa mi odvtedy v hlave pravidelne pripomínal, pretože je pekný.
Druhý z limbašských mini bouldrových sektorov. Oblasť pozostáva z malého žulového súskalia v príjemnom prostredí údolia, ktorým veselo žblnkoce Kolársky potok.
Prísľub nestabilného počasia a Chtelnice zamorenej kliešťami ma nasmeroval na Kolárku. Na fotkách to vyzeralo veľmi sľubne, zoznam bouldrov vyzerá tiež lákavo.
