Dvaja tatkovia na Makite
Keď sa na niekoľkohodinový bouldrový výjazd vyberú dvaja tatkovia, jedno je isté. Bude sranda. Pretože slabým a unaveným zväčša pri prelezoch ťažkých bouldrov príliš nepraje, respektíve, pri prelezoch bouldrov tak všeobecne.
Keď sa na niekoľkohodinový bouldrový výjazd vyberú dvaja tatkovia, jedno je isté. Bude sranda. Pretože slabým a unaveným zväčša pri prelezoch ťažkých bouldrov príliš nepraje, respektíve, pri prelezoch bouldrov tak všeobecne.
Deficit kontaktu s pieskovcami sme začali v poslednom období postupne doháňať. Nanešťastie v tom najteplejšom období roka, ale radšej teraz ako nikdy. Síce to nie je vo Fontáči, no s veľkou radosťou u nás.
Čo si budeme nahovárať, ocitli sme sa v ťaživej fáze roka. S vysokými teplotami klesajú naše ambície, viac ako prelezy nás vyčerpávajú súboje s otravným hmyzom. Ešteže to dusno dokáže osviežiť aspoň radosť z pohybu v ľahších bouldroch.
Objavenie pieskovcov na Slovensku bolo svojho času skutočnou senzáciou. Uplynuli dva roky od prvej propagácie krásnych balvanov na „Makite“ (ako developeri túto oblasť nazvali). V júli 2016 nás Stano zobral do čerstvého sektoru Mladoňov, no a teraz nastal konečne čas aj na krátku návštevu mladšieho sektoru Zbrojnica.
Ako raz napísal môj nemenovaný kamarát Luigi: „Bouldering je ako bonboniéra!“ Neviem, ako mu to napadlo, možno keď sa snažil na bouldermatke zjazdiť snehom rozmočený kopec v Chtelnici, ale ja sladké rád.