Boulder.sk

Už tradične rušíme víkendové povinnosti v túžbe oťapkať oblinky pieskovcov Východných Čiech. Tentokrát je to balkón, ktorý bude musieť dostať podlahu v iný, snáď upršanejší, víkend. Už nám to veru aj chýbalo. Po neuveriteľných vápencoch Kalymnosu sa musíme znovu aklimatizovať v malých výškach a problémoch pieskov vymytých časom.

1. Rozhodnutie vyraziť štvrtok večer padlo na poslednú chvíľu. 22:30 odchádzame z Bratislavy za novým rýchlostným rekordom. O pol druhej ráno sa ešte s policajtmi hráme na fúkanú, ale 2:15 už v Machove rozkladáme pelíšek.

Sčítanému jedincovi neujdú to tie podobnosti posledné. Zase Bor, opäť Ostaš, ba dokonca i domov sa šlo, čo by iného záveru nemohlo byť. Zasvätení poznajú parádu všetkú, dôvody, prečo sa radujeme z reprízy a vraciame na miesta rovnaké. Bor, Ostaš. Ostaš, Bor. Dali sme ich teraz aspoň v opačnom poradí, nech môže čitateľ nadobudnúť korektného pocitu, že nejde o rovnaký článok.

Zadarilo sa nám konečne utrieť od prachu aj severočeské pieskovce, ktoré na vitrínkach našich už od augusta minulého roku prachom zapadali. A hneď aj v obľúbenej dvojdňovej kombinácii - Ostaš, Bor. Aj keď sme sa tento víkend primárne chystali na Bor, celonočný dážď v sobotu ráno spôsobil, že sme volili istoty a vyrazili na ostašské balvany okolo paseky.

Po skomplikovanom plánovaní dovolenky nám ostala už len možnosť starého auta a predĺženého víkendu. Tých tristo kilometrov do Ostašu zvládne. Pre Jitku návšteva to niekoľká, pre mňa premiéra.