Pieskovcové tajomstvá na ostrove lanolezcov

Pieskovcové tajomstvá na ostrove lanolezcov

Nedozvedel som sa o ňom skoro nič, len som dúfal, že tam niekde je a že stojí za to. Nejaké indície sa ku mne predsa len dostali, veď nie nadarmo som sledoval detektívne seriály. Odrobinky polotajomných informácií dostatočne rozžeravili moje senzory na to, aby som sa rozochvel nedočkavosťou, aj keď sme mali namierené do krajiny lanolezcov. Ale vraj pieskovec. A to píšem o Sicílii. O boulderingu na Sicílii.

Fontáč musí byť!

Fontáč musí byť!

Minulý rok som sa po návrate z Fontáča zamýšľal, prečo sa tam každoročne stále vraciam, keď je toľko iných a zaujímavých miest. Dnes už veľmi dobre viem, že sa budem s touto otázkou stretávať pravidelne. Prikrčené obočie a náznak nepochopenia..., až kým sa tam opäť nevrátim a nesadnem mu na lep. Fontáč je len jeden, vo svojej nekonečnosti je aj mojím večným údelom.

Bouldre, čo sa nemíňajú

Bouldre, čo sa nemíňajú

Človek by sa po nej natiahol hneď a zaraz. Po peknej sobote na pieskovcoch, pokojne aj na otočku, na pár hodín, lapil by ju človek najradšej za pačesy - tú kypiacu príležitosť vyvenčiť sa na pekných balvanoch, kým október svieti naslnečno.