Fontáč musí byť!

Fontáč musí byť!

Minulý rok som sa po návrate z Fontáča zamýšľal, prečo sa tam každoročne stále vraciam, keď je toľko iných a zaujímavých miest. Dnes už veľmi dobre viem, že sa budem s touto otázkou stretávať pravidelne. Prikrčené obočie a náznak nepochopenia..., až kým sa tam opäť nevrátim a nesadnem mu na lep. Fontáč je len jeden, vo svojej nekonečnosti je aj mojím večným údelom.

Bouldre, čo sa nemíňajú

Bouldre, čo sa nemíňajú

Človek by sa po nej natiahol hneď a zaraz. Po peknej sobote na pieskovcoch, pokojne aj na otočku, na pár hodín, lapil by ju človek najradšej za pačesy - tú kypiacu príležitosť vyvenčiť sa na pekných balvanoch, kým október svieti naslnečno.

Ôsmykrát

Ôsmykrát

Či už sa vrátite z hocijakej dovolenky - z hôr, od mora, alebo z veľkomesta, na Bor sa budete jednoducho vždy tešiť. Je to tam iné, špecificky rozprávkové. Svoju atmosféru si Bor stále úpenlivo stráži, aj keď dnes v lesoch stretnete oveľa viac ľudí, ako keď sme tam pred ôsmimi rokmi premiérovo zavítali.

Na východe stolovej hory

Na východe stolovej hory

Tohtoročnú premiéru sme si na Sněžníku odškrtli v novootvorenom sektore East Side. Júnový Ocún Cup, ktorý bol otváracou akciou pravdepodobne poslednej oblasti na stolovej hore, sa nám navštíviť neporadilo, a tak sme netrpezlivo čakali na prvú príležitosť nahliadnuť do útrob onoho „neznáma“.