Na východe stolovej hory

Na východe stolovej hory

Tohtoročnú premiéru sme si na Sněžníku odškrtli v novootvorenom sektore East Side. Júnový Ocún Cup, ktorý bol otváracou akciou pravdepodobne poslednej oblasti na stolovej hore, sa nám navštíviť neporadilo, a tak sme netrpezlivo čakali na prvú príležitosť nahliadnuť do útrob onoho „neznáma“.

Uvarený tím na Velej

Uvarený tím na Velej

Čo by to bolo za jednodňový záťah na Velú, ak by nebolo aspoň 30 stupňov? Pretože keby sa vzduch nedal krájať, nepohol sa ani jeden lístok na strome, oči neštípali z kvapiek potu a prsty by nekrvácali už po prvej hodine, čo by to len bolo za netradične príjemný bouldering? Veru, bolo by to obzvlášť divné, a preto sme ani chvíľku nezaváhali a vybrali sa v sobotu na Velú.

Utrpenie 30-stupňových oblín

Utrpenie 30-stupňových oblín

Každoročný týždenný ozdravný pobyt v časti Slovenska, kde sa pivo používa ako ústna voda a plastové poldecáky sa volajú jogurtíky, sa blíži. Naivne hľadám nových sprievodcov / oblasti / cesty, ale východniari sú na tieto informácie pomerne skúpi. Pátravé oko sa teda presúva na juhovýchod Poľska.

Slovenská pieskovcová oblasť prestáva byť iba snom

Slovenská pieskovcová oblasť prestáva byť iba snom

Behajúc s vypleštenými buľvami som nechápavo ohmatával krásne štruktúry masívnych blokov, hľadal som odpovede, že prečo až teraz. Kde sme zraky kŕmili doposiaľ, že sme o tom nevedeli? Dvakrát som sa dokonca vrátil do tej istej oblasti, do kráľovstva pieskovcových skvostov rozložených v monokultúrnych lesoch na Záhorí. Nádhera.