Boulder.sk

Kým po minulé roky si človek pri čítaní zápiskov pocestoval po celom svete, v 2020 sme cestu nikdy nemerali ďaleko. Boulderingu sa to však našťastie nijako nedotklo. Ostal rovnako pestrý, to len my sme sa naučili krásu pohybov hľadať o čosi bližšie. Napriek všetkému sa slovom roka nestala korona, ale Tatry. Kým doteraz žili najmä v horolezeckých spomienkach našich (starých) otcov, už teraz je jasné, že sa raz budú rozprávať legendy o bouldrových dolinách. Aj preto máme takú radosť zo silnej generácie „násťročných“, ktorú čoraz častejšie vídavame s matracmi na chrbtoch. Ostaňte zdraví, nech sa zase šťastní a zaprášení stretávame tam, kde to tak milujeme.

Je pol jednej v noci, sedím v aute a čakám, či mi Saška odpíše. Prsty ma pália z prebouldrovaného poobedia na Psích skalách, bicáky bolia z previsnutých línií. Hlavou mi ale idú úplne iné myšlienky, než na lezenie.

Po dvoch týždňoch zábaviek na karpatských kamienkoch som bol síce už dosť aklimatizovaný, ale postupne som začal strácať perspektívu. Klasa toho, čo som za tie dva týždne liezol, bola na papieri približne rovnaká, pocitovo ale lietala. Potreboval som nejaké ukotvenie do reality. Ale aké?

Bouldering je síce klasifikovaný ako individuálny šport, ale má veľa sociálnych aspektov. Väčšina z nich však musela ísť do ústrania, alebo sa presunúť na sociálne siete:  videokonferenčné tréningy, výzvy, motivačné videá… Keď som si písal ticklist, považoval som ho za svoju osobnú výzvu. Netušil som, že sa k nemu pridá ešte jeden hráč.