wachau

Bouldering vo Wachau, ako ho nepoznáte

Oli
Pátral som vtedy po informáciách bouldrových, čoby zasadených do údolia Wachau, keď som náhodou natrafil na zaujímavé fotografie balvanisté. Zo Švajcu, prvotná myšlienka mnou preblesla, až kým mi do oka nepadol aj popis hlásajúci Wachau. Len 170 km takéto skvostné balvany, a my o nich nič nevieme? Ako to, že v dnešnej internetovej dobe sme tam ešte po žiadnej vlne nedosurfovali? V tom musí byť nejaký háčik.

Kolektívnym pričinením sa nám podarilo oblasť lokalizovať. Správnosť našej domnienky som si potvrdil aj niekoľkými videami na youtube. Ostávalo stanoviť ten správny deň a vyraziť za novými poznaniami. Minulý rok sa nám to ešte nepodarilo, ale predošlá sobota už zdupkať nezvládla.

foto: Oli

Keď sa nejaká oblasť priamočiaro nepropaguje, väčšinou to má svoje opodstatnenie. Vynímajúc absurdné dôvody typu: nikomu o tom nepoviem, pokiaľ všetko nevyleziem…, existuje mnoho ďalších, ktoré plodia vrások oveľa viac. Napríklad tabuľa s nápisom „Eintrag Verboten!“. A to je vlastne začiatok nášho príbehu. Alebo jeho koniec?

foto: Oli

Predstavte si situáciu, že po 2 hodinách v aute stojíte pred tabuľou s obdobným hlásením a za ňou už vaše zraky poberajú hromadu šutrov navádzajúcich k hriechu. A aby toho nebolo dosť, dáte sa do reči s domácimi bouldristami, ktorí vám objasnia „spoločenské“ pomery a bez okolkov tiahnu na bouldre.

foto: Oli

Áno, áno… šli sme do toho tiež, ale vy, čítajúc článok z pohodlia každodenného, ste isto radi, že ste s našim zážitkom čitateľsky konfrontovaný. Lebo keby sa nestal, nebolo by čo čítať. A keď nie je čo čítať, svet sa uzatvára do podivného vákua šepotov a krátkozrakých mrmlaní.

Takáto koncentrácia balvanov, poukladaných krížom krážom, nerodí sa zväčša prirodzene. Nachádzame sa v bývalom lome. Industriálny nádych dodávajú miestu aj vyprahnuté budovy, ktoré kedysi udávali pracovný rytmus. Dnes zívajú prázdnotou.

foto: Oli

Skoro ako Hámre, len o 200 x väčšia koncentrácia balvanov. Divoké dopady pod šutrami strieda menšina idylických na plošinách lomu.

foto: Oli

Hopsáme medzi kameňmi a objavujeme boulder za bouldrom. Málokedy línia na línii. Ale to nevadí, pretože hneď za ďalšou hranou nachádza sa nová, mega previsnutá, doska s omádžovanými chytmi.

foto: Oli

S výškou sa nám dostáva pekného výhľadu na Dunaj. Napriek pôvodu miesta, oceňujeme jeho ducha a rakúski chlapci odhaľujú nám rôzne čísla bouldrov napravo i naľavo.

Padala mi sánka častejšie, ako som čakal. Zručný rečník by ma isto dokázal presvedčiť, že sa nachádzam vo Švajci. Realita je ešte krajšia. Nazvime ju 170 km.

foto: Oli

Púšťame sa do toho. Gňavíme krásne lištičky v profiloch idealizovaných. V južnom svahu bez stromov to však pečie a trenie na tunajšom matroši nie je ideálne. Super oblasť na zimu.

foto: Oli

Najlepšie si zaleziete, ak ste udomácnení aspoň v stupni 7A. Charakter bouldrov vyžaduje silné prsty a mocnú pažu. Dievky si ojedinele dokázali nájsť svoje šestky a sympaticky nás výkonnostne prekvapili.

foto: Oli

Parádny bouldering po chytoch z encyklopédie bouldrového idealizmu sťažuje myšlienka na uvítaciu tabuľu. Aj keď všetko nasvedčuje, že sa tu pravidelne bouldruje, leziete s prilbou plnou obáv a úderov aktívneho svedomia.

foto: Oli

Je na vás, ako sa k tomu postavíte. Poviem vám len, že vo Wachau existuje menšia oblasť s veľkou koncentráciou kvalitných bouldrov na dobrom matroši, že my sme tam bouldrovali a rovnako tak pozorovali, ako prepracovane odtiaľ rakúski chaloši odchádzajú. Jeden pristaví auto a druhý svižným tempom zbehne, nahodí do auta matrace, zadymia pneumatikami a už ich niet.

foto: Aďka

foto: Maroš

Bezpečnosť, byrokracia, možno iné dôvody. Ten zákaz tam svieti. Aj podľa slov domácich, nemožno vylúčiť, že budete po nerešpektovaní zákazu nútení splácať dôsledky. Zvažujte!

Ale jedno vám prezradím…

foto: Maroš

… kurník šopa, asi sa tam ešte vrátim.

Psst.

Oli

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *