Vyšší Brod

FBF 2012 – bouldering v Južných Čechách (3.časť)

Oli
Keď sa september zlomí v páse, radosť osedlá blesk a okamžite trafí môj hromozvod. Teším sa na príchod vrelej šumavskej tradície, ktorá vždy veľa spomienok nechá vykypieť. Skvelé, že ju ďalší rok zdobí a dnešné časy neľahké že prežíva. Stretnutie skromných bouldristov v štedrých lesoch je vždy cennou skúsenosťou. Presne ako loučovický bouldering.

Film Boulder Fest alebo názov, pod ktorým je akcia verejne známa. Resp. predchádzajúce roky tak vždy vystupovala. Náš posledný víkend bol trošku iný. Bol ako FBF a je naozaj veľa možností, ktoré možno za iniciálky skryť. Snáď najlepšie to vystihol Švarcík, keď v článku pozýval na „Fajnovej Bouldrovej Flám“.

foto: Oli

foto: Oli

Ochudobnením o prezentáciu bouldrových filmov a fotiek sa síce výrazne potlačil kultúrny charakter akcie, no strata bola čiastočne dobehnuteľná pri večernom posedení pri pivku.

foto: Oli

Zmena zasiahla i vedenie kempu. Už nieto starostlivej Mamakami, ktorá na osadenstvo vždy rada policajtov zavolala. Jej dobrosrdečnosť sa aj napriek povrchnej nespokojnosti v tvári vždy prejavila v rozmaznávajúcej ponuke čerstvého ranného pečiva. O tom sme mohli teraz len snívať a rannou kávou potešiť konkurenciu. Najväčšia pozitívna zmena prebehla asi pod pultom. Ostrieľané sudy Eggenberga konečne nahradilo Plzeňské zlato.

foto: Oli

foto: Oli

Oklieštená bola tento rok aj naša posádka. Od sólo cesty ma zachránila iba Jitka s Jožkom. Okolnosti niekedy veľa koliek pozhadzujú.

foto: Oli

Piatkový príchod bol tichý. Z auta po otvorení dverí po vzore rokov minulých žiadna fľaška nevypadla. Absentujúci projektor sa postaral o absolútny pokoj v kempe a nebolo s kým socializovať. FBF tu okrem predstáv dnes nenechalo žiadne stopy. Líhame pod jasné nebo zabalení v nočnom chlade.

foto: Oli

foto: Oli

Loučovice – sektor Pod Priehradou

Dopoludňajšie sobotné ráno už komorný dupot skupinky účastníkov FBF 2012 roztriasol atómy zelených kobercov šumavskej žulovej obývačky. Upratovacia čata zhodila z kamenných dizajnérskych skvostov prebytočnú zeleň a následnou aktivitou vymaľovala tmavé telá do bieleho odlesku. Ujal sa nás tunajší guru Švarcík, aby svoju starostlivosť doložil dvojdňovým sprievodným programom po relatívne nových loučovických sektoroch.

foto: Oli

foto: Oli

Charakter bouldrov v sektore Pod priehradou je bezpochýb veľmi podobný Luču. Zbehlý šumavan si pod tým predstaví oblé hrany, položené platne, či chyty a stupy ako objekt večného hľadania. Nie je tomu úplne tak. Presná podobnosť je vyvrátená práve skvostami, ktoré sú tvarovo aj chytovo niekde inde.

foto: Oli

Triple 7B, Poskok 6B+, Čerstvě zvadlé 6C, Dej fant 6C+ sú krásky na zaplakanie. Až prehnane nádherný je balvan s bouldrom 8V za 6C, ktorý jednoznačne patrí na obálku (zatiaľ) neexistujúceho knižného sprievodcu Loučovíc. Pohybové zavďačenie vie podarovať i boulder 9V 7B+ (snáď cca 7A).

foto: Oli

Bouldre sú nepravidelne rozhodené na svahoch a tiahlom hrebeni. Často vás čaká i menšia pochôdzka. Koncentrácia balvanov známa z Luču je Pod priehradou značne redšia.

Za šera blížiacej sa jesene nám Peťo ešte ukazuje projektový potenciál sektoru. Nádherná platňa hneď nad hlavnou cestou by vyťažila pot aj z čela levitujúcich bouldristov. Ale asi bola na jej chyty iba priveľká tma.

Aktuálna prohibícia v českých pohostinstvách možno udržala seriózny charakter večera. Neroztancoval sa nikto, organizátori však sľubujú, že budúci rok sa zmení lokál. Akcia sa z kempu pri Lipne presunie priamo do niektorej z hlučných Loučovických krčiem, kde obratné dídžejské prsty nie sú raritou.

foto: Oli

Vyšší Brod

Neisté sobotňajšie počasie sa pri nedeľnom azúre zdalo byť len neuveriteľnou minulosťou. Švarcík sa opäť chopil ukazovátka a vzal svoju skupinku na exkurziu za bouldrami do Vyššího Brodu.

Oblasť prírodne nadväzujúca na Loučovické sektory, možno ju považovať aj za jeden z nich. Kamene sú rozváľané na kopci ležiacom nad mestečkom Vyšší Brod, vzdialeným iba 6 km od Loučovíc. Najviac bouldrov sa drží vrcholu a jeho zvažujúcich svahov.

foto: Oli

Zoznamovaním s peknými rozliezacími problémami na otvorenom vrchole nám Peťo predstavuje genézu oblasti. Najkrajšou je pre mňa pri boulderingu nekonečná rozmanitosť bouldrov, ich jedinečnosť a radosť zo vzájomného poznania. Vždy ma to napadne, keď zočím tvar, ktorý by som nečakal alebo pleskem po chyte, aký som ešte nedržal.

foto: Jožko Kordoš

Fascinácia kameňom nedovidí svojich hraníc. A to ani po tom, čo ste si povedali, že už vás nič nemôže prekvapiť. Tajomné vhĺbenia, misky, tvár panenky Márie… No povedzte, čakali by ste v 5Ačkach toľkú posvätnosť?

foto: Oli

Z vrcholu sa presúvame k mohutnému Titanicu a balvanom v jeho okolí. Bouldrovou mekkou Vyšší Brod asi nikdy nebude, predsa len, bouldrov tu nie je veľa a väčšina ľudí zájde skôr do bohatších Loučovíc. Sám pán Mach Rozvinutý o tom presvedčuje. Obalil i fešné línie, ktoré sa pri tunajšej bouldrovej periodicite asi nestíhajú obliezať.

foto: Oli

Pred odchodom domov zájdeme trochu pookriať nad „Rubikovou kostkou“. Prístup od auta je mimoriadne atraktívny, nemenej samotný kameň, vysedávajúci na rovinke pri zurčiacom potoku. V mantloch oderieme aj posledné zbytky kože z úbohých členkov a s pokročilou hodinou odfujazdíme za domovom.

foto: Jožko Kordoš

3 hodiny do Bratislavy sú dosť na uhľadenie dojmov, postačia ku skroteniu divokých obrazov a k uloženiu zážitkov na príslušnú poličku. Stihnem presvedčiť aj svoju nedočkavosť, že môže začať pracovať na termíne FBF 2013? Uvidíme.

Oli

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *