Boulder.sk

Hlava

Verím si. Vlastne som si úplne istý, že sa to dnes podarí. Len ja a kameň. Snažím sa ho pochopiť, dešifrovať, prispôsobiť sa mu. Toto musí byť to najlepšie riešenie – viem to, cítim to. (stále to nejde) Musím sa upokojiť a nebyť nedočkavý. Strieľam tam tie pokusy príliš nahusto. Už sa to poddá, ten pohyb už ide sám a plynule. (začínam byť unavený) Vydýcham sa, mám na to – všetky kroky predsa spravím, len to pospájať. (nevládzem, som slabý a ešte mi snáď aj nateká; ako mi môže v bouldri natekať? ) Nechám myšlienky bokom. Zavriem oči, zrelaxujem a na nič nemyslím. (proste to nepúšťa) Pozorujem chvíľu dych. (som slabý) Je to skrokované, je to formalita. (dávam zo seba všetko a aj tak to nejde) Ešte jeden pokus a …

…naposledy to už bolo na lopate, tak sa dám do toho a vybavím tú formalitu. (tie kroky sú akési iné, necítim ten správny flow) Mám natrénované, vytrvalosť na rozdávanie, s rozvahou to tam pošlem. (každý ďalší pokus je horší a horší, čo sa to so mnou deje?) Všetko je v hlave, viem že to dám. (ale kedy? prsty mám už na kašu, ostali len vlhké rúžové vankúšiky) Nepustím to pomedzi tie roztrhané paličky, ktoré by chceli byť prstami a aj keď sú boľavé, dám ešte zo dva pokusy. Ten nápad s tou ľavou nohou je dobrý, ak nie teraz nabudúce to pôjde.

Už len tento ľahší krok a mám to…  (to snáď nie, ako som to mohol takto pustiť? ) Tak ešte raz. Zaber, ten pokus bol naozaj dobrý, už to je prakticky doma. (ja si snáď sám zo seba strieľam, mňa to už normálne nebaví. Najradšej by som ten kameň rozhrýzol. To je určite tými poondiatymi zvukmi. Dajte mi pokoj aj s Vašim drevo-hospodárstvom. Keby tu nestrašili s tou ťažbou, určite by som to už preliezol. Do čerta s lezečkami, aj s balvanom aj …)

… nemá to byť celé príjemná zábava? Robím to preto, lebo to mám rád a cítim sa pritom dobre, či nie? Všade okolo mňa množstvo krásnych kameňov a línií a ja sa donekonečna trápim v tej jednej, pretože ju tak sverepo a zanovito potrebujem vyliezť. Dosť. Chcem sa radovať a nie zlostiť.

Znak

Dýcham slnečné lúče, užívam si farby, stromy a atmosféru lesa a skál. Trenie síce nestojí za veľa, ale čo na tom záleží. Vychutnám si to ľahké čo mi kamene ponúknu. Nič blížiace sa mojim limitom siliť nebudem. V onom pohybe tkvie číra radosť. Roztiahnem sa na znak po matracke a vychutnám si tú končitú idylku. (to je všetko? nemáš pocit akoby Ti v tom stále niečo chýbalo?) Veď takto naleziem množstvo metrov a vykonám toľko lezeckých pohybov, koľko sa mi žiada. Skalné mestá a chodbičky, akoby sa za každým rohom ukrýval nejaký príbeh. Fantázia pracuje, každý kameň na ktorom spočinie môj pohľad je predsa krásny. (uznaj ale, že tie ťažšie línie sú krajšie a volajú k Tebe) Ak kameň nepustí na pár pokusov nebudem to zbytočne hrotiť. Prišiel som si užívať, nie sa trápiť. Aspoň mi ostane koža a môžem si v utorok dať dobrý tréning. (načo potom vlastne trénujem? )

Okolo svojho projektu idem oblúkom, nechcem ho ani vidieť – načo aj? Žiadna radosť ma tam doteraz nestretla, iba návaly vypätia, márnej snahy, únavy, bolesti a frustrácie. Tá esencia šťastia lezca –  bouldristu spočíva predsa v maľovaní pohybov na skalu. (ale napriek tomu akoby môj prežitok nebol kompletný)

Hrana

Len ja a kameň. Snažím sa ho pochopiť, dešifrovať, prispôsobiť sa mu. Hoci prsty mám už na kašu, ostali len vlhké rúžové vankúšiky, v onom pohybe tkvie číra radosť. Vychutnám si aj ľahké smery, ale ak nezaberiem, načo potom vlastne trénujem? Robím to preto, lebo to mám rád a cítim sa pritom dobre i keď mám občas návaly vypätia, márnej snahy, únavy, bolesti a frustrácie. Nepustím to pomedzi tie roztrhané paličky, ktoré by chceli byť prstami aj keď sú už boľavé a kričím na seba: zaber, ten pokus bol naozaj dobrý, už to je prakticky doma. Tá esencia šťastia lezca –  bouldristu spočíva síce v maľovaní pohybov na skalu, ale ak neleziem na hrane stále mám pocit, akoby môj prežitok nebol kompletný.

Peťo