Petráč

Na žulovom bojisku

Oli
Ťažšie sa rodia slová perexové spod pichľavých klávesov. Prsty po nich poskakujú ako ustráchaný fakír pred pokusom ľahnúť si na jeden klinec. Štípu a mrvia sa, aby svoju pamäť ochudobnili aj od posledných zarytých odkazov vyhriatych petrohradských kryštálov.

Augustové bouldrovanie v Petráči by mohlo byť kľudne zaradené medzi 10 najväčších boulderingových nonsensov. Ideálny čas pre mikroskopickú lištičku je samozrejme doba ľadová ale tú sme s miernym omeškaním prešvihli. Keďže s jej opätovným príchodom to nevyzerá až tak optimisticky, nateraz nám postačilo aj veľmi mierne ochladenie.

foto: Oli

foto: Oli

Svet šmirgľov toho najväčšieho zrna spísal víkendovú dohodu s počasím a uhrali to na nás akoby nič. Nerozvážne začíname stružlikať naše preleňošené mrkvy, prehýbať dovolenkové telá v protismeroch, snažíme sa chápať všetky bolesti, ale je ťažké prehovoriť hluché ja.

foto: Bugi

foto: Bugi

Nedá sa nám zaťať v ťažkých bouldroch, sme nerozlezení a ťažkopádni. Tu a tam dakto pospí, áno, to je to tempo, ktoré vzýva naše sympatie.

foto: Bugi

foto: Bugi

Nabudím sa, šupnem dve tempá po malých ostrých lištách, zatmie sa mi pred očami. Vedomie sa stráca v hustej hmle, len ostrá bolesť okamžite po nervoch vybrnká metalovú melódiu a tá všetko prehluší. Cítim ako sa na mňa niečo výdatne sype, sú to pohľadnice z dovolenky, strašne veľa pohľadníc a na každej pozdrav odo mňa ako sŕkam drink v hamaku pod palmou.

foto: Oli

Rozumiem. Cúvnem a prehodnotím režim. Nemožno fyzično takto šokovať , plynulosť v rozjazde je základ racionálnej jazdy. Zmeníme sektor a svoje investície budeme naďalej vkladať už len do komodít s istou návratnosťou.

foto: Oli

foto: Bugi

Nedeľa pamätá na počiatočné sobotné zlyhanie rozvahy a už pri prvých dotykoch skaly onú skutočnosť s úsmevom pripomína. Prinútime svaly k bôľom, nech si začnú opäť zvykať, že život nie je len tak v leháre sa mykať.

foto: Oli

foto: Oli

Pokročilou hodinou gradujú aj naše pokusy. Obtiažnosť bouldrov tuhne v žilách na čele, oprášime snahy takmer zabudnuté a vyplieskame egá vykvasené. Lesom preletia pôrodné stony, preplesk výdatný znamenito preberie nás.

foto: Oli

Len čo skrotím arytmiu situácie, roztrhám všetky dovolenkové pohľadnice a v štýle akčných víťazov zvolám skupinu na ústup. Táto zem opäť patrí nám.

Oli

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *